Stone pine (Pinus pinea, L. 1753)

Identita

Pinus pinea (Pinus pinea L., 1753) je veľký stredomorský ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae) a rodu Pinus. V dospelosti dosahuje 12 až 25 m a nad často krátkym skrúteným kmeňom nesie korunu sploštenú do širokej klenby. Francúzske pomenovanie odkazujúce na slnečník vzniklo práve podľa tejto dáždnikovitej siluety, nie podľa veľkosti stromu. ^{1 5}

Jedlé semená, známe ako píniové oriešky, sú dôvodom približne šesťtisícročného pestovania druhu. Práve pre ne, väčšmi než pre drevo, sa rozšíril ďaleko za pôvodný areál. V angličtine sa používajú mená Stone pine, Italian stone pine a Umbrella pine. ^{4 3}

Poznávacie znaky

Mladé jedince Pinus pinea majú guľovitý krovinatý habitus bez zreteľne utvorenej koruny. Typický dospelý tvar sa vyvíja až niekoľko desaťročí. Širokú sploštenú dáždnikovitú korunu má v rode podobne len mexická Pinus nelsonii, ktorá s týmto druhom nie je blízko príbuzná. ^{5 2}

Ihlice vyrastajú na konárikoch vo zväzkoch po dvoch a dosahujú 10 až 20 cm. Na mladých rastlinách sú sivasté a voskovité. S vekom sa menia na lesklé tmavozelené, čo pomáha odlíšiť mladý exemplár od borovice iného druhu. Farbu preto treba posudzovať aj vzhľadom na vek rastliny. ^{3 5}

Vajcovité súmerné šišky sú dlhé 8 až 15 cm. Spočiatku sú zelené, po nezvyčajne dlhom dozrievaní prechádzajú do lesklohnedej farby. Hrubá platňovitá kôra je červenohnedá až oranžová s tmavšími okrajmi platní. Dospelý strom bežne meria 12 až 25 m, výnimočne aj viac. ^{5 2}

Užitočná taxonómia

V roku 1753 opísal Carl von Linné druh Pinus pinea. Sám tvorí sekciu Pinea, podsekciu Pineae, rodu Pinus. Toto izolované postavenie odráža ťažké semená s málo vyvinutým krídlom, odlišné od drobných okrídlených semien ostatných tvrdých stredomorských borovíc. Medzi dôležité synonymá patria:

• Apinus pinea Neck. ex Rydb., synonymné rodové zaradenie;
• Pinus pinea var. maderiensis (Ten.) Carrière, niekdajšia varieta z Madeiry.

Pri určovaní poskytuje pevný oporný bod prijaté vedecké meno Pinus pinea. Varieta maderiensis, uvádzaná z populácií na Madeire, sa dnes zaraďuje do synonymiky typického druhu. Nejde teda o samostatne prijímanú varietu v tomto taxonomickom poňatí. ^{1 5}

Stanovište a rozšírenie

Červený zoznam IUCN hodnotí Pinus pinea v kategórii najmenej ohrozený, čo odráža rozsiahly areál a dlhú históriu pestovania. Pravdepodobne pochádza z Pyrenejského polostrova. Už v staroveku sa v súvislosti so zberom semien rozšírila do Talianska, Grécka, Levanty a severnej Afriky. ^{9 5}

Pobrežné duny, piesočnaté pôdy, suché svahy a porasty garrigue poskytujú druhu typické stanovištia. Vyžaduje plné slnko a priepustné podložie. Znáša sucho aj morský aerosól, ale neznáša ťažké zamokrené pôdy, v ktorých sa korene dusia nedostatkom vzduchu. Dobrá priepustnosť je preto spoločným znakom jeho prirodzených stanovíšť. ^{3 2}

Rozsiahle vysádzanie mimo pôvodného areálu viedlo k splaneniu v Južnej Afrike, Kalifornii a Austrálii. Na rozdiel od borovice prímorskej a Pinus halepensis tam len zriedka pôsobí invázne. Ťažké semená sa totiž vetrom šíria slabo a pri rozširovaní závisia najmä od krkavcovitých vtákov a hlodavcov. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Samčie a samičie šištice vznikajú u Pinus pinea oddelene na tom istom strome. Ako nahosemenná rastlina nevytvára kvety. Na jar uvoľňujú samčie šištice ľahký peľ, ktorý roznáša vietor. Toto vetroopelenie predstavuje typický spôsob opelenia ihličnanov a spája druh s ostatnými borovicami. ^{10 5}

Po oplodnení potrebujú samičie šištice približne tri roky na úplné dozretie, čo je najdlhšie známe obdobie dozrievania u borovíc. Jeden strom preto často nesie šišky viacerých vekových skupín súčasne. Zrelé šišky uvoľňujú píniové oriešky, ťažké semená s tvrdou škrupinou a zakrpateným krídlom, málo vhodné na prepravu vetrom. ^{5 4}

Pestovatelia rozmnožujú druh výsevom. Niekoľkotýždňová studená stratifikácia zlepšuje vzchádzanie skladovaných semien. V priepustnom substráte potom klíčia približne za 4 až 6 týždňov. Rozmnožovanie zo semien tak vychádza z tej istej časti rastliny, pre ktorú sa druh dlhodobo pestuje. ⁴

Využitie a riziká

Hlavným úžitkom Pinus pinea sú píniové oriešky bohaté na olej, konzumované v Stredomorí približne šesťtisíc rokov. Rimania ich bežne skladovali ako potravinu; nálezy pochádzajú aj z kuchýň Pompejí. Druh dodnes patrí medzi hlavné komerčné zdroje píniových orieškov na svete. ^{4 3}

Pri požití Pinus pinea nie je toxická pre človeka ani domáce zvieratá. Riziko sa viaže na kontakt so živicou a pilinami, ktoré môžu u citlivých ľudí vyvolať podráždenie kože. Tento kontaktný účinok treba odlíšiť od toxicity pri konzumácii. ³

Od roku 2012 hlásia viaceré stredomorské oblasti výrazný pokles výnosov semien, v niektorých častiach Španielska o viac než 50 %. Spája sa so šírením severoamerickej bzdochy Leptoglossus occidentalis. Prepichuje vyvíjajúce sa šišky a živí sa semenami. Jej pôsobenie zhoršuje sucho a obdobia vysokých teplôt. ⁸

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Okrasných kultivarov Pinus pinea je málo, na rozdiel od bežných záhradných rastlín. Varieta maderiensis, opísaná z Madeiry, dnes patrí do synonymiky typického druhu. Fragilis je agronomická selekcia s tenšou škrupinou, uľahčujúcou komerčné lúskanie semien. Jej presný záhradnícky status treba overovať podľa dodávateľa. ¹

Podobný vzhľad môže viesť najmä k zámene s týmito druhmi:

• Pinus pinaster, borovica prímorská, s dlhšími ihlicami a užšími šiškami;
• Pinus halepensis, s jemnejšími a svetlejšími ihlicami;
• Pinus sylvestris, borovica lesná, s oranžovou hornou kôrou a korunou, ktorá nikdy nie je dáždnikovitá.

Sploštená dáždnikovitá koruna, veľké zaoblené šišky a veľké semená s tvrdou škrupinou zostávajú najistejšími znakmi na potvrdenie druhu Pinus pinea. Ich kombinácia je spoľahlivejšia než samotný celkový dojem zo siluety stromu. ^{5 2}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pinus pinea L.
• Royal Horticultural Society, Pinus pinea – píniové oriešky a borovica
• NC State Extension, Pinus pinea (stredomorská borovica s píniovými orieškami)
• Plants For A Future, Pinus pinea
• The Gymnosperm Database, Pinus pinea
• INPN / MNHN–OFB, Pinus pinea L., 1753, CD_NOM 113690 – pôvodná druhová stránka; archívna snímka Internet Archive zo 7. októbra 2022
• Tela Botanica, eFlore BDTFX: Pinus pinea L., oficiálny nomenklatúrny záznam 49685
• iForest - Biogeosciences and Forestry, pokles úrody semien a jadier Pinus pinea v Španielsku
• Červený zoznam IUCN, hodnotenie Pinus pinea
• Encyclopaedia Britannica, borovice (Pinus)