Black tupelo (Nyssa sylvatica, Marshall 1785)

Identita

Nyssa sylvatica (Nyssa sylvatica Marshall, 1785), v angličtine aj black gum alebo sour gum, je stredne veľký až veľký opadavý strom z rodu Nyssa a čeľade Nyssaceae. Môže presiahnuť výšku 20 m. Rodové meno odkazuje na najádu z gréckej mytológie. Druhové meno sylvatica znamená „lesná“, hoci rastlina osídľuje pestrú škálu miest od suchých svahov po okraje močiarov. ^{1 3}

Domovinou stromu je východ Severnej Ameriky, od severovýchodného pobrežia Spojených štátov a južného Ontária po strednú Floridu a východný Texas, s izolovanými populáciami v horách východného a južného Mexika. Meno tupelo pochádza z kríckych slov ito, „strom“, a opilwa, „močiar“. Používa sa od polovice 18. storočia. ^{3 9}

Anglické názvy black gum a sour gum môžu naznačovať výlučok, no žiadna časť stromu v skutočnosti nie je gumovitá. Mená ho odlišujú predovšetkým od ambrovníka styraxového (Liquidambar styraciflua), ktorý naozaj tvorí aromatickú živicu. ⁹

Poznávacie znaky

V prírode dosahuje Nyssa sylvatica bežne 20 až 25 m, výnimočne 35 m, pri menšej šírke koruny 6 až 11 m. Ako solitér v miernom podnebí zriedka presahuje 12 až 20 m. Zvyčajne jediný rovný kmeň nesie konáre odstupujúce v pravom uhle, čo pomáha pri určovaní aj v bezlistom stave. ^{3 4}

Mladá svetlosivá a jemne šupinatá kôra sa vekom prehlbuje do siete výrazných rebier pripomínajúcich aligátoriu kožu. Na starých stromoch tvorí tmavé štvorhranné bloky. Výhonky sú červenohnedé; dreň rozdelenú zelenkastými priehradkami dobre vidno pri pozdĺžnom reze. ^{3 4}

Kožovité lesklé listy merajú 5 až 12 cm a sú vajcovité až obrátene vajcovité. Už koncom leta sa medzi prvými sfarbujú do žlta, oranžova, červena a purpurova. Mladé semenáče vyhľadáva jelenia zver natoľko, že miestami sťažuje obnovu druhu, kým dospelé stromy obhrýza len málo. ³

Užitočná taxonómia

Americký botanik Humphry Marshall opísal Nyssa sylvatica v roku 1785. Kew dnes toto meno prijíma. V minulosti sa používalo viacero mien, teraz zaradených medzi synonymá:

• Nyssa multiflora Wangenh. (botanické synonymum)
• Nyssa multiflora Elliott (botanické synonymum)
• Nyssa villosa Michx. (botanické synonymum)
• Nyssa integrifolia Aiton (botanické synonymum)
• Nyssa caroliniana Poir. (botanické synonymum)
• Nyssa canadensis Poir. (botanické synonymum)

¹

Približne deväť až desať prijatých druhov rodu Nyssa rastie najmä v Severnej Amerike a východnej Ázii. Medzi najbližších príbuzných patria Nyssa aquatica L. a Nyssa biflora Walter. Druhá z nich sa dlho považovala iba za varietu, kým ju viaceré taxonomické prehľady uznali ako samostatný druh. ^{1 3}

Apalačská varieta Nyssa sylvatica var. caroliniana osídľuje skôr suché svahy než okraje močiarov. Má tenšie, menej lesklé a na rube jemne ochlpené listy. ⁵

Stanovište a rozšírenie

Od juhozápadného Maine a štátu New York siaha pôvodný areál po južné Ontário, stredný Michigan, Illinois a Missouri. Južným smerom pokračuje na južnú Floridu, do východného Texasu a východnej Oklahomy. Nyssa sylvatica rastie v 35 typoch lesných porastov od suchých svahov po naplaveninové dná údolí. ^{3 7}

Mexické izolované populácie ležia mimo hlavného areálu v horských hmlových lesoch Sierra Madre Oriental, Sierra Madre de Oaxaca a na vysočinách Chiapasu. Rastú vo vlhkých alebo riečnych polohách vo výške 1 000 až 2 200 m. Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí druh ako najmenej ohrozený. ⁶

V Európe sa Nyssa sylvatica pestuje ako okrasný strom v parkoch a veľkých záhradách. V Spojenom kráľovstve získal kultivar Wisley Bonfire ocenenie Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society. Druh sa pestuje aj vo Francúzsku a strednej Európe, kde nie je hlásený ako invázny. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné kvitnutie začína, keď sú listy ešte len napoly vyvinuté. Drobné zelenkasté až žltkasté kvety tvoria nenápadné skupiny hojne navštevované včelami. Druh býva dvojdomý, s oddelenými samčími a samičími stromami. Niektoré jedince však nesú oba typy kvetov, čo sa označuje ako polygamická dvojdomosť. Bez blízkeho samčieho stromu osamotený samičí jedinec neplodí. ³

Plodom je vajcovitá modročierna kôstkovica veľká približne 1 až 1,3 cm, s tenkou olejnatou a výrazne kyslou dužinou. Rastie jednotlivo alebo po dvoch až troch na dlhej stopke a dozrieva koncom septembra a v októbri, pred väčšinou jesenných plodov. Sťahovavým vtákom tak poskytuje jeden z prvých spoľahlivých zdrojov potravy v sezóne. Aj skoré jesenné sfarbenie sa vysvetľuje ako signál, ktorý ich priťahuje k už zrelým plodom. ^{3 4}

Pri záhradníckom množení prevláda výsev semien po studenej stratifikácii a potápanie. Semená zachovajú druh, ale nie kultivar: selekcie Wildfire či Wisley Bonfire verne prenesie iba štepenie. Kolový koreň sa vytvára skoro a sťažuje neskoré presádzanie, preto je vhodné vysádzať mladé rastliny na trvalé miesto. Ujatie umožňuje mimoriadnu dlhovekosť: Nyssa sylvatica patrí medzi najdlhšie žijúce neklonálne listnaté stromy východu Severnej Ameriky a niektoré jedince presahujú vek 650 rokov. ^{5 3}

Využitie a riziká

Okrasné využitie prevažuje: strom sa vysádza ako solitér alebo do parkov najmä pre skoré a výrazné jesenné sfarbenie. Pomalý až stredne rýchly rast a kolový koreň vyžadujú výber trvalého miesta už pri výsadbe; neskoršie presádzanie často zlyhá. ^{3 8}

Ťažké tvrdé drevo sa po vyschnutí ťažko štiepi. Vyrábali sa z neho palice, kladky, náboje kolies a drevená dlažba. Odolnosť proti opotrebovaniu sa využívala aj pri tkáčskych člnkoch, kreozotom impregnovaných železničných podvaloch a továrenských podlahách. Vláknité vetvičky slúžili v ľudovom liečiteľstve ako žuvacie paličky na čistenie zubov. ⁹

Kvety poskytujú včelám cenný nektár a strom patrí medzi hlavné zdroje lesného medu vo svojom areáli. Duté kmene kedysi včelári používali ako jednoduché úle. Zrelé plody sú napriek silnej kyslosti jedlé surové aj varené a pripravuje sa z nich džem. Toxicita nebola zdokumentovaná pre človeka ani bežné domáce zvieratá; pre kone údaje jednoducho chýbajú. ^{9 5}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pri výbere kultivarov sa sleduje najmä jesenné sfarbenie a tvar koruny. Wildfire má bronzovočervené nové výhonky, Wisley Bonfire získal britské ocenenie a Red Rage je menej citlivý na listové škvrnitosti. Autumn Cascades má nezvyčajný prevísajúci habitus. Žiadna z týchto selekcií nemení základnú biológiu stromu. ^{2 8}

Podobným stanovišťom a krásnym jesenným sfarbením môže mýliť Liquidambar styraciflua, ambrovník styraxový. Jeho dlaňovité listy s 5–7 hrotitými lalokmi a niekedy korkovo krídlatá kôra sa jasne líšia od celistvých listov a blokovitej kôry Nyssa sylvatica. ⁹

Na mokrých stanovištiach hrozí zámena s Nyssa biflora Walter, ktorá má užšie listy a je viazaná na premokrené pôdy. Podobná Nyssa aquatica L. má často zdurenú bázu kmeňa, ktorá prezrádza život v takmer trvalo stojatej vode. Jej nároky na zamokrenie sú užšie než pri Nyssa sylvatica. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Nyssa sylvatica Marshall
• Royal Horticultural Society, Nyssa sylvatica 'Wisley Bonfire'
• NC State Extension, Nyssa sylvatica (Black Gum)
• Missouri Botanical Garden, Nyssa sylvatica
• Plants For A Future, Nyssa sylvatica
• IUCN Red List, hodnotenie Nyssa sylvatica
• USDA PLANTS Database, Nyssa sylvatica (NYSY)
• Oregon State University Landscape Plants, Nyssa sylvatica
• University of Arkansas Extension, Plant of the Week — Tupelo