Bog myrtle (Myrica gale, L. 1753)

Identita

Myrica gale (L., 1753) je opadavý ker z čeľade Myricaceae a jediný druh rodu Myrica pôvodný v Európe. Na premočených rašeliniskách a vresoviskách rastie v trsoch s koreňovými výmladkami. Dosahuje výšku 60 cm až 2 m a podobnú šírku približne 1 až 2 m. ^{1 2}

Po pošúchaní listy uvoľňujú výraznú živicovú vôňu pripomínajúcu vavrín či eukalyptus. Pochádza z drobných zlatistých žliazok na ich rube. Druh je známy aj pod anglickými menami Bog myrtle a Sweet gale. Staršie francúzske pomenovania odkazujú na vôňu dreva a na niekdajšie používanie sušených listov a plodov namiesto korenia v častiach severozápadnej Európy. ^{3 4}

Poznávacie znaky

Striedavé úzke elipsovité listy sú dlhé 2 až 6 cm, sivozelené a posiate drobnými zlatistými živicovými žliazkami. Na rube ich možno dobre vidieť proti svetlu. Na rozdiel od hladkých nevonných listov druhu Andromeda polifolia voňajú po pošúchaní zreteľne živicovo, podobne ako vavrín. Tento pachový znak býva v teréne spoľahlivejší než samotný tvar čepele. ^{3 6}

Prevažná väčšina jedincov je dvojdomá. Vzpriamené hnedooranžové samčie jahňady na koncoch konárov sa otvárajú v marci a apríli, ešte pred listami, na iných rastlinách než nenápadnejšie samičie jahňady. Výnimočne sa uvádzajú jednodomé alebo obojpohlavné jedince, no spravidla jeden ker nesie iba kvety jedného pohlavia. ^{6 2}

Na opelenej samičej rastline vznikajú drobné plody v hustých zhlukoch. Sú to voskovité zlatohnedé kôstkovice, veľké len niekoľko milimetrov, dozrievajúce koncom leta. Ich mastný obal sa v minulosti využíval na voňavé sviečky. Pre malú výťažnosť však toto využitie zostalo remeselné a nenadobudlo väčší rozsah. ³

Užitočná taxonómia

V systéme POWO/WCVP sa prijíma meno Myrica gale L., jediného druhu rodu prirodzene rastúceho v Európe. Niekoľko historických mien označuje regionálne varianty, ktoré sa dnes považujú za synonymá:

• Myrica gale subsp. tomentosa (C.DC.) A.E.Murray, botanické synonymum
• Myrica gale var. subglabra (A.Chev.) Fernald, botanické synonymum
• Myrica gale var. subarctica J.Rousseau, botanické synonymum
• Myrica gale var. portugalensis Mirb. ex C.DC., botanické synonymum

Opísané plstnatejšie či menej chlpaté formy zodpovedajú severoamerickým populáciám, ktorým sa dnes nepriznáva postavenie samostatných taxónov. POWO a WCVP všetky štyri uvedené mená zaraďujú k jedinému prijatému druhu Myrica gale. Odlišnosti v ochlpení preto samy osebe neznamenajú samostatný druh ani záhradný kultivar. ¹

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál zahŕňa západnú a severnú Európu, subarktické a mierne oblasti Severnej Ameriky a siaha po ruský Ďaleký východ a Japonsko. Rastlina je viazaná na kyslé premočené stanovištia: rašeliniská, vlhké vresoviská, slatiny a rašelinové brehy jazier či potokov. ^{1 7}

Vo Francúzsku sa vyskytuje miestne na atlantických rašeliniskách a vresoviskách. V iných častiach Európy je na niektorých úsekoch pobrežia vzácna a zákonom chránená, napríklad v časti poľského pobrežia Baltského mora, kde sa zachovala. Odvodňovanie mokradí spôsobilo ústup miestnych populácií. IUCN ju napriek tomu celosvetovo hodnotí ako najmenej ohrozenú, pretože rozsiahly celkový areál vyvažuje regionálne straty. ^{5 7}

Korene a podzemky majú hľúzky osídlené vláknitou baktériou Frankia, ktorá viaže vzdušný dusík. Vďaka tejto symbióze môže Myrica gale osídľovať rašeliniská, kde nedostatok dostupného dusíka obmedzuje rast väčšiny iných krov. Schopnosť získavať dusík týmto spôsobom je preto dôležitou súčasťou jej prispôsobenia chudobným pôdam. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné jahňady sa otvárajú v marci a apríli, ešte pred vyrašením listov. Keďže samčie a samičie kvety bývajú na oddelených jedincoch, osamotený porast môže pravidelne kvitnúť bez jediného plodu. Na jeho vznik potrebuje v okolí rastlinu opačného pohlavia, ktorá umožní opelenie. ^{2 6}

Pri pestovaní je najrýchlejšie delenie koreňových výmladkov v období vegetačného pokoja. Ker prirodzene vytvára húštiny pomocou plazivých podzemkov, preto je tento postup rýchlejší než výsev či odrezky. Semená možno vysiať po troch mesiacoch studenej stratifikácie, ale klíčia pomaly a nepravidelne. Spoľahlivejšou alternatívou sú letné odrezky z polovyzretých výhonkov. ³

Využitie a riziká

Pred všeobecným rozšírením chmeľu bola Myrica gale súčasťou gruitu, zmesi horkých a aromatických rastlín. V stredovekej severozápadnej Európe slúžila na ochutenie aj konzervovanie piva. Sušené listy sa používali aj do polievok a dusených jedál ako miestna náhrada vavrínu. ^{4 3}

Moderné laboratórne skúšky ukázali, že olej získaný z listov a plodov odpudzuje viaceré druhy bodavého hmyzu, čím potvrdili staršie tradičné využitie. Rastlina sa oddávna používala aj pri vyčiňovaní koží a farbení. Kôra a stonky poskytovali žlté až hnedé odtiene. ⁶

Veterinárne údaje hodnotia Myrica gale ako netoxickú pre mačky a psy. Tradičné pramene však jej silici pripisujú potratové účinky, preto sa jej požitie počas tehotenstva neodporúča. Treba rozlišovať doloženú bezpečnosť pre uvedené zvieratá od opatrnosti pri ľudskom používaní, ktorá vychádza z tradície. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pri tomto druhu nie je ustálený záhradnícky výber. Popísané severoamerické formy s hustejším alebo redším ochlpením zostávajú botanickými synonymami. Nemajú postavenie uznaných kultivarov a nemožno ich považovať za samostatné záhradné odrody len na základe historického mena. ¹

V teréne sa najčastejšie zamieňa s ďalšími nízkymi krami rašelinísk a kyslých vresovísk:

• Rhododendron tomentosum, so vždyzelenými listami a omnoho výraznejšou gáfrovou vôňou;
• Andromeda polifolia, s hladkými listami bez živicovej vône typickej pre Myrica gale;
• niektorými rašeliniskovými druhmi rodu Vaccinium, napríklad Vaccinium uliginosum a Vaccinium oxycoccos, ktoré majú dužinaté modré alebo červené plody namiesto hnedých voskovitých kôstkovíc.

Rozhodujúcim znakom zostáva živicová vôňa po pošúchaní listov Myrica gale. Pri uvedených podobných rastlinách chýba alebo je zreteľne odlišná, preto je vhodné pri určovaní sledovať vôňu spolu so vzhľadom listov a plodov.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Myrica gale L.
• Royal Horticultural Society, Myrica gale - bog myrtle
• Plants For A Future, Myrica gale
• Encyclopaedia Britannica, sweet gale
• IUCN Red List, Myrica gale hodnotenie (Maiz-Tomé, 2016)
• Trees for Life, údaje a informácie o Myrica gale
• INPN / MNHN, Myrica gale L., 1753
• Tela Botanica, taxonomický zoznam BDTFX, Myrica gale L.
• USDA PLANTS Database, Myrica gale (MYGA), profil