Leknica žltá (Nuphar lutea, (L.) Sm. 1809)

Identita

Leknica žltá (Nuphar lutea (L.) Sm., 1809), staršie aj lekno žlté, je trváca vodná rastlina z čeľade Nymphaeaceae. Hrubým podzemkom zakoreňuje v bahne rybníkov a pomalých riek. Kožovité plávajúce listy dlhé 16 až 30 cm a guľovito miskovitý žltý kvet široký 3 až 6,5 cm ju odlišujú od bielych lekien rodu Nymphaea, ktorých kvety sú ploché a široko otvorené na hladine. Carl von Linné ju v roku 1753 opísal ako Nymphaea lutea; James Edward Smith ju v roku 1809 preradil do rodu Nuphar. Toto rozlíšenie oboch rodov platí dodnes. ^{8 1}

Druhové meno lutea pochádza z latinského luteus, „zlatožltý“, a vystihuje farbu kvetu. Anglické pomenovanie brandy bottle, teda „fľaša brandy“, spája alkoholovú vôňu kvetu s fľaškovitým tvarom zrelého plodu. ^{8 5}

Poznávacie znaky

Z hrubého podzemku leknice vyrastajú dva výrazne odlišné typy listov. Plávajúce listy sú kožovité, vajcovito srdcovité, dlhé 16 až 30 cm a ležia plocho na hladine. Ponorené listy sú tenšie, bledé a zvlnené; v čistej plytkej vode niekedy chýbajú. Trojhranný prierez stopky pomáha odlíšiť druh od mnohých ďalších rastlín s plávajúcimi listami. ^{7 2}

Tesne nad hladinou vyrastá guľovito miskovitý žltý kvet s priemerom 3 až 6,5 cm. Vydáva alkoholovú vôňu prirovnávanú k brandy, ktorá priťahuje opeľujúci hmyz. Po odhrnutí lupienkov vidno v strede plochý, často oranžový bliznový terč. Po oplodnení sa nad vodou vyvíja krčiažkovitý plod pripomínajúci zelenú fľaštičku, dlhý 2,6 až 4,5 cm, ktorý uvoľní až 400 semien. ^{8 3}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Nuphar lutea (L.) Sm. ako platnú kombináciu pre tento európsky rozšírený druh. Botanická literatúra 19. storočia používala viaceré mená, dnes považované za synonymá:

• Nuphar rivularis Dumort. (botanické synonymum)
• Nuphar sericea Láng (botanické synonymum)
• Nuphar spathulifera Rchb. (botanické synonymum)
• Nuphar affinis Harz (botanické synonymum)
• Nuphar lutea var. submersa Rouy & Foucaud (botanické synonymum)

Tieto mená vystihujú najmä rozdiely v tvare listov alebo hĺbke vody, nie samostatné druhy. Stabilným určovacím bodom zostáva prijaté meno Nuphar lutea. ^{1 9}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený areál leknice siaha z miernej Európy do západnej Sibíri a čínskeho Sin-ťiangu, s presahom do severného Alžírska. Osídľuje stojaté a pomaly tečúce sladké vody rybníkov, jazier a riek do hĺbky 2 až 3 m, v pokojnej stabilnej vode niekedy až 5 m. ^{1 2}

Pre Nuphar lutea je dôležité silné oslnenie. Neznáša veľmi znečistenú, silno zásaditú ani silno kyslú vodu, preto je užitočným bioindikátorom kvality vodnej plochy. IUCN ju celosvetovo hodnotí ako najmenej ohrozenú, miestami však ustupuje. Lodné vrtule poškodzujú podzemky a degradácia mokradí ničí kolónie pri brehoch. ^{7 8}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Obdobie kvitnutia leknice žltej trvá podľa podnebia od júna do augusta. Kvet sa začína vyvíjať pod vodou a následne sa otvorí pri hladine, kde ho navštevuje množstvo hmyzu. Oplodnenie zvyčajne zabezpečí jediný opeľovač, čo obmedzuje tvorbu semien aj pri početných kvetoch. ⁷

Šírenie semien vodou má malú účinnosť, pretože semená zle plávajú. Pri pokusnom kŕmení kaprov, kačíc divých a lysiek boli všetky semená strávené namiesto neporušeného rozšírenia. V prírode aj pri pestovaní v jazierkach preto v praxi výrazne prevláda vegetatívne množenie delením podzemku. ^{7 2}

Zimné obdobie prežíva iba podzemok chránený vodou alebo bahnom; nadzemná časť úplne odumrie. Na jar podzemok vytvorí nové listy. Takto znesie aj silné mrazy približne do −20 °C, čo postačuje pre väčšinu miernych európskych podnebí. ^{7 3}

Využitie a riziká

V severnej Európe, najmä vo Fínsku, Rusku a Poľsku, sa podzemky, semená a stopky dlho zbierali na jedlo. Sušený podzemok sa skladoval na zimu a z varených alebo pražených semien sa pripravovala múka či kaša. ⁷

Celá leknica, najmä jej podzemok, obsahuje alkaloid príbuzný nufarínu, ktorému severoeurópske ľudové liečiteľstvo pripisovalo protikŕčové účinky a znižovanie krvného tlaku. Vo vysokých dávkach pôsobí dráždivo. Bezpečnostné prehľady dnes druh klasifikujú ako toxický pre mačky a psy, kým u ľudí sa pri tradičných potravinových dávkach toxicita nezdokumentovala. ^{7 3}

Pri okrasnom pestovaní Nuphar lutea účinne pokrýva veľké záhradné nádrže a jazerá, kde je voda pre bežné Nymphaea príliš hlboká alebo zatienená. Listy obmedzujú svetlo dostupné riasam a poskytujú úkryt rybám i bezstavovcom. ^{2 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pre leknicu žltú nie je doložený žiadny ustálený záhradný kultivar. Na rozdiel od lekien rodu Nymphaea sa pestuje najmä v prírodnej forme. Pred kúpou treba overiť vedecké meno, stav podzemku a hĺbku plánovanej výsadby. ²

Najčastejšie zámeny sa týkajú týchto rastlín:

• Nuphar pumila, menšia, s plávajúcimi listami kratšími než 10 cm ;
• Nymphaea alba, lekno biele so široko otvorenými, nie guľovitými kvetmi ;
• Nuphar advena, príbuzný severoamerický druh, v starších taxonomických spracovaniach niekedy spájaný s Nuphar lutea ;
• Nuphar variegata, takisto severoamerický druh s rovnakou historickou taxonomickou zámenou.

Trojhranná stopka, guľovitý kvet a fľaškovitý plod sú najspoľahlivejšie znaky na potvrdenie Nuphar lutea oproti príbuzným druhom. Patrí k nim aj Nuphar pumila s plávajúcimi listami kratšími než 10 cm.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Nuphar lutea (L.) Sm.
• Royal Horticultural Society, Nuphar lutea - yellow water-lily
• Plants For A Future, Nuphar lutea
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Nuphar lutea
• Encyclopaedia Britannica, yellow water-lily
• Wikidata, Nuphar lutea (Q146406)
• Wikipédia (FR), Nuphar lutea
• Wikipedia (EN), Nuphar lutea
• Tela Botanica / eFlore BDTFX, Nuphar lutea