Céder atlaský (Cedrus atlantica, (Endl.) G.Manetti ex Carrière, 1855)

Identita

Céder atlaský (Cedrus atlantica (Endl.) G.Manetti ex Carrière, 1855) je ihličnan z čeľade Pinaceae, endemit pohorí Maroka a Alžírska. Francúzske pomenovanie „striebristý céder“ odkazuje na sfarbenie jeho ihličia. V dospelosti dosahuje 20 až 40 m a priemer kmeňa pri báze niekedy prekročí 2 m. ^{1 6}

Postavenie samostatného druhu získal Cedrus atlantica až v roku 1855 zásluhou francúzskeho botanika Élieho-Abela Carrièra. Predtým sa dlho pokladal za varietu alebo poddruh cédra libanonského. Oba stromy majú takmer rovnaké viditeľné morfologické znaky, takže ich rozlíšenie dlho záviselo najmä od zemepisného pôvodu semien. ^{6 8}

Modrastý až striebristý odlesk ihlíc mnohých jedincov vysvetľuje názvy poukazujúce na striebornú farbu. Vybrané kultivary, najmä Glauca, tento znak zvýrazňujú. Neplatí však pre každý strom: zo semien vyrastajú aj jedince s bežným zeleným ihličím. ^{2 3}

Poznávacie znaky

Krátke tuhé ihlice merajú 15 až 25 mm a po 20 až 45 vyrastajú na skrátených výhonkoch typických pre cédre. Tým sa odlišujú od borovíc s jednotlivými alebo párovými ihlicami. Podľa jedinca majú sýtozelenú až výrazne sivomodrú farbu. ^{6 4}

Silueta sa s vekom zreteľne mení. Mladý strom je pomerne hustý a pyramídový, neskôr vytvára širokú, plocho rozloženú korunu, často s mierne nakloneným vrcholom. Naklonený terminál pomáha pri porovnaní s cédrom libanonským, ktorého vrchol býva zvyčajne rovný. Sivá až červenohnedá kôra sa po desaťročiach rozpadá na drsné rozpukané pláty. ^{6 3}

Vzpriamené samičie šišky majú súdkovitý tvar, dĺžku 5 až 8 cm a priemer 3 až 5 cm. Spočiatku sú zelené, pri dozrievaní svetlohnedé. Na rozdiel od mnohých ihličnanov nepadajú celé na zem: rozpadajú sa priamo na strome a uvoľňujú okrídlené semená. ^{6 2}

Užitočná taxonómia

Blízka príbuznosť s cédrom libanonským viedla k rozsiahlemu súboru synonymných názvov. Pri čítaní starších prameňov pomáhajú najmä tieto mená:

• Pinus atlantica Endl., pôvodné východiskové meno, bazionym
• Cedrus libani subsp. atlantica (Endl.) Batt. & Trab., historické poddruhové zaradenie
• Cedrus libanotica subsp. atlantica (Endl.) Jahand. & Maire, ďalšie poddruhové meno
• Cedrus libani var. atlantica (Endl.) Parl. ex Salomon, historická varieta
• Cedrus atlantica f. glauca (Carrière) Beissn., meno spojené so vznikom kultivaru Glauca

Novšie molekulárne analýzy potvrdzujú dávne oddelenie oboch taxónov približne pred 23 miliónmi rokov, hoci ich voľným okom viditeľné znaky sa takmer úplne prekrývajú. Kew (POWO), Tela Botanica aj INPN prijímajú meno Cedrus atlantica. Niektoré menovky v škôlkach však stále uvádzajú staršie spojenie Cedrus libani var. atlantica. ^{6 1}

Stanovište a rozšírenie

Marocké a alžírske pohoria tvoria celý pôvodný areál Cedrus atlantica. Rastie v nadmorských výškach 1 300 až 2 200 m, v stredomorskom podnebí s vlhkými a často zasneženými zimami. Marocký Stredný Atlas sústreďuje asi 80 % zostávajúcich cédrových lesov; ďalšie sa nachádzajú vo Vysokom Atlase, Rife a alžírskych masívoch Aurès a Hodna. ^{7 9}

Medzinárodná únia na ochranu prírody IUCN hodnotí tento druh ako ohrozený. Obsadená plocha medzi rokmi 1940 a 1982 podľa odhadov klesla až o 75 %. K hlavným príčinám patria historická ťažba, nadmerná pastva kôz, opakované požiare a od 80. rokov čoraz výraznejšie suchá. Miestami situáciu zhoršujú húsenice priadkovcov a cédrové podkôrniky. ^{7 6}

Francúzsky škôlkar Sénéclauze priviezol strom do Francúzska v roku 1839, v období po dobytí Alžírska. Najprv zdobil meštianske parky, od 60. rokov 19. storočia sa hromadne vysieval na Mont Ventoux, v Luberone a Corbières pri obnove poškodených horských území. Vo Francúzsku dnes cédrové porasty zaberajú približne 20 000 ha, predovšetkým na juhovýchode. ^{10 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jednodomosť cédra atlaského znamená, že každý strom nesie samčie aj samičie šišky, oddelene na rovnakých vetvách. Vzpriamené samčie šišky sú ružovkasté a neskôr bledohnedé. Na jeseň uvoľňujú peľ, ktorý vietor prenáša na samičie šišky toho istého alebo susedného stromu. ^{6 4}

Dozrievanie samičích šišiek trvá dva roky. Vytvoria sa v jednej sezóne a až na nasledujúcu jeseň uvoľnia okrídlené semená postupným rozpadom na strome. Celé teda neopadávajú. Prvé šišky sa v priaznivých podmienkach zvyčajne objavia až približne po dvadsiatich rokoch. ^{6 2}

Vek cédra atlaského môže dosiahnuť niekoľko storočí aj v náročných horských podmienkach bez hlbokých pôd, ktoré inde podporujú rýchlejší rast. Najstarší dendrochronologicky datovaný jedinec pri národnom parku Ifrane v Maroku mal viac ako 1 000 rokov. ⁶

Využitie a riziká

Okrasná výsadba zostáva hlavným využitím druhu. Od príchodu do Európy zdobí parky a stromoradia, vysádza sa aj do vysokých živých plotov alebo ako solitér pre širokú siluetu a vždyzelené ihličie. Obľúbené sú modrasté kultivary ako Glauca. Voňavé a trvanlivé drevo sa používa v stolárstve, tesárstve a nábytkárstve. ^{10 5}

Destiláciou dreva a šišiek sa získava silica používaná v parfumoch a aromaterapeutických výrobkoch pre antiseptické vlastnosti. Samotný strom sa považuje za netoxický pre mačky, psy aj ľudí. Koncentrovaná silica však pri nevhodnom použití môže dráždiť kožu alebo dýchacie cesty. Osobitná opatrnosť je potrebná pri mačkách, ktoré sú všeobecne citlivé na silice. ^{5 4}

Dobre zakorenený céder atlaský odoláva bežným chorobám. Ohroziť ho môžu podpňovka, hniloba koreňov v premočenej pôde, húsenice priadkovcov alebo podkôrniky. Tieto riziká sa zreteľne zvyšujú pri stromoch oslabených suchom. ^{4 7}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pri výbere kultivaru rozhoduje priestor a požadovaná farba. Glauca, najpredávanejší kultivar v európskych škôlkach, má výraznejšie striebristomodré ihličie než bežné semenáče. Glauca Pendula, štepený na rovný kmienok, kaskádovito prevísa a vyhovuje menším záhradám. Fastigiata vytvára úzku stĺpovitú korunu vhodnú do mestských stromoradí. Aurea má zlatisté ihličie citlivejšie na silné letné slnko. ^{2 3}

Pri určovaní cédra atlaského prichádzajú do úvahy predovšetkým tieto zámeny:

• Cedrus libani je morfologicky najbližší druh; oba dlho niesli rovnaké meno;
• Cedrus deodara má výraznejšie prevísajúce konce vetvičiek a často dlhšie ihlice;
• Cedrus brevifolia, endemit Cypru, má zreteľne kratšie ihlice.

Zemepisný pôvod pomáha pri odlíšení od Cedrus libani: pôvodné populácie cédra atlaského nerastú v Libanone, Sýrii ani Turecku. Pri strome vysadenom v Európe možno ešte pred prečítaním menovky overiť širšiu plochú korunu a naklonený vrchol ako rýchle orientačné znaky. ^{6 8}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cedrus atlantica (Endl.) G.Manetti ex Carrière
• Royal Horticultural Society, Cedrus atlantica - céder atlaský
• Missouri Botanical Garden, Cedrus atlantica
• NC State Extension, Cedrus atlantica (céder atlaský)
• Plants For A Future, Cedrus atlantica
• The Gymnosperm Database, Cedrus atlantica
• Threatened Conifers of the World / RBGE, Cedrus atlantica
• Tela Botanica, Cedrus atlantica (Endl.) Manetti ex Carrière
• INPN / MNHN, Cedrus atlantica (Endl.) Manetti ex Carrière, 1855 (cd_nom 89452)
• Société Nationale d'Horticulture de France, profil cédra atlaského