Tamarack (Larix laricina, (Du Roi) K.Koch 1873)

Identita

Larix laricina (Larix laricina (Du Roi) K.Koch, 1873), známy aj ako tamarack, je ihličnatý strom z čeľade Pinaceae, pôvodný v boreálnych oblastiach Severnej Ameriky. Podobne ako európsky príbuzný Larix decidua každú jeseň stráca všetky ihlice. Medzi severoamerickými ihličnanmi sa tento zriedkavý jav spája aj s tisovcom dvojradovým. ^{1 2}

Strom dorastá do výšky 10 až 25 m, pričom priemer kmeňa len zriedka presahuje 60 cm. Riedka kužeľovitá koruna prepúšťa veľa svetla až k zemi aj pri dospelom jedincovi. Pod konármi preto často rastie bylinný podrast, ktorému by hustejší zápoj smrekov už nedovolil prospievať. ^{2 7}

Meno tamarack pochádza z algonkinského slova akemantak, teda „drevo na snežnice“. Pôvodní obyvatelia využívali aj ohybné korene stromu ako niť na zošívanie kanoí z kôry. Označenie tak pripomína konkrétne úžitkové vlastnosti dreva a koreňov. ^{6 4}

Poznávacie znaky

Modrozelené mäkké ihlice sú na krátkych výhonkoch usporiadané po 10 až 20, niekedy až po 60. Na mladých tohtoročných výhonkoch rastú jednotlivo v špirále. Na jeseň žltnú a úplne opadávajú, takže strom zostáva celú zimu holý. Okolité smreky a jedle si naopak zachovávajú ihlice počas celého roka. ^{2 7}

Vzpriamené vajcovité šišky merajú 1 až 2 cm a nesú približne desať až tridsať šupín. Mladé samičie šištice sú na jar červené alebo fialové. Pri približovaní zrelosti postupne hnednú, čo poskytuje užitočný sezónny znak pri sledovaní ich vývoja. ⁷

Sivá hladká kôra mladého stromu sa v dospelosti mení na červenohnedú, tenkú a šupinatú. Len zriedka je hrubšia než jeden centimeter. Jej malá hrúbka čiastočne vysvetľuje slabú odolnosť voči ohňu v porovnaní s drevinami s hrubou kôrou, napríklad niektorými borovicami. ^{7 2}

Užitočná taxonómia

Johann Philipp Du Roi opísal druh v roku 1771 ako Pinus laricina. Karl Koch ho v roku 1873 preradil do rodu Larix, odtiaľ pochádza kombinovaná autorská skratka pri dnešnom prijatom mene. Druhové meno laricina znamená „podobná smrekovcu“ a odkazuje na európsky smrekovec, pôvodne Linném zaradený ako Pinus larix. ¹

Okrajové populácie sa dlho označovali viacerými regionálnymi menami. Dnes sa tieto pomenovania vzťahujú na rovnaký druh:

• Larix laricina var. alaskensis (W.Wight) Raup (historické označenie)
• Larix laricina subsp. alaskensis (W.Wight) Silba (historické označenie)
• Larix laricina var. americana (Michx.) Lemmon (historické označenie)
• Larix americana Michx. (historické označenie)

Izolované aljašské populácie sa istý čas odlišovali ako Larix alaskensis pre užšie šiškové šupiny. Dnes sa však neoddeľujú od populácií z východnej časti areálu. Stabilným východiskom pri určovaní a porovnávaní starších záznamov zostáva prijaté vedecké meno Larix laricina. ^{7 1}

Stanovište a rozšírenie

Boreálna Severná Amerika tvorí pôvodný areál Larix laricina. Siaha od Yukonu a vnútrozemia Aljašky po Newfoundland a Labrador. Na juhu zasahuje do Minnesoty a západnej časti Virgínie, takže nejde iba o strom najsevernejších oblastí kontinentu. ^{2 7}

Typickým podkladom sú chladné zamokrené organické pôdy rašelinníkových rašelinísk a muskegov. Druh tam rastie so smrekom čiernym a miestami s tujou západnou, ktoré zdieľajú rovnaké mokré stanovištia. Na severnej hranici areálu, kde zmiešané porasty rednú, osídľuje aj suchšie minerálne pôdy otvorených svahov. ²

Pionierske osídľovanie otvorených rašelinísk a nedávno vyhorených plôch umožňujú okrídlené semená roznášané vetrom. Postupne ho vytláča smrek čierny, ktorý lepšie toleruje tieň. Larix laricina zatienenie neznáša: mladý semenáč bez plného svetla rýchlo chradne a v hustnúcom poraste sa nedokáže udržať. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

Od konca apríla do začiatku mája sa na tom istom strome objavujú samčie aj samičie šištice, ešte pred úplným rozvinutím nových ihlíc. Semená dozrievajú počas jedinej sezóny a vietor ich roznáša v septembri a októbri. Po uvoľnení však zostávajú klíčivé len približne jeden rok. ²

Pri plnom osvetlení mladý strom rastie rýchlo: už v prvej sezóne takmer 20 cm, po troch rokoch dvojnásobne. Prvé šišky sa v riedkom poraste objavujú okolo 15 rokov, pod hustým zápojom až v 35 až 40 rokoch. Na severnej hranici areálu, kde je tvorba semien vzácna, ju pri rozmnožovaní nahrádza prirodzené zakoreňovanie nízkych konárov. ²

Využitie a riziká

Husté, tvrdé drevo odoláva hnilobe aj pri ponorení do vody. Dlho sa preto používalo pri stavbe lodí, na stĺpy, železničné podvaly a plotové koly. Ohybné korene slúžili ako niť na zošívanie kanoí z kôry, takže tradičné využitie sa neobmedzovalo iba na samotný kmeň. ^{4 6}

Kôra ani ihlice sa nepovažujú za jedovaté pre hlavné domáce zvieratá. Pri kontakte však živica a ihlice môžu dráždiť pokožku citlivých osôb. Ide o podobné kontaktné riziko ako pri smrekovci opadavom, hoci celkové hodnotenie toxicity zostáva nízke. ⁴

Proti ohňu má Larix laricina slabú ochranu. Tenká kôra a plytké korene strom dostatočne nechránia; teplo ničí aj semená na zemi, ktorým chýba ochranný endosperm. Hlavným škodcom zostáva pilatka smrekovcová. Po šiestich až deviatich rokoch opakovanej straty ihlíc dokáže strom usmrtiť. ²

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke kultivary sú zriedkavejšie než pri smrekovci opadavom. Girard Dwarf vytvára trpasličí kompaktný vzrast vhodný do malých záhrad. Nash Pendula má dlhé previsnuté konáre a rozmnožuje sa vrúbľovaním. Arethusa Bog, trpasličí výber z rašeliniska v Maine, sa hodí na pestovanie v nádobe alebo ako bonsaj. ⁵

Podobnosť s ďalšími drevinami môže viesť k týmto zámenám:

• Larix decidua, smrekovec opadavý, má odlišný prirodzený areál v Alpách a Karpatoch;
• Larix kaempferi, smrekovec japonský, sa odlišuje červenohnedými mladými výhonkami;
• smrek čierny (Picea mariana) je najbežnejším susedom na rašelinisku, ale jeho jednotlivé neopadavé ihlice sa po príchode jesene zreteľne odlišujú od smrekovca.

Najspoľahlivejším znakom je sezónna premena na mokrom stanovišti. Ihličnan v severoamerickom rašelinisku alebo na zamokrenej pôde, ktorý na zimu stratí všetky ihlice a na jar sa znovu zazelená mäkkými svetlozelenými ihlicami, zodpovedá druhu Larix laricina. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Larix laricina (Du Roi) K.Koch
• USDA Forest Service FEIS, Larix laricina prehľad druhu
• Missouri Botanical Garden, Larix laricina
• Plants For A Future, Larix laricina
• American Conifer Society, Larix laricina databáza kultivarov
• Ressources naturelles Canada, profil Larix laricina
• The Gymnosperm Database, Larix laricina
• IUCN Red List, hodnotenie, Larix laricina