Rhipsalis baccifera


+33© fotografia
- fotografia 1 — no rights reserved, uploaded by 葉子 · cc0 · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Jim · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Irene · cc0 · iNaturalist
Rhipsalis baccifera má dlhé valcovité stonky a drobné biele alebo ružové bobule. Tento epifytický kaktus rastie na stromoch alebo skalách a pestuje sa v závesnej nádobe na nepriamom svetle s priepustným substrátom.
Čítať ďalejCassytha baccifera, Cereus baccifer, Hariota cassytha a Rhipsalis cassytha
Doprajte jej veľa rozptýleného svetla bez priameho slnka na listoch.
Jasné nepriame svetlo; chrániť stonky pred spaľujúcim priamym slnkom.





© fotografia
no rights reserved, uploaded by 葉子 · cc0
Jim · cc0
Irene · cc0
Taken Jul 31, 2020 by gabriel gabriel chacon (cc-by-sa)
Taken Mar 1, 2020 by Gagnon Alexandrine (cc-by-sa)
Taken Aug 20, 2021 by Crispín Pérez (cc-by-sa)
Taken Jul 26, 2021 by Trap Hers (cc-by-sa)
Taken Oct 13, 2019 by Chrisi Pa (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Tropická a subtropická Amerika, Afrika, Madagaskar a Srí Lanka; pôvodný výskyt na Floride.
- Pôvodná3
- Introdukovaná1
- Florida
- Madagaskar
- Srí Lanka
- Myanmar
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Rhipsalis baccifera (J.S.Muell.) Stearn, 1939 má zelené prevísajúce stonky a priesvitné bobule pripomínajúce imelo. Táto trváca rastlina patrí do čeľade Cactaceae, hoci jej vzhľad sa od púštnych kaktusov výrazne líši. Vo francúzštine sú doložené mená „cactus gui“ a „rhipsalis à baies“; vo vernakulárnom názvosloví sa uvádza aj „cassutha“. 2 1 7 5
Rodové meno pochádza z gréckeho rhips, spájaného s košikárstvom, a odkazuje na tenké stonky. Druhové meno baccifera vyjadruje tvorbu bobúľ. Rhipsalis baccifera rastie ako epifyt na stromoch bez toho, aby sa živila ich miazgou. Niektoré exempláre rastú aj na skalách. 3 4 1
Rozpoznávanie
Tenké zelené útvary Rhipsalis baccifera sú valcovité sukulentné stonky bez listov. Mladé stonky majú vlnaté areoly s niekoľkými štetinami. Na starších článkoch sú tieto znaky menej viditeľné. Dospelý exemplár preto môže vyzerať hladký, zatiaľ čo nové výhonky zostávajú mierne štetinaté. Pri pozorovaní treba zohľadniť aj vek konkrétnej časti rastliny. 3 2
Drobné biele alebo zelenkastobiele kvety sa objavujú pozdĺž stoniek. Plodmi sú okrúhle biele alebo bledoružové bobule, niekedy priesvitné. Pri pestovaní sa uvádza vzrast 2,5 až 4 m a šírka 0,5 až 1 m. Pri tomto prevísajúcom kaktuse preto plánujte hlavne priestor pod nádobou pre dlhé stonky namiesto zvislej opory. 2
Taxonómia v praxi
Prijaté meno Rhipsalis baccifera vychádza z kombinácie uverejnenej v roku 1939. Synonymá Cassytha baccifera J.S.Muell. a Cereus baccifer (J.S.Muell.) Hemsl. patria do rovnakej histórie pomenovania. V synonymii je aj meno Rhipsalis cassytha Gaertn., s ktorým sa možno naďalej stretnúť v záhradníctve. 1
Autorstvo bazionymu sa v jednotlivých spracovaniach líši. Floridská flóra ho pripisuje Solanderovi, súčasné prijaté meno uvádza J.S.Muell. Totožnosť druhu preto overujte podľa prijatého mena a čeľade. Rozdiel v skratke autora sám osebe neznamená, že zdroje opisujú odlišné druhy rastlín. 6 1
Stanovište a rozšírenie
Rhipsalis baccifera má rozsiahly tropický a subtropický areál v Amerike, Afrike a na Srí Lanke. K pôvodnému areálu patrí aj Madagaskar. Výskyt mimo Ameriky je medzi kaktusmi výnimočný a okolnosti tohto rozšírenia zostávajú predmetom diskusie. Vysvetlenie pomerne nedávnym zavlečením do Starého sveta je naďalej hypotézou, nie preukázaným priebehom udalostí. 1 5
V lesoch sa rhipsalisy usádzajú vo vreckách machu a rastlinných zvyškov na konároch alebo skalách. Korene tak rastú v prevzdušnenom prostredí, ktoré môže vyschnúť aj pri vlhkom vzduchu. Na Floride je Rhipsalis baccifera pôvodná a na úrovni štátu zaradená medzi ohrozené rastliny. Tento regionálny status však neopisuje celý jej svetový areál. 4 6
Pôvodný areál Rhipsalis baccifera zahŕňa aj Komory, Réunion a Seychely. Myanmar naopak patrí do oblasti jej zavlečeného výskytu. Samotná prítomnosť rastliny v tropickom prostredí preto nestačí na označenie miestnej populácie za pôvodnú. 1
Životný cyklus a rozmnožovanie
Rhipsalis baccifera kvitne najmä od zimy do jari, kvety sa však môžu objaviť aj v iných obdobiach. Na rozmnožovanie sa používajú stonkové odrezky na jar alebo v lete. Výsev sa vykonáva pri 19 až 24 °C. Tvorba bobúľ a možnosť odrezkovania tak súvisia s dvoma rozdielnymi cestami rozmnožovania rastliny. 2
V interiéri mierneho pásma severnej pologule zálievka sprevádza jarný a letný rast a v zime sa obmedzuje. Počas rastu sa raz mesačne podáva zriedené hnojivo s nízkym obsahom dusíka. Rhipsalisy sa presádzajú po odkvitnutí a počas následného odpočinku sa hnojenie preruší. Sezónny režim sa teda prispôsobuje skutočnému kvitnutiu konkrétneho exemplára. 2 3 4
Využitie a riziká
Rhipsalis baccifera sa pestuje v závesnej nádobe na jasnom nepriamom svetle, v dobre priepustnej zmesi pre epifytické kaktusy. Nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov a mäknutie stoniek. Priame slnko môže stonky popáliť; príliš suchý vzduch alebo nedostatok vody môže viesť k hnednutiu koncov. Žiadanú vzdušnú vlhkosť má sprevádzať dobré prúdenie vzduchu. 2 3
Pri rhipsalisoch spája zmes substrátu, perlitu, rašeliny a hrubej kôry pre orchidey zadržiavanie vlhkosti s odtokom vody. Substrát, ktorý drží vodu príliš dlho, vystavuje korene hnilobe. Po zálievke vylejte odtečenú vodu, aby nádoba nezostala stáť v zásobe stagnujúcej vody. 4
Na Rhipsalis baccifera sa môžu objaviť červce, vošky alebo roztoče. Prehliadka stoniek pomáha odhaliť týchto škodcov bez toho, aby sa každé ochabnutie považovalo za chorobu. Zvráskavené stonky, ktoré strácajú pevnosť, môžu signalizovať aj nedostatok vody. 3
Rhipsalis baccifera sa hodnotí ako netoxická pre mačky, psy a kone. Veterinárne zaradenie neurčuje bezpečnosť pre dospelých ľudí a deti, ktorá zostáva neznáma. Podobnosť plodov s bobuľami imela neumožňuje vyvodiť ani ich toxicitu, ani vhodnosť na konzumáciu. 3
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
V rámci Rhipsalis baccifera sa uznávajú viaceré poddruhy, okrem iných baccifera, cleistogama, erythrocarpa, horrida a mauritiana. Označenie subsp. horrida patrí poddruhu, nie záhradníckemu kultivaru. Osobitné znaky opísané pre tento poddruh preto automaticky neplatia pre všetky rastliny predávané iba pod druhovým menom. 1 3
Anglické mená „mistletoe cactus“ a „coral cactus“ sa používajú pri viacerých rhipsalisoch. Takáto menovka nestačí na určenie Rhipsalis baccifera. Pri rozpoznávaní hľadajte tenké valcovité stonky a drobné svetlé bobule. Rod zahŕňa aj druhy so sploštenými alebo krídlatými stonkami. Overenie botanického mena predchádza prenášaniu vzhľadu jedného druhu na celý rod. 4 2
Hlavné zdroje
Kew spresňuje prijaté meno a poddruhy Rhipsalis baccifera. Záhradnícke odporúčania RHS sa týkajú priamo tohto druhu. 1 2
- Plants of the World Online / Kew, Rhipsalis baccifera
- Royal Horticultural Society, Rhipsalis baccifera
- NC State Extension, Rhipsalis baccifera
- New York Botanical Garden, Mistletoe cactus and coral cactus (Rhipsalis)
- OEPP, Rhipsalis baccifera
- University of South Florida, Atlas of Florida Plants, Rhipsalis baccifera
- Pl@ntNet, Rhipsalis baccifera, francúzske mená
Časté otázky
Má Rhipsalis baccifera listy?
Nie: zelené vlákna sú valcovité sukulentné stonky. Mladé stonky môžu mať vlnaté areoly s drobnými štetinami.
Má byť Rhipsalis baccifera na plnom slnku?
Uprednostnite jasné nepriame svetlo. Priame slnko môže stonky popáliť; letný pobyt vonku vyžaduje čiastočne zatienené miesto.
Je Rhipsalis baccifera toxická pre mačky?
Rhipsalis baccifera sa hodnotí ako netoxická pre mačky, psy a kone. Bezpečnosť pre ľudí zostáva neznáma.
Kedy odrezkovať Rhipsalis baccifera?
Rhipsalis baccifera sa rozmnožuje stonkovými odrezkami na jar alebo v lete. Ďalšou možnosťou rozmnožovania je výsev.
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.