Nopal (Opuntia ficus-indica, (L.) Mill. 1768)

Identita

Opuntia ficus-indica ((L.) Mill., 1768) je stromovitý sukulent z čeľade kaktusovité (Cactaceae). Domestikácia vychádzala z divých foriem stredného Mexika, kde žijú jej geneticky najbližší príbuzní. ^{1 3}

Francúzske meno figuier de Barbarie odkazuje na maghrebské pobrežie označované ako „Côte des Barbaresques“ a na francúzsky koloniálny kontakt s Alžírskom. Staršie figuier d’Inde odkazovalo širšie na „Indie“ Nového sveta. V Mexiku sa rastlina nazýva nopal, slovom nahuatlského pôvodu; plod nesie meno tuna. ⁴

Poznávacie znaky

Stavbu kra alebo malého stromu vysokého 3 až 5 m vytvárajú nadväzujúce ploché stonkové články, kladódiá. Zabezpečujú fotosyntézu namiesto drobných prchavých listov. Bazálne články po štvrtom roku rastu drevnatejú a vytvárajú skutočný kmeň. ^{4 3}

Jedno kladódium je dlhé 30 až 40 cm a nesie približne 150 areol, premenených púčikov typických pre kaktusy. Z nich vznikajú ostne, glochídy, kvety alebo korene. Belavé ostne merajú 1 až 2 cm. Jemné háčikovité glochídy, dlhé niekoľko milimetrov, sa ľahko odlamujú, ale pevne zachytávajú v koži. Zostávajú aj pri takzvaných bezostňových odrodách. ⁴

Hmotnosť plodu dosahuje 150 až 400 g. V 160 g dužiny sa nachádza približne 300 semien a farba plodu sa podľa odrody mení od žltej po červenú. ⁴

Užitočná taxonómia

Prijatým menom podľa POWO je Opuntia ficus-indica (L.) Mill. Túto kombináciu uverejnil Philip Miller v roku 1768 na základe staršieho Linného mena. Druh patrí do podčeľade Opuntioideae v čeľadi Cactaceae. ^{1 2}

• Platyopuntia ficus-indica (L.) F.Ritter, homotypické synonymum založené na rovnakom type
• Opuntia ficus-indica var. amyclaea (Ten.) A.Berger, južná varieta
• Opuntia ficus-indica f. reticulata Backeb., forma s výrazným sieťovaním

Ďalšie meno Opuntia maxima Mill., uverejnené v rovnakom roku, označuje podľa POWO samostatne prijatý druh. V záhradníckom predaji sa však oba názvy často zamieňajú, preto je úplné vedecké meno spoľahlivejšie než samotný predajný štítok. ¹

Stanovište a rozšírenie

Domovom druhu je stredné Mexiko. Po domestikácii sa už v predkolumbovskom období rozšíril vo veľkej časti Ameriky a od roku 1492 prenikal do Stredomoria, južnej Afriky aj ďalších teplých oblastí sveta. ^{3 4}

Pestovanie vyžaduje aspoň 200 mm zrážok ročne a hlbokú piesočnatú pôdu, pričom optimum zrážok je 200 až 400 mm. Rastline vyhovuje vzdušná vlhkosť nad 60 %, kým pri dlhodobom poklese pod 40 % sa jej darí horšie. Rast sa zastavuje pri −10 až −12 °C, no znáša krátke horúčavy nad 50 °C. ³

Koreňová sústava sa sústreďuje do vrchných 30 cm pôdy a doširoka sa rozkladá pri povrchu. Zachytí tak zriedkavý dážď hneď po dopade a umožňuje rast na chudobných piesočnatých pôdach, kde pretrváva málo iných druhov. ⁴

Austrálske opuncie, zavádzané už od 18. storočia ako hostitelia červca, obsadili takmer 40 000 km² poľnohospodárskej pôdy. V roku 1919 sa šírili rýchlosťou približne milión akrov, teda asi 405 000 hektárov ročne. Ich šírenie sa podarilo regulovať motýľom Cactoblastis cactorum, zavedeným v roku 1925. Tento zásah zostáva historickým príkladom biologickej regulácie. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Žltooranžové kvety vznikajú na areolách aspoň ročných kladódií, na vrcholoch dobre oslnených článkov. Plodný článok môže niesť až približne tridsať kvetov. Kvety lákajú opeľovače a vtáky, ktoré po konzumácii plodov rozširujú semená. ^{4 7}

Plody sa zbierajú ručne. Pred olúpaním sa drobné ostne a glochídy odstraňujú trením plodu o drsný povrch alebo v tráve. Kladódiá sa odrezávajú nožom v mieste spojenia článkov. ³

Pri pestovaní prevláda rozmnožovanie odrezkami kladódií. Rana musí pred zasadením do suchého substrátu niekoľko dní zaschnúť a zaceliť sa. Odrezok potom zakorení za 2 až 4 týždne, ak substrát medzi polievaniami vysychá. Výsev je tiež možný, ale dospelá rastlina z neho vzniká oveľa pomalšie. ⁷

Využitie a riziká

Plody sa jedia surové aj tepelne upravené a patria medzi ovocie bohaté na vitamín C. Dužina obsahuje približne 85 % vody a používa sa aj na džemy a nápoje vrátane mexického kvaseného nápoja colonche. Mladé uvarené kladódiá sa konzumujú ako zelenina pod menom nopalitos. ³

V suchých oblastiach, najmä v Namíbii a na juhozápade USA, poskytuje Opuntia ficus-indica krmivo pre dobytok a nahrádza na vodu náročnejšie krmoviny. V Stredomorí a Maghrebe tvorí protierózne živé ploty. Je aj hostiteľom červca, z ktorého sa už od predkolumbovských čias získava červené farbivo. ³

ASPCA označuje rod Opuntia za netoxický pre mačky, psy a kone; systémovo pôsobiaca toxická látka nie je zdokumentovaná. Skutočným rizikom sú mechanické poranenia ostňami a najmä glochídami, ktoré sa zapichnú do kože a pri vyberaní sa ľahko lámu. ⁵

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V stredomorskej produkcii prevládajú tri kultivary: Sulfarina so žltými plodmi a takmer bezostňovými kladódiami, Muscaredda s bielymi plodmi a Sanguigna s červenými plodmi a ostnatými kladódiami. ³

Pri určovaní môže dôjsť k zámene s týmito rastlinami:

• Opuntia stricta, iný druh s plochými kladódiami, rozsiahlo zdomácnený a invázny v Austrálii;
• Opuntia maxima, samostatný druh často zamieňaný v záhradníctve s O. ficus-indica;
• ďalšie opuncie s podobnými článkami, rozlišované najmä podľa veľkosti kladódií a farby plodu.

Motýľ Cactoblastis cactorum, historicky úspešný regulátor opuncií v Austrálii, dnes ohrozuje pestovanie nopalu v Mexiku a Karibiku. Jeho húsenice nerozlišujú medzi divými a pestovanými opunciami a napádajú rastliny určené na krmivo, farbivo aj produkciu ovocia. ⁹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Opuntia ficus-indica (L.) Mill.
• International Plant Names Index, Opuntia ficus-indica (L.) Mill.
• Wikipedia EN, Opuntia ficus-indica
• Wikipédia FR, opuncia, francúzsky Figuier de Barbarie
• ASPCA, stromovité kaktusy (druhy rodu Opuntia), záznam o toxicite
• NC State Extension, Opuntia - opuncie
• Plants For A Future, Opuntia ficus-indica
• Wikipedia EN, opuncie v Austrálii
• Wikipedia EN, Cactoblastis cactorum