Great Basin bristlecone pine (Pinus longaeva, D.K.Bailey 1971)

Identita

Pinus longaeva (Pinus longaeva D.K.Bailey, 1971) je ihličnan z čeľade Pinaceae, endemický v niekoľkých pohoriach západu Spojených štátov. Botanik Dana K. Bailey ho opísal ako samostatný druh v roku 1971, keď oddelil populácie Veľkej panvy od Pinus aristata, s ktorou sa dovtedy spájali. ^{1 3}

Anglické označenie bristlecone pine zahŕňa len tri druhy: Pinus longaeva, Pinus aristata a Pinus balfouriana. Všetky rastú výlučne v horách amerického západu a majú ihlice vo zväzkoch po piatich. Pre Pinus longaeva sa používa aj meno Great Basin bristlecone pine. ³

Latinské epiteton longaeva znamená „dlhoveká“. Presne vystihuje slávnu vlastnosť druhu: niektoré jedince patria k najstarším datovaným neklonálnym organizmom na Zemi. Ich vek potvrdilo počítanie letokruhov, nie iba odhad. ³

Poznávacie znaky

Výška dospelej Pinus longaeva dosahuje zvyčajne 5 až 16 m, kmeň veľmi starých jedincov môže presiahnuť priemer 2 m. Nízky zavalitý tvar, skrútený horským vetrom, sa výrazne líši od priameho kmeňa borovíc v nížinách. ³

Vo zväzku vyrastá päť ihlíc dlhých 15 až 35 mm, s malým množstvom viditeľných kvapiek živice. Na konári pretrvávajú 10 až vyše 40 rokov, čo patrí medzi najdlhšie známe obdobia u ihličnanov. Konce konárov preto nesú husté chumáče pripomínajúce líščí chvost. ³

Šišky s dĺžkou 6 až 9,5 cm sa pri dozrievaní menia z purpurových na červenohnedé. Každá šupina nesie tenkú tuhú štetinu dlhú 1 až 6 mm, podľa ktorej vzniklo anglické meno bristlecone. V najstarších stromoch väčšina kmeňa odumrie. Len úzky pás živej kôry ďalej zásobuje niekoľko olistených konárov, jav známy ako rast s čiastočne živou kôrou. ^{4 3}

Užitočná taxonómia

Z taxonomického hľadiska patrí Pinus longaeva do podrodu Strobus, skupiny päťihlicových borovíc, spolu s Pinus aristata a Pinus balfouriana do skupiny bristlecone. Pred rokom 1971 sa tieto populácie spájali pod jedným menom, preto staršie práce uvádzajú aj dnes nepoužívané synonymá:

• Pinus aristata var. longaeva D.K.Bailey, historické meno variety
• Pinus aristata subsp. longaeva (D.K.Bailey) A.E.Murray, historické meno poddruhu
• Pinus balfouriana subsp. longaeva (D.K.Bailey) A.E.Murray, ďalšie historické poddruhové zaradenie

Pri určovaní zostáva oporou prijaté meno POWO Pinus longaeva a počet živicových kanálikov v ihliciach. Tento mikroskopický znak odôvodnil oddelenie od Pinus aristata. ^{1 2}

Severoamerická databáza USDA PLANTS používa kód PILO výlučne pre tento druh. Je jednoznačným orientačným bodom tam, kde sa v starej literatúre ešte prekrývajú tri historické synonymá. ⁵

Stanovište a rozšírenie

Izolované vysokohorské populácie obývajú výšky 1 800 až 3 650 m v troch štátoch: vo východnej Kalifornii (White Mountains, Panamint, Inyo), Nevade a západnom Utahu. Rastú v subalpínskom stupni, často až pri hornej hranici lesa. ⁴

Rozhodujúcim faktorom tu býva pôda, nie chlad. Druh výrazne uprednostňuje karbonátové podklady, vápenec či dolomit, chudobné na fosfor a nevhodné pre väčšinu ostatných ihličnanov. Nedostatok živín obmedzuje konkurenciu aj rast, čím paradoxne podporuje dlhovekosť. ⁴

Na najdrsnejších stanovištiach môže priemer kmeňa narásť iba asi o 1 cm za storočie. Na hlbšej úrodnejšej pôde tá istá borovica rastie rýchlejšie, žije však podstatne kratšie. Dolomitové populácie tak predstavujú prirodzené laboratórium dlhovekosti. ⁴

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rozmnožovanie Pinus longaeva zabezpečujú výlučne krídlaté semená šírené vetrom; prirodzené vegetatívne rozmnožovanie nie je doložené. Šišky dozrievajú dva roky. Semená vznikajú pravidelne každý rok, bez výrazne neúrodných rokov typických pre niektoré iné borovice. ⁴

Ujatie semenáčikov je veľmi zriedkavé. Chudobná pôda a suché podnebie Veľkej panvy dovoľujú klíčenie iba počas vzácnych priaznivých období. Nízka hustota pritom chráni porasty pred prehustením, ktoré by zvyšovalo zraniteľnosť voči požiaru a konkurencii. ⁴

Požiarom sa Pinus longaeva prispôsobila slabo: tenká kôra málo chráni kmeň a intenzívny oheň usmrtí väčšinu zasiahnutých jedincov. Vysokohorské stanovištia našťastie sťažujú šírenie ohňa, pretože medzi stromami chýba súvislá vrstva horľavého materiálu. ⁴

Dlhovekosť a využitie

Spoľahlivo datovaným neklonálnym organizmom kraľuje stále živý strom z kalifornských White Mountains. Vývrt dendrochronológa Edmunda Schulmana mu už v roku 1957 prisúdil 4 756 rokov; dnes presahuje vek 4 800 rokov. Presná poloha zostáva utajená na ochranu pred vandalizmom. ^{3 7}

Jedinca s prezývkou Prometheus v Nevade v roku 1964 vyrúbal výskumník, ktorý chcel datovať porast. Následné spočítanie letokruhov ukázalo približne 4 844 rokov. Jeho zánik patrí k najviac ľutovaným udalostiam modernej dendrochronológie. Časť kmeňa je vystavená v návštevníckom centre Great Basin National Park. ³

Letokruhy týchto stromov uchovávajú cenný klimatický archív. Ich presné počítanie zlepšuje rádiouhlíkové datovanie a umožňuje rekonštruovať stáročia teplôt a zrážok amerického západu. IUCN hodnotí druh ako málo dotknutý, s celkovo stabilnou populáciou. Otepľovanie aj postup lykožrúta napádajúceho Pinus ponderosa do vyšších polôh však zostávajú sledované. ^{6 4}

Pri Pinus longaeva nie je doložená toxicita pre domáce zvieratá. ASPCA hodnotí Pinus ponderosa z rovnakého rodu ako netoxickú pre psy a mačky. Ide o podklad na úrovni rodu Pinus, použiteľný s rezervou pri chýbajúcom samostatnom zázname pre Pinus longaeva. ⁸

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pre Pinus longaeva sa bežne nešíria ustálené záhradnícke kultivary. Mimo prirodzeného areálu sa pestuje zriedka a zbierkové exempláre takmer vždy pochádzajú zo semien divých populácií bez výraznej odrodovej selekcie.

Najčastejšie sa zamieňa s Pinus aristata zo Skalnatých vrchov. Jej ihlice majú nápadné belavé kvapôčky živice, ktoré pri Pinus longaeva chýbajú alebo sú nenápadné. Štetiny šišiek sú dlhšie, 6 až 10 mm oproti 1 až 6 mm. Príbuzná Pinus balfouriana má menej pichľavé šišky a užší areál obmedzený na Sierra Nevadu a Klamath Mountains.

Trojica borovíc bristlecone sa v starej literatúre dlho zamieňala. Až počítanie živicových kanálikov a znaky šišiek umožnili spoľahlivé rozlišovanie. Vedecké meno je preto presnejšie než spoločné anglické označenie bristlecone pine. ¹

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pinus longaeva D.K.Bailey
• GBIF, Pinus longaeva D.K.Bailey
• The Gymnosperm Database, Pinus longaeva
• USDA Forest Service, Fire Effects Information System, Pinus longaeva
• USDA PLANTS Database, profil rastliny PILO (Pinus longaeva)
• IUCN Red List, Pinus longaeva, hodnotenie
• Encyclopaedia Britannica, bristlecone pine
• ASPCA, Pinus ponderosa, záznam o toxicite (referencia pre rod Pinus)