Sea daffodil (Pancratium maritimum, L. 1753)

Identita

Pancratium maritimum (Pancratium maritimum L., 1753), v medzinárodných názvoch aj Sea daffodil alebo Giglio di mare, je trváca cibuľovina rodu Pancratium z čeľade Amaryllidaceae. Napriek pomenovaniam prirovnávajúcim ju k ľalii nie je pravou ľaliou. Ľalie patria do rodu Lilium v celkom inej botanickej čeľadi. ^{1 2}

Meno rodu vychádza zo starogréckeho pankration, „všetka moc“, odkazujúceho na dávne liečivé vlastnosti pripisované rastline. Latinské druhové meno maritimum, „morský“, vystihuje výlučne pobrežné stanovištia. Rastie priamo v piesku pláží a dún, s cibuľou a často aj časťou stvolu pod povrchom. ⁹

Poznávacie znaky

Dlhý krčok umožňuje hlboké uloženie cibule, ktorá sa môže nachádzať viac než 50 cm pod pieskom. Chráni ju to pred vysychaním povrchu aj slanou triešťou. Sivozelené remencovité listy dorastajú až do 75 cm, pri šírke iba 1 až 2 cm. Tvoria plochú ružicu 5 až 6 listov, objavujú sa najmä po kvitnutí a počas horúceho leta často usychajú. ^{9 4}

Bezlistý vzpriamený stvol meria podľa populácie 30 až 75 cm. Na vrchole nesie okolík 3 až 15 bielych lievikovitých kvetov, dlhých 9 až 15 cm, s jemnou, ale zreteľnou ľaliovou vôňou. Nápadným znakom je otváranie kvetov až od popoludnia do nasledujúceho rána, zatiaľ čo väčšina slnkomilných cibuľovín kvitne cez deň. ^{4 10}

Užitočná taxonómia

POWO a WCVP uznávajú meno Pancratium maritimum L. Pri taxonomických revíziách pribudlo šesť synoným, z ktorých niektoré zostávajú v staršej literatúre:

• Hymenocallis maritima (L.) M.Roem., historické synonymum
• Pancratium angustifolium M.Roem., historické synonymum
• Pancratium carolinianum L., historické synonymum
• Pancratium aegyptiacum M.Roem., historické synonymum
• Pancratium abchasicum Regel, historické synonymum
• Pancratium barcinonense Sennen, historické synonymum

Staršie zaraďovanie niektorých rastlín do rodu Hymenocallis vysvetľuje časť dnešných záhradníckych zámen. Spoľahlivým východiskom zostáva uznávané meno Pancratium maritimum, jediného druhu rodu na francúzskom pobreží. ^{1 10}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné rozšírenie zahŕňa oba brehy Stredozemného mora a Čierne more. Siaha od Kanárskych ostrovov, Portugalska a Maroka na západe po Turecko, Izrael a Kaukaz na východe. Vo Francúzsku dosahuje pozdĺž Atlantiku Bretónsko. Druh zdomácnel aj v južnej Kalifornii, ďaleko mimo pôvodného areálu. ^{5 10}

Typickým biotopom sú biele duny a horné časti pláží, často iba niekoľko metrov od pásu morských naplavenín. Rastie v chudobnom, dokonale priepustnom piesku. Pri pribúdaní piesku sa cibuľa ukladá hlbšie alebo predlžuje stvol, čo predstavuje priamu adaptáciu na pohyblivé dunové pásy. ⁹

V celosvetovom hodnotení IUCN patrí medzi najmenej ohrozené druhy. Jej biotop však ustupuje tam, kde zošliapavanie a úpravy pláží zhutňujú piesok a bránia opätovnému uchyteniu cibúľ. Vo Francúzsku má regionálnu ochranu vo viacerých oblastiach vrátane Provensalska a naďalej sa považuje za vzácnu v Poitou-Charentes a Loire-Atlantique. ^{3 10}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie prebieha od júla do októbra, s vrcholom v auguste až septembri podľa miestnej klímy. Účinne ju opeľuje iba nočný lišaj Agrius convolvuli, ktorý navštevuje kvety pri rýchlosti vetra pod približne 2 metre za sekundu. Ani ručné opelenie skúšané za veterného počasia nie je úspešné. Rastlina neprijíma vlastný peľ a závisí od krížového opeľovania. ^{8 10}

Plodom je tobolka s čiernymi, plochými a hranatými semenami. Tie dlho plávajú na hladine, takže sa okrem vetra šíria aj morskými prúdmi, čo dobre zodpovedá životu na pobreží. Čerstvo vysiate semená klíčia pomaly a semenáčiky prvýkrát kvitnú až za 3 až 4 roky. ^{9 4}

Využitie a riziká

V cibuli Pancratium maritimum vzniká niekoľko alkaloidov lykorínového typu, medzi nimi maritidín, lykoramín a galantamín, aj flavány a chromóny typické pre tento druh. ⁷

Cibuľa je pri požití toxická. Na základe zdokumentovanej analógie s inými Amaryllidaceae bohatými na lykorín, napríklad amarylkami, spôsobuje podľa ASPCA u mačiek, psov a koní vracanie, nadmerné slinenie, hnačku a bolesti brucha. ^{6 7}

Mimo prirodzeného areálu sa pestuje málo. Na kvitnutie potrebuje chudobný piesok, stále plné slnko a horúce suché leto, čo sa v bežnej záhrade dosahuje ťažko. Zber vrátane kvetov a cibúľ je zakázaný vo viacerých chránených francúzskych a talianskych regiónoch. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pri Pancratium maritimum nie sú ustálené záhradnícke kultivary. Zriedkavé botanické mená viazané na druh, napríklad var. aureum či f. barcinonense, zostávajú synonymami alebo miestnymi formami bez obchodného rozšírenia. ¹

Najčastejšie sa zamieňa s týmito rastlinami:

• Pancratium illyricum, endemit Korziky a Sardínie, ktorý kvitne na jar na skalnatej pôde namiesto letného kvitnutia na piesku;
• okrasné Hymenocallis, s podobnými listami a veľkými bielymi kvetmi, ale amerického pôvodu, v staršej literatúre dlho zaraďované do rovnakého rodu;
• neskoré narcisy s podobným voňavým okolíkom, ale s odlišnou sezónou aj stanovišťom mimo dún.

Pri odlíšení rozhoduje predovšetkým obdobie kvitnutia a pôvod. P. illyricum kvitne na jar na skalnatom podklade, americký pôvod odlišuje podobné Hymenocallis a neskoré narcisy nemajú letné kvitnutie na piesku. Iba Pancratium maritimum kvitne v lete na bezlistom stvole priamo v piesku.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pancratium maritimum L.
• International Plant Names Index, Pancratium maritimum
• IUCN Red List, hodnotenie Pancratium maritimum (Vicedo, 2018)
• Plants For A Future, Pancratium maritimum
• USDA PLANTS Database, Pancratium maritimum
• ASPCA, toxicita amarylky (lykorín, príbuzné Amaryllidaceae)
• Youssef & Frahm, 1998, alkaloidy kvetov Pancratium maritimum, Planta Medica
• Eisikowitch & Galil, 1971, vplyv vetra na opeľovanie Pancratium maritimum lišajmi
• Tela Botanica, záznam BDTFX Pancratium maritimum L.
• Wikipedia EN, Pancratium maritimum