Frangipani (Plumeria rubra, L. 1753)

Identita

Plumeria rubra (Plumeria rubra L., 1753) je opadavý strom alebo ker rodu Plumeria z čeľade Apocynaceae. Carl von Linné ju opísal v diele Species Plantarum. Epiteton rubra pochádza z latinského ruber, čiže červený, no kvety bývajú ružové, biele aj žlté a len zriedka čisto červené. ^{1 7}

Označenie frangipani sa odvodzuje od rodiny Frangipani: taliansky markíz zo 16. storočia mal vytvoriť parfum podobnej vône. Vedecké rodové meno Plumeria má iný pôvod. Vzdáva poctu francúzskemu františkánovi a botanikovi Charlesovi Plumierovi, ktorého práce priamo inšpirovali Linného pri opise druhu. ³

Poznávacie znaky

Rozložitý strom či ker má hrubý dužinatý kmeň s tenkou sivou kôrou. Z poškodeného konára vyteká biela mliečna šťava, nápadný znak aj mimo kvitnutia. Rastlina bežne dosahuje výšku 2 až 8 m a podobnú šírku. ^{3 7}

Široké kožovité listy bývajú dlhé 20 až 40 cm, uvádzajú sa aj rozmery do 50 cm. Sú zoskupené na koncoch konárov a v chladnej alebo suchej sezóne opadávajú. Silne voňavé päťpočetné kvety majú zreteľnú rúrku a po otvorení dosahujú priemer 5 až 9 cm. ^{2 4}

Napriek menu rubra sa farba medzi jedincami výrazne líši: ružová, biela alebo žltá, často so svetlejším stredom. Aj rastlina tohto druhu preto môže kvitnúť čisto bielo. Samotná farba nie je spoľahlivým určovacím znakom. Väčšiu váhu má tvar kvetnej rúrky a opadávanie listov v chladnej sezóne, ktoré ju odlišuje od Plumeria obtusa. ⁷

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP uznáva meno Plumeria rubra L. Historické epitetá acuminata, acutifolia a lutea, dlho používané v záhradníctve, sa dnes považujú za neplatné alebo za synonymá:

• Plumeria acutifolia Poir., vedecké synonymum
• Plumeria acuminata W.T.Aiton, vedecké synonymum
• Plumeria rubra f. lutea (Ruiz & Pav.) Woodson, vedecké synonymum
• Plumeria bicolor Ruiz & Pav., vedecké synonymum
• Plumeria mexicana G.Lodd., vedecké synonymum

Rastlina predávaná pod menom acutifolia alebo acuminata teda môže patriť k Plumeria rubra; rozhoduje prijaté vedecké meno. Opatrnosť je potrebná, pretože rod zahŕňa viacero blízkych druhov vrátane Plumeria obtusa, s ktorou sa P. rubra v záhradníctve ľahko kríži. ^{1 9}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzené rozšírenie siaha od polostrova Baja California a južného Mexika cez Strednú Ameriku po Kolumbiu a Venezuelu. Druh rastie na teplých skalnatých stanovištiach, v suchých lesoch aj na horských svahoch od morskej hladiny do 1 500 m. ^{9 6}

Hodnotenie IUCN zaraďuje Plumeria rubra medzi najmenej ohrozené druhy. Široký areál a rozsiahle pestovanie spoločne znižujú tlak na voľne rastúce populácie. ⁵

Na Filipíny sa dostala v 60. rokoch 16. storočia manilskými galeónami. Odtiaľ sa rozšírila po juhovýchodnej Ázii a koncom 19. storočia aj na tichomorské ostrovy. Najmä na Havaji, kde sa z kvetov vyrábajú vence, je dnes taká bežná, že jej americký pôvod ľahko unikne pozornosti. ^{4 6}

Na americkej pevnine mimo pôvodného areálu je pestovanie vo voľnej pôde obmedzené na zóny USDA 10b a 11, teda juh Kalifornie a najjužnejšiu Floridu. Na Havaji však rastie až do 2 000 m. Za týmito klimatickými hranicami potrebuje nádobu prenášanú od jesene pod ochranu. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvety sa podľa podnebia objavujú od jari do jesene, s vrcholom v lete. Ich vôňa zosilňuje najmä večer, keď sú najaktívnejšie lišaje, hlavné opeľovače druhu. ^{4 2}

Voňavé kvety pritom tvoria takmer nulové množstvo nektáru, takže navštevujúce lišaje odlietajú bez odmeny. Táto doložená stratégia sa nazýva klamlivé opeľovanie. Nedostatok nektáru súvisí aj so zriedkavou tvorbou plodov v kultúre. Niekoľko vzniknutých valcovitých mechúrikov obsahuje okrídlené semená rozptyľované prudkým otvorením. ⁷

Záhradníci rozmnožujú tento druh takmer vždy stonkovými odrezkami; výsev je na bežné využitie príliš pomalý. Rozhoduje zaschnutie rezu. Odrezok zasadený priskoro, ešte plný šťavy, namiesto zakorenenia zhnije. ^{4 7}

Využitie a riziká

Okrasné využitie zahŕňa záhrady, parky a mestské výsadby, ale aj nádvoria hinduistických a budhistických chrámov či cintoríny juhovýchodnej Ázie. Strom tam symbolizuje oddanosť a obnovu. ^{6 3}

Zlomené konáre uvoľňujú latex dráždivý pre kožu a oči. Lesná služba USA preto neodporúča dotýkať sa rastliny ani ju jesť. Toxicita po požití však zostáva nízka a pri domácom pestovaní nie je doložený smrteľný prípad. Pri reze a odoberaní odrezkov sa napriek tomu odporúčajú rukavice. ^{8 2}

Mladé listy napáda aj hrdza plumérií (Coleosporium plumeriae). Huba tvorí na spodnej strane listov oranžový prášok a urýchľuje opadávanie. V Antilách bola hlásená už v roku 1902 a neskôr sa rozšírila na Havaj, do Austrálie a Ázie. Šírenie obmedzuje odstránenie napadnutých listov a polievanie bez zmáčania listov. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Kultivar Celadine, predávaný aj ako Common Yellow, má silne voňavé žlté kvety so širokým bielym okrajom. Singapore označuje hybridy s Plumeria obtusa, s bielymi kvetmi so žltým stredom a často menším opadávaním listov než pri typickom druhu. ^{11 9}

Najčastejšie sa zamieňa s Plumeria obtusa. Tá má zaoblené vždyzelené listy, zatiaľ čo P. rubra má špicaté opadavé listy; tento znak pomáha aj pri podobných kvetoch. V tej istej čeľadi má oleander (Nerium oleander) tiež dráždivú šťavu, no užšie protistojné alebo praslenovité listy a oveľa závažnejšiu toxicitu.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Plumeria rubra L.
• Royal Horticultural Society, Plumeria rubra
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Plumeria rubra
• University of Wisconsin-Madison Horticulture, Plumeria
• IUCN Red List, Plumeria rubra hodnotenie (BGCI & IUCN SSC Global Tree Specialist Group, 2019)
• NParks Flora & Fauna Web (Singapur), Plumeria rubra
• University of Florida IFAS, Plumeria rubra informačný list ST-491
• USDA Forest Service, El Yunque National Forest, upozornenie na toxicitu plumérie
• USDA GRIN-Global, Plumeria rubra, taxonómia
• INPN (MNHN), Plumeria rubra, taxonomický záznam
• Gardenia.net, Plumeria rubra 'Celadine'