Opuntia monacantha


+28© fotografia
- fotografia 1 — (c) GMarques, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by GMarques · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Leon Perrie · cc-by · iNaturalist
- fotografia 3 — Joe Potter Butler · cc-by · iNaturalist
Opuntia monacantha je juhoamerický kaktus stromovitého vzrastu s lesklými sploštenými článkami. Horné články sa často skláňajú nadol. Tŕne a glochídy pri dotyku zraňujú a úlomky rastliny môžu zakoreniť.
Čítať ďalejUmiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.
Veľmi jasné svetlo a slnko pri pestovaní kaktusu v nádobe


© fotografia
(c) GMarques, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by GMarques · cc-by-nc
Leon Perrie · cc-by
Joe Potter Butler · cc-by
Taken Jan 24, 2021 by juan Hernández (cc-by-sa)
Taken Jul 2, 2021 by Shayna (cc-by-sa)
Taken May 5, 2020 by Mendez Perla (cc-by-sa)
Celosvetové rozšírenie
Pochádza z východu Južnej Ameriky; zavlečená do stredomorských oblastí a zdomácnená v Austrálii. Na Réunione invázna podľa citovaného miestneho hodnotenia.
- Pôvodná1
- Introdukovaná2
- Invázna1
- Východ Južnej Ameriky
- Francúzsko
- Austrália
- Réunion
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.↗
Identita
Opuntia monacantha Haw., 1819 má svetlozelené, hladké a lesklé články, pričom horné články sa často skláňajú nadol. Tento kaktus z čeľade Cactaceae môže nadobudnúť stromovitý vzrast. Francúzske meno „oponce monacanthe“ je doložené v názvosloví Tela Botanica; vedecké meno určuje druh aj mimo francúzskeho prostredia. 2 1 4
Vo francúzštine sa uvádza aj meno „raquette à aiguillon solitaire“, odkazujúce na osamelý tŕň. Toto bežné pomenovanie však neznamená, že celá rastlina má iba jeden tŕň: z areol ich môže vyrastať viacero. Pri určovaní preto treba skúmať články a ich povrch, nie počítať jeden tŕň na jedinej fotografii rastliny. 5 7
Rozpoznávanie
Ploché útvary pripomínajúce rakety sú pri Opuntia monacantha sploštené články stonky, nie veľké listy. Skutočné listy sú drobné a opadávajú. Areoly nesú popri tŕňoch aj glochídy, malé štetiny so spätnými háčikmi, ktoré môžu zostať zapichnuté v koži. Ani článok, ktorý vyzerá takmer bez tŕňov, preto nie je vhodné chytať holou rukou. 7
Austrálska flóra opisuje žlté kvety s priemerom 3 až 6 cm, ktorých vonkajšie časti bývajú červeno pruhované. Obrátene vajcovité plody sa sfarbujú do purpurovočervena a sú dlhé 5 až 7 cm. Farba plodu pomáha opísať plodenie rastliny. Sama však nedokazuje, že plod možno bezpečne konzumovať. 4
Vo vonkajších austrálskych populáciách je bežná výška 2 až 3 m, niektoré rastliny však môžu dosiahnuť 6 m. Tento rozmer sa týka kaktusu rastúceho v priaznivom podnebí. Mladý zbierkový exemplár v kvetináči preto neukazuje, koľko priestoru môže dospelá rastlina časom zabrať v záhrade. 7
Taxonómia v praxi
Prijaté meno Opuntia monacantha patrí do rodu Opuntia v rade Caryophyllales. Katalóg GBIF uvádza botanickú autoritu v tvare Haw.; francúzske registre používajú aj rozvinutý zápis s Willdenowovým menom v zátvorkách. Rozdiel v zápise autority treba odlišovať od zmeny samotného druhu. Rôzne podoby autorstva teda nemusia označovať odlišné rastliny. 1 2
Meno Opuntia vulgaris sa v časti záhradníckej literatúry používalo aj pre túto rastlinu. Britská dokumentácia ho označuje ako nesprávne použité meno. Staršia menovka obsahujúca iba tento názov preto nestačí na spoľahlivé určenie, najmä ak sa pod ním v minulosti vystriedali rôzne botanické vymedzenia. 3
Stanovište a rozšírenie
Opuntia monacantha pochádza z východu Južnej Ameriky. Jej výskyt v ďalších teplých oblastiach, najmä okolo Stredozemného mora, súvisí s okrasným pestovaním a zavliekaním. Zoznam zavlečených výskytov neopisuje súvislý pôvodný areál. Každé územie preto treba posudzovať spolu so statusom, ktorý mu príslušný zdroj priraďuje. 3 5
V oblastiach Austrálie, kde sa tento druh rozšíril, rastie tento kaktus na pobreží, v trávnatých porastoch a otvorených lesoch, pri dopravných trasách aj vodných tokoch. Často obsadzuje piesočnaté pôdy vrátane pobrežných dún. Rozmanitosť týchto stanovíšť vysvetľuje, prečo môžu prenesené úlomky nájsť viacero miest vhodných na zakorenenie. 7
Na Réunione citovaný inventár hodnotí druh ako zdomácnený a invázny. Toto posúdenie sa vzťahuje na dané územie. Francúzsky údaj o nepôvodnom výskyte nemožno zamieňať s tvrdením, že invázia má rovnakú intenzitu vo všetkých oblastiach metropolitného Francúzska. 6 2
Životný cyklus a rozmnožovanie
Opuntia monacantha sa šíri semenami aj úlomkami. Semená prenášajú zvieratá konzumujúce plody; odlomené články môžu premiestňovať vozidlá, zvieratá alebo voda. Nové rastliny môžu vzniknúť aj z nezrelých plodov. Živý odpad po reze preto zostáva rozmnožovacím materiálom, aj keď bol oddelený od pôvodnej rastliny. 7
Pre kaktusy pestované v nádobe všeobecné záhradnícke odporúčania uvádzajú veľmi priepustnú zmes a jarné presádzanie, keď sa rastlina v kvetináči tlačí. Zálievka a hnojenie sprevádzajú rast od jari do leta, potom sa počas chladného obdobia obmedzujú. Tieto pokyny pre pestovanie na severnej pologuli nepreberajú austrálske mesiace kvitnutia. 8
Využitie a riziká
Opuntia monacantha sa v zbierkach a záhradníctve vyskytuje v rôznych formách. Jej vzrast si postupne vyžaduje priestor. Tŕne a glochídy môžu poraniť ľudí, psy aj ďalšie zvieratá; niektoré zvieratá môžu uviaznuť v ostnitom rozkonárení. Toto mechanické nebezpečenstvo treba odlišovať od chemickej toxicity, ktorú uvedené pozorovania nestanovujú. 7
Husté porasty obmedzujú pohyb a konkurujú pôvodnej vegetácii. Prevencia závisí aj od nakladania s úlomkami: nenechávajte ich ležať na pôde ani v prírodnom prostredí. Pri odstraňovaní už usadenej populácie treba sledovať aj opätovné výhonky. Odstránenie viditeľnej časti totiž nezaručuje odstránenie všetkých častí schopných ďalšieho rozmnožovania. 7
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Záhradnícke formy označované ‘Variegata’ majú svetlé mramorovanie; formy ‘Monstrosa’ vytvárajú deformované články. Meno ‘Joseph’s Coat’ sa spája s deformovanou a farebne pestrou formou. Tieto rastliny treba odlišovať od bežného vzhľadu druhu. Panašovanie pritom neodstraňuje riziko ich ďalšieho šírenia do okolia. 7
Opuntia stricta má hrubšie, matné a sivozelené články. Pri Opuntia monacantha je povrch naopak lesklý a horné články sa často skláňajú nadol. Opuntia ficus-indica zvyčajne vytvára väčšie články, často bez veľkých tŕňov. Spoločné bežné pomenovania preto pri rozlišovaní týchto rastlín nenahrádzajú pozorovanie uvedených znakov. 7
Hlavné zdroje
Časté otázky
Sú sploštené články listami?
Nie. Ide o sploštené články stonky. Skutočné listy sú drobné a opadávajú.
Je Opuntia monacantha invázna?
Vo viacerých oblastiach zdomácnela a citovaný inventár ju na Réunione zaraďuje medzi invázne druhy. Z úlomkov môžu vyrásť nové rastliny.
Je bezpečné dotýkať sa článku bez veľkých tŕňov?
Nie. Areoly nesú aj drobné štetiny so spätnými háčikmi, glochídy, ktoré môžu poraniť kožu.
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.