Borovica prímorská (Pinus pinaster, Aiton 1789)

Identita

Borovica prímorská (Pinus pinaster Aiton, 1789) je veľký ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae) a rodu Pinus. Pochádza zo západného Stredomoria a atlantického pobrežia juhozápadnej Európy, kde osídľuje piesočnaté kyslé pobrežné pôdy. Vyznačuje sa rýchlym rastom. Medzinárodne používané anglické mená sú Maritime pine a Cluster pine. ^{1 5}

S francúzskym regiónom Landes de Gascogne sa borovica prímorská spája obzvlášť úzko. V tomto najväčšom súvislom lesnom masíve západnej Európy ju vysádzali vo veľkom rozsahu. Pestuje sa pre drevo a živicu, ale na piesočnatom pobreží slúži aj ako okrasný strom alebo vetrolam. ^{8 7}

Poznávacie znaky

Najvýraznejším znakom borovice prímorskej sú dlhé ihlice, tmavozelené, tuhé a pomerne hrubé, vyrastajúce vo zväzkoch po dvoch. Dosahujú 10 až 20 cm, čím patria medzi najdlhšie u európskych borovíc. Na strome zostávajú niekoľko rokov a dodávajú korune hustý, tmavý vzhľad. ^{4 3}

Veľké, kužeľovité a súmerné šišky merajú 10 až 18 cm. Zo začiatku sú zelené, približne po dvoch rokoch dozrievajú na lesklohnedé. Často zostávajú na konároch ešte niekoľko rokov, kým uvoľnia okrídlené semená roznášané vetrom. Hrubá hlboko rozpukaná kôra má červenohnedú až sivú farbu a výrazne modeluje staršie kmene. ^{4 5}

Mladý strom má kužeľovitý tvar. Neskôr sa nad odvetvenou časťou kmeňa rozvíja otvorená nepravidelná koruna. Bežná výška je 20 až 30 m, na priaznivých stanovištiach aj viac. Jednotlivé stromy sa dožívajú niekoľkých storočí, takže mladý kužeľovitý jedinec a starý strom pôsobia tvarovo odlišne. ^{3 6}

Užitočná taxonómia

William Aiton opísal borovicu prímorskú v roku 1789 pod menom Pinus pinaster Aiton. Patrí do podrodu tvrdých borovíc. Počas jej nomenklatorickej histórie vzniklo viac mien, ktoré sa dnes považujú za synonymá. Medzi hlavné patria:

• Pinus maritima Lam., historické synonymum;
• Pinus syrtica Thore, synonymné pomenovanie;
• Pinus nigrescens Ten., staršie synonymum;
• Pinus lemoniana Benth., ďalšie synonymum druhu.

Spoľahlivým oporným bodom zostáva prijaté vedecké meno Pinus pinaster. Druh sa člení na geografické poddruhy. Nominátny poddruh subsp. pinaster rastie pri Atlantiku; subsp. escarena siaha od Španielska po Taliansko a severozápadnú Afriku; vzácny subsp. renoui pochádza zo severovýchodného Alžírska. Borovica prímorská sa nesmie zamieňať s druhmi Pinus halepensis a Pinus brutia. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Západné Stredomorie a atlantické pobrežie juhozápadnej Európy tvoria pôvodný areál borovice prímorskej. Zahŕňa Portugalsko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko aj severozápadnú Afriku. K typickým stanovištiam patria pobrežné duny a piesočnaté pôdy, kyslé vresoviská nízkych polôh a suché svahy, vždy vystavené plnému slnku. ^{1 7}

Ako pionierska drevina osídľuje chudobné priepustné pôdy. Znáša sucho aj soľ v morskom aerosóle, no škodí jej vápenec a stojatá voda. Vietor roznáša jej okrídlené semená a umožňuje rýchle osídlenie holých plôch či rúbanísk. Aj preto patrí ku kľúčovým drevinám pri zalesňovaní atlantickej oblasti. ^{4 6}

Lesnícke výsadby umožnili splanenie ďaleko za pôvodnými hranicami rozšírenia, najmä v Južnej Afrike a Austrálii. Tam sa borovica prímorská intenzívne vysemeňuje a miestami je považovaná za inváznu. Zavlečené populácie treba odlišovať od prirodzeného stredomorsko-atlantického areálu. ^{3 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Borovica prímorská patrí medzi nahosemenné rastliny. Tak ako ostatné borovice netvorí kvety, ale šištice. Malé žltkasté samčie šištice uvoľňujú na jar ľahký peľ, ktorý prenáša vietor; ide o vetroopelenie typické pre ihličnany. Samičie šištice po oplodnení rastú a približne za dva roky dozrievajú na šišky. ^{5 4}

Dozreté šišky sa otvárajú a vypúšťajú okrídlené semená rozptyľované vetrom. Na piesočnatej pôde semená rýchlo klíčia a rast semenáčikov sa čoskoro zrýchľuje. Druh patrí medzi najrýchlejšie rastúce európske borovice a už v prvých desaťročiach výrazne pribúda do výšky. Následne môže žiť niekoľko storočí. ^{6 3}

Pri pestovaní sa rozmnožuje výsevom. Semená zo zrelých šišiek na jar vzchádzajú za niekoľko týždňov. Genetická selekcia porastov v Landes, začatá v 60. rokoch 20. storočia, výrazne zlepšila rovnosť kmeňov aj produkciu dreva. Borovica prímorská sa tak stala intenzívne šľachtenou lesnou drevinou. ^{4 6}

Využitie a riziká

Drevo borovice prímorskej sa spracúva predovšetkým na bežné stavebné konštrukcie, debny, koly a buničinu pre papierenský priemysel. Druhým významným produktom je živica. Kedysi sa vo veľkom zbierala narezávaním kmeňa. Poskytuje terpentín a kolofóniu a tvorila základ významného živicového hospodárstva v Landes. ^{6 5}

Pri požití borovica prímorská nie je toxická. Riziko súvisí s kontaktom: živica, piliny a drevný prach môžu citlivým ľuďom podráždiť kožu a vyvolať dermatitídu. Pri práci so živicovým drevom je preto rozumné nosiť rukavice. Samostatné nebezpečenstvo predstavujú húsenice priadkovčeka borovicového, ktoré tieto borovice často osídľujú. Ich silno pŕhlivé chĺpky ohrozujú ľudí aj zvieratá, preto sa kontaktu s nimi treba vyhnúť. ^{6 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Geografické poddruhy borovice prímorskej majú väčší význam než okrasné kultivary, aké poznáme pri bežných záhradných rastlinách. Subsp. pinaster prevláda pri Atlantiku a tvorí väčšinu porastov v Landes. Subsp. escarena zaberá západné Stredomorie a vzácny subsp. renoui je obmedzený na Maghreb. ¹

Pri zámene prichádzajú do úvahy najmä tieto borovice:

• Pinus halepensis, s oveľa jemnejšími a svetlejšími ihlicami;
• Pinus pinea, s dáždnikovitou korunou a veľkými jedlými semenami;
• Pinus sylvestris, borovica lesná, s oranžovou hornou kôrou a kratšími ihlicami.

Dlhé tuhé ihlice vo zväzkoch po dvoch, veľké kužeľovité lesklohnedé šišky a hrubá červenohnedá kôra tvoria najspoľahlivejší súbor znakov na potvrdenie druhu Pinus pinaster. Pri určovaní sa tieto znaky posudzujú spoločne. ^{4 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pinus pinaster Aiton
• International Plant Names Index, Pinus pinaster Aiton
• Royal Horticultural Society, Pinus pinaster – borovica prímorská
• NC State Extension, Pinus pinaster (borovica prímorská)
• Encyclopaedia Britannica, borovice (Pinus)
• Plants For A Future, Pinus pinaster
• Tela Botanica, Pinus pinaster Aiton
• INPN / MNHN, Pinus pinaster Aiton, 1789 (cd_nom 113689)