Great Basin bristlecone pine (Pinus longaeva, D.K.Bailey 1971)

Pinus longaeva je ihličnan z čeľade Pinaceae, endemický vo vysokých horách Kalifornie, Nevady a Utahu. Tvorí riedke porasty na chudobných dolomitových pôdach vo výške 1 800 až 3 650 m. Mimoriadne pomalý rast vytvára veľmi husté drevo; medzi stromami tohto druhu sú najstaršie známe neklonálne organizmy na Zemi.

Čítať ďalej
Vedecký názovPinus longaeva
RodPinus
RadPinales

Great Basin bristlecone pine

Identita
Toxicita
Netoxická : ľudia vrátane detí, mačky, psy a zvieratá · Na overenie : kone
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Ihličnan · Strom
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
Spojené štáty
Biotop
Subalpínsky stupeň pri hornej hranici lesa, na obnaženom vápencovom alebo dolomitovom podklade
Sezónnosť
Kvitnutie
Jar
Zber
Jeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
1/10
Čas dozrievania
Typický starý kmeň s pásom živej kôry vzniká až po stáročiach
Rozmnožovanie
Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Veľmi dobrá, tvar vo výške formuje vietor
Vlhkosť
10–40 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Minerálna priepustná pôda, Vápenatá pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Plné slnko, otvorené stanovište
Exteriér
Nezamŕzajúca skalka, Voľná pôda
Vzhľad
Výška500–1600 cmŠírka400–1200 cm
Listy
Zelená
Pinus longaeva: pôvod a využitie — listy 1
Pinus longaeva: pôvod a využitie — listy 2
Pinus longaeva: pôvod a využitie — listy 3
Plody
HnedáVeľkosť6–9.5 cm
Pinus longaeva: pôvod a využitie — plody 1
Kôra
Hnedá
Pinus longaeva: pôvod a využitie — kôra 1
Pinus longaeva: pôvod a využitie — kôra 2
Pinus longaeva: pôvod a využitie — kôra 3

Celosvetové rozšírenie

Areál Pinus longaeva sa obmedzuje na niekoľko pohorí Veľkej panvy vo východnej Kalifornii (White Mountains, Panamint, Inyo), Nevade a západnom Utahu. Populácie sú oddelené a rastú veľmi vysoko; zdomácnenie mimo areálu nie je doložené.

  • Pôvodná3
  • Spojené štáty (Kalifornia)
  • Spojené štáty (Nevada)
  • Spojené štáty (Utah)

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Pinus longaeva (Pinus longaeva D.K.Bailey, 1971) je ihličnan z čeľade Pinaceae, endemický v niekoľkých pohoriach západu Spojených štátov. Botanik Dana K. Bailey ho opísal ako samostatný druh v roku 1971, keď oddelil populácie Veľkej panvy od Pinus aristata, s ktorou sa dovtedy spájali. 1 3

Anglické označenie bristlecone pine zahŕňa len tri druhy: Pinus longaeva, Pinus aristata a Pinus balfouriana. Všetky rastú výlučne v horách amerického západu a majú ihlice vo zväzkoch po piatich. Pre Pinus longaeva sa používa aj meno Great Basin bristlecone pine. 3

Latinské epiteton longaeva znamená „dlhoveká“. Presne vystihuje slávnu vlastnosť druhu: niektoré jedince patria k najstarším datovaným neklonálnym organizmom na Zemi. Ich vek potvrdilo počítanie letokruhov, nie iba odhad. 3

Poznávacie znaky

Výška dospelej Pinus longaeva dosahuje zvyčajne 5 až 16 m, kmeň veľmi starých jedincov môže presiahnuť priemer 2 m. Nízky zavalitý tvar, skrútený horským vetrom, sa výrazne líši od priameho kmeňa borovíc v nížinách. 3

Vo zväzku vyrastá päť ihlíc dlhých 15 až 35 mm, s malým množstvom viditeľných kvapiek živice. Na konári pretrvávajú 10 až vyše 40 rokov, čo patrí medzi najdlhšie známe obdobia u ihličnanov. Konce konárov preto nesú husté chumáče pripomínajúce líščí chvost. 3

Šišky s dĺžkou 6 až 9,5 cm sa pri dozrievaní menia z purpurových na červenohnedé. Každá šupina nesie tenkú tuhú štetinu dlhú 1 až 6 mm, podľa ktorej vzniklo anglické meno bristlecone. V najstarších stromoch väčšina kmeňa odumrie. Len úzky pás živej kôry ďalej zásobuje niekoľko olistených konárov, jav známy ako rast s čiastočne živou kôrou. 4 3

Užitočná taxonómia

Z taxonomického hľadiska patrí Pinus longaeva do podrodu Strobus, skupiny päťihlicových borovíc, spolu s Pinus aristata a Pinus balfouriana do skupiny bristlecone. Pred rokom 1971 sa tieto populácie spájali pod jedným menom, preto staršie práce uvádzajú aj dnes nepoužívané synonymá:

  • Pinus aristata var. longaeva D.K.Bailey, historické meno variety
  • Pinus aristata subsp. longaeva (D.K.Bailey) A.E.Murray, historické meno poddruhu
  • Pinus balfouriana subsp. longaeva (D.K.Bailey) A.E.Murray, ďalšie historické poddruhové zaradenie

Pri určovaní zostáva oporou prijaté meno POWO Pinus longaeva a počet živicových kanálikov v ihliciach. Tento mikroskopický znak odôvodnil oddelenie od Pinus aristata. 1 2

Severoamerická databáza USDA PLANTS používa kód PILO výlučne pre tento druh. Je jednoznačným orientačným bodom tam, kde sa v starej literatúre ešte prekrývajú tri historické synonymá. 5

Stanovište a rozšírenie

Izolované vysokohorské populácie obývajú výšky 1 800 až 3 650 m v troch štátoch: vo východnej Kalifornii (White Mountains, Panamint, Inyo), Nevade a západnom Utahu. Rastú v subalpínskom stupni, často až pri hornej hranici lesa. 4

Rozhodujúcim faktorom tu býva pôda, nie chlad. Druh výrazne uprednostňuje karbonátové podklady, vápenec či dolomit, chudobné na fosfor a nevhodné pre väčšinu ostatných ihličnanov. Nedostatok živín obmedzuje konkurenciu aj rast, čím paradoxne podporuje dlhovekosť. 4

Na najdrsnejších stanovištiach môže priemer kmeňa narásť iba asi o 1 cm za storočie. Na hlbšej úrodnejšej pôde tá istá borovica rastie rýchlejšie, žije však podstatne kratšie. Dolomitové populácie tak predstavujú prirodzené laboratórium dlhovekosti. 4

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rozmnožovanie Pinus longaeva zabezpečujú výlučne krídlaté semená šírené vetrom; prirodzené vegetatívne rozmnožovanie nie je doložené. Šišky dozrievajú dva roky. Semená vznikajú pravidelne každý rok, bez výrazne neúrodných rokov typických pre niektoré iné borovice. 4

Ujatie semenáčikov je veľmi zriedkavé. Chudobná pôda a suché podnebie Veľkej panvy dovoľujú klíčenie iba počas vzácnych priaznivých období. Nízka hustota pritom chráni porasty pred prehustením, ktoré by zvyšovalo zraniteľnosť voči požiaru a konkurencii. 4

Požiarom sa Pinus longaeva prispôsobila slabo: tenká kôra málo chráni kmeň a intenzívny oheň usmrtí väčšinu zasiahnutých jedincov. Vysokohorské stanovištia našťastie sťažujú šírenie ohňa, pretože medzi stromami chýba súvislá vrstva horľavého materiálu. 4

Dlhovekosť a využitie

Spoľahlivo datovaným neklonálnym organizmom kraľuje stále živý strom z kalifornských White Mountains. Vývrt dendrochronológa Edmunda Schulmana mu už v roku 1957 prisúdil 4 756 rokov; dnes presahuje vek 4 800 rokov. Presná poloha zostáva utajená na ochranu pred vandalizmom. 3 7

Jedinca s prezývkou Prometheus v Nevade v roku 1964 vyrúbal výskumník, ktorý chcel datovať porast. Následné spočítanie letokruhov ukázalo približne 4 844 rokov. Jeho zánik patrí k najviac ľutovaným udalostiam modernej dendrochronológie. Časť kmeňa je vystavená v návštevníckom centre Great Basin National Park. 3

Letokruhy týchto stromov uchovávajú cenný klimatický archív. Ich presné počítanie zlepšuje rádiouhlíkové datovanie a umožňuje rekonštruovať stáročia teplôt a zrážok amerického západu. IUCN hodnotí druh ako málo dotknutý, s celkovo stabilnou populáciou. Otepľovanie aj postup lykožrúta napádajúceho Pinus ponderosa do vyšších polôh však zostávajú sledované. 6 4

Pri Pinus longaeva nie je doložená toxicita pre domáce zvieratá. ASPCA hodnotí Pinus ponderosa z rovnakého rodu ako netoxickú pre psy a mačky. Ide o podklad na úrovni rodu Pinus, použiteľný s rezervou pri chýbajúcom samostatnom zázname pre Pinus longaeva. 8

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pre Pinus longaeva sa bežne nešíria ustálené záhradnícke kultivary. Mimo prirodzeného areálu sa pestuje zriedka a zbierkové exempláre takmer vždy pochádzajú zo semien divých populácií bez výraznej odrodovej selekcie.

Najčastejšie sa zamieňa s Pinus aristata zo Skalnatých vrchov. Jej ihlice majú nápadné belavé kvapôčky živice, ktoré pri Pinus longaeva chýbajú alebo sú nenápadné. Štetiny šišiek sú dlhšie, 6 až 10 mm oproti 1 až 6 mm. Príbuzná Pinus balfouriana má menej pichľavé šišky a užší areál obmedzený na Sierra Nevadu a Klamath Mountains.

Trojica borovíc bristlecone sa v starej literatúre dlho zamieňala. Až počítanie živicových kanálikov a znaky šišiek umožnili spoľahlivé rozlišovanie. Vedecké meno je preto presnejšie než spoločné anglické označenie bristlecone pine. 1

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je Pinus longaeva naozaj najstarším stromom sveta?

Medzi spoľahlivo datovanými neklonálnymi organizmami presahuje strom z White Mountains vek 4 800 rokov podľa vývrtov Edmunda Schulmana z 50. rokov 20. storočia. Vegetatívne klony iných druhov môžu byť staršie, no Pinus longaeva zostáva vzorom samostatného neklonovaného stromu.

Prečo tento druh žije tak dlho?

Veľmi pomalý rast na chudobnom dolomite vytvára husté, živicou bohaté drevo, ktoré málo napáda hmyz a huby. Prežívanie iba s pásom živej kôry znižuje potrebu vody a množstvo živých pletív starého kmeňa.

Ako odlíšiť Pinus longaeva od Pinus aristata?

Ihlice Pinus longaeva majú málo viditeľných kvapôčok živice, kým pri Pinus aristata sú nimi pokryté. Štetina na šupine šišky meria pri Pinus longaeva 1 až 6 mm, pri Pinus aristata 6 až 10 mm.

Je Pinus longaeva ohrozená?

IUCN ju hodnotí ako málo dotknutý druh s populáciou stabilnou vo väčšine areálu. Klimatická zmena a postup lykožrúta napádajúceho Pinus ponderosa do vyšších polôh však zostávajú sledovanými hrozbami ďalších desaťročí.

Dá sa Pinus longaeva pestovať v záhrade?

Áno, v chladnom suchom podnebí na veľmi chudobnej priepustnej pôde. Rast je mimoriadne pomalý a mimo prirodzeného vysokohorského prostredia druh stráca veľa zo svojho charakteru. Mimo pôvodného areálu je v škôlkach vzácny.

Je mŕtve drevo starej Pinus longaeva naozaj mŕtve?

Nie celkom. Väčšia časť kmeňa pri pásovom prežívaní kôry skutočne odumrie, ale úzky pás živej kôry ďalej zásobuje korene a niekoľko olistených konárov. Strom takto môže prežívať stáročia.

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.