Smrek pichľavý (Picea pungens, Engelm. 1879)

Smrek pichľavý (Picea pungens) je ihličnan z čeľade Pinaceae pôvodný v strednej časti Skalnatých vrchov v Spojených štátoch. Jeho často oinovatené, striebristomodré až modrozelené ihličie z neho robí jeden z najčastejšie vysádzaných okrasných ihličnanov mierneho pásma, ďaleko za hranicami jeho horského areálu.

Čítať ďalej
Vedecký názovPicea pungens
RodPicea
RadPinales

Smrek pichľavý, Smrek strieborný, Blue spruce a Colorado spruce

Identita
Toxicita
U domácich zvierat sa toxicita neuvádza
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Ihličnan · Strom
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
Spojené štáty
Biotop
Vlhké horské svahy, brehové porasty a vysokohorské údolia v nadmorskej výške 1 800–3 050 m
Sezónnosť
Kvitnutie
Jar
Zber
Jeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
3/10
Čas dozrievania
Prvých 10 rokov pomalý rast, dospelý habitus približne za 20–30 rokov
Rozmnožovanie
Výsev, Štepenie
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Vysoká, plytké korene, ale veľmi stabilný habitus
Vlhkosť
30–60 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Íl, prach alebo piesok, Vlhká pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

Exteriér
Záhon na plnom slnku, Poľný živý plot, Nezamŕzajúca skalka
Kvetináče
Veľká nádoba
Vzhľad
Výška1500–3000 cmŠírka300–600 cm
Listy
ModráZelená
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — listy 1
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — listy 2
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — listy 3
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — listy 4
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
OranžováZelená
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kvety 1
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kvety 2
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kvety 3
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kvety 4
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kvety 5
Plody
Hnedá
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — plody 1
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — plody 2
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — plody 3
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — plody 4
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — habitus 1
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — habitus 2
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — habitus 3
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — habitus 4
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
Hnedá
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kôra 1
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kôra 2
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kôra 3
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kôra 4
Smrek pichľavý (Picea pungens): pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál Picea pungens sa obmedzuje na stredné Skalnaté vrchy v Spojených štátoch, od juhu Wyomingu a východu Idaha po Nové Mexiko a sever Arizony, vo výške 1 800–3 050 m podľa zemepisnej šírky. Neskôr sa druh stal jedným z najvysádzanejších okrasných ihličnanov mimo svojho areálu, najmä v miernom pásme Európy a Ázie.

  • Pôvodná6
  • Spojené štáty (Colorado)
  • Spojené štáty (Wyoming)
  • Spojené štáty (Utah)
  • Spojené štáty (Idaho)
  • Spojené štáty (Nové Mexiko)
  • Spojené štáty (Arizona)

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Smrek pichľavý (Picea pungens Engelm., 1879) je trváci ihličnan rodu Picea z čeľade Pinaceae. Pochádza zo stredných Skalnatých vrchov, kde rastie vo výške 1 800–3 050 m. Latinské slovo pungens znamená „pichľavý“ a opisuje tuhé ostré ihlice stromu, nie osobitnú vôňu. Jeho modré formy sa označujú aj ako smrek strieborný. 1 6

Botanik Charles Christopher Parry objavil Picea pungens na vrchu Pikes Peak v Colorade v roku 1862. George Engelmann najskôr publikoval neplatné mená Abies menziesii a potom Picea menziesii. Platný opis ustálil až v roku 1879, sedemnásť rokov po Parryho objave. 6

Poznávacie znaky

Koruna druhu Picea pungens má zreteľne pyramídový tvar. Vodorovné konáre dobre osvetleného solitéra často siahajú až po zem. V prírode strom môže presiahnuť 30 m; jeden exemplár v Colorade namerali v roku 2015 na takmer 55 m. Pri okrasnom pestovaní väčšina jedincov zostáva medzi 9 a 18 m. 6 3

Ihlice dlhé 1,5–4 cm sú tuhé, pichľavé a na priereze štvorhranné, ako je pre smreky typické. Na drobných drevnatých vankúšikoch obrastajú celý konárik. Farba siaha od modrozelenej po výrazne striebristomodrú. Spôsobuje ju epikutikulárny vosk rozptyľujúci svetlo; jeho vrstva sa medzi semenáčmi výrazne líši. 2 3

Samčie šištice zostávajú malé a sú oranžové. Samičie šišky na koncoch konárikov neskôr ovisnú a nadobudnú valcovitý tvar. Merajú 6–10 cm, majú tenké ohybné šupiny a pri dozrievaní menia zelenú farbu na svetlohnedú. Sivofialová až tmavosivá kôra starých stromov vytvára hrubé šupiny a hlboké brázdy. 2 3

Užitočná taxonómia

Pre tento druh prijíma Plants of the World Online meno Picea pungens Engelm. v čeľadi Pinaceae. Nejasnosti okolo platného mena pretrvávali do začiatku 20. storočia. Niektorí autori používali Picea parryana na počesť objaviteľa, kým sa vedecké názvoslovie napokon ustálilo na Picea pungens. 1 6

Pri určovaní v teréne treba odlíšiť najmä Picea engelmannii Parry ex Engelm., ktorý s ním zdieľa časť areálu v Skalnatých vrchoch. Ihlice tohto príbuzného druhu sú na dotyk ohybnejšie a menej pichľavé. Aj sfarbenie jeho ihličia býva spravidla menej oinovatené než pri Picea pungens. 4

Stanovište a rozšírenie

Prirodzený výskyt smreka pichľavého sa obmedzuje na stredné Skalnaté vrchy v Spojených štátoch. Zahŕňa juh Wyomingu, východ Idaha, Utah, Colorado, sever Arizony a sever Nového Mexika. Druh osídľuje vlhké svahy a svieže údolia vo výške 1 800–3 050 m, podľa zemepisnej šírky, v chladnom podnebí s prevahou letných zrážok. 4 1

Pozdĺž horských tokov rastie Picea pungens často ako jediný ihličnan brehového porastu alebo spolu s horskou duglaskou, borovicou ťažkou a jedľou. Korene zostávajú plytké. Na premočenej pôde preto stromu pri silnom vetre hrozí vyvrátenie, hoci v bežných podmienkach je jeho stabilita dobrá. 4

Za hranicami pôvodného areálu patrí Picea pungens k najvysádzanejším okrasným ihličnanom sveta, v Európe aj v miernom pásme Ázie. Dôvodom je pravidelná silueta a modrasté ihličie. Jeho prirodzený areál však zostáva úzky a horský; celosvetové pestovanie nevypovedá o jeho pôvodnej rozlohe. IUCN hodnotí druh ako najmenej ohrozený (LC), vzhľadom na široké rozšírenie a stabilitu pôvodného areálu. 6 2 8

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na jednom smreku pichľavom vznikajú samčie aj samičie šištice, ide teda o jednodomý druh. Samčie sú rozmiestnené v celej korune, samičie na koncoch konárikov v hornej časti. Bohatá úroda šišiek prichádza každé 2–3 roky; semená dozrievajú v auguste toho istého roka. 4

Na odkrytej minerálnej pôde s dostatočnou vlhkosťou semená v prírode klíčia rýchlo, bez nevyhnutnej predchádzajúcej stratifikácie. Pri riadenom výseve v pestovateľských podmienkach sa však na vyrovnané vzchádzanie používa 4–6 týždňov chladovej stratifikácie. Prirodzené klíčenie a pestovateľský postup tak treba rozlišovať. 4 5

Prírastok hrúbky kmeňa je pomalý. V prírode môže priemer 10–13 cm zodpovedať stromu starému 125–135 rokov. Druh je zároveň dlhoveký: v oblasti Cedar Breaks v Utahu boli zaznamenané jedince staršie než 460 rokov. Malý priemer preto sám osebe neznamená nízky vek. 4 6

Využitie a riziká

Pravidelná pyramídová koruna a striebristomodré ihličie predurčujú smrek pichľavý na okrasnú výsadbu ako solitér, vetrolamový živý plot alebo stromoradie. Vyhľadávané modré kultivary, napríklad Hoopsii a Koster, sa vrúbľujú. Výsev totiž nezachováva ich typické sfarbenie dostatočne verne. 3 6

Dostupné zdroje neuvádzajú systémovú toxicitu pre mačky a psy. Tuhé pichľavé ihlice však predstavujú mechanické riziko pri prehltnutí aj pri dotyku. Práve preto sa pri výbere vianočného stromčeka niekedy uprednostňujú druhy s mäkším ihličím, najmä tam, kde by sa ihlíc mohli dotýkať zvieratá. 3 5

Znečistené ovzdušie smreku pichľavému škodí a horúce vlhké letá znáša zle. Rast sa v nich výrazne spomaľuje a zvyšuje sa náchylnosť na hubové ochorenia. Rakovinové ochorenie spôsobované hubou Leucocytospora kunzei môže pri oslabených stromoch na severovýchode Spojených štátov zasiahnuť až polovicu pletív konárov. 4 5

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zaznamenaných je viac než 38 kultivarov Picea pungens, od veľkých pyramídových stromov po trpasličie skalkové formy. Hoopsii a Koster majú veľmi intenzívne striebristomodré ihličie. Glauca Globosa a Montgomery ponúkajú zaoblený trpasličí habitus vhodný do menších záhrad, hoci ich modré sfarbenie nie je najintenzívnejšie. 2 6

V teréne sa pravidelne zamieňa s dvoma druhmi. Picea engelmannii Parry ex Engelm. má ohybnejšie a menej oinovatené ihlice. Picea glauca (Moench) Voss nesie sivozelené, podstatne menej pichľavé ihličie. Semenáče smreka pichľavého predávané bez kultivarového mena prinášajú inú neistotu: ich skutočná farba sa často prejaví až po niekoľkých rokoch rastu.

Colorado vyhlásilo smrek pichľavý za svoj oficiálny strom v roku 1939, po jeho objave na Pikes Peak. Utah ho tiež používal ako stromový symbol od roku 1933 do roku 2014. Potom ho nahradil topoľom osikovitým, pretože smrek pichľavý je na území tohto štátu pomerne vzácny.

Hlavné zdroje

Časté otázky

Prečo majú niektoré smreky pichľavé modrejšie ihlice?

Striebristomodré sfarbenie vytvára vrstva epikutikulárneho vosku na ihliciach. Vo voľnej prírode sa medzi semenáčmi veľmi líši; najmodrejšie kultivary, napríklad Hoopsii, sa preto rozmnožujú vrúbľovaním, aby si tento znak zachovali.

Je smrek pichľavý jedovatý pre mačky a psy?

Dostupné zdroje neuvádzajú systémovú toxicitu pre mačky ani psy. Tuhé pichľavé ihlice predstavujú najmä mechanické riziko pri prehltnutí, predovšetkým u mladých zvierat.

Ako sa Picea pungens líši od Picea engelmannii?

Picea engelmannii má ohybnejšie a menej pichľavé ihlice než Picea pungens a spravidla menej oinovatené ihličie. Oba druhy sa miestami stretávajú vo vyšších polohách Skalnatých vrchov.

Akú výšku dosiahne dospelý smrek pichľavý?

Vo voľnej prírode môže presiahnuť 30 m; v Colorade bol zaznamenaný jedinec vysoký takmer 55 m. Pri okrasnom pestovaní dosahuje najčastejšie 9–18 m podľa kultivaru a pôdnych podmienok.

Prečo je smrek pichľavý symbolom Colorada?

Botanik Charles Christopher Parry objavil druh na Pikes Peak v roku 1862 a George Engelmann ho vedecky opísal v roku 1879. Colorado ho vyhlásilo za svoj oficiálny strom v roku 1939.

Znáša smrek pichľavý horúce a vlhké podnebie?

Nie. Pochádza z chladných hôr so suchým letom; horúce vlhké letá znáša zle, rast sa spomaľuje a náchylnosť na hubové ochorenia výrazne rastie.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.