Mitten tree (Sassafras albidum, (Nutt.) Nees 1836)

Identita

Sassafras albidum (Sassafras albidum (Nutt.) Nees, 1836) je dvojdomý strom z čeľade Lauraceae, pôvodný na východe Severnej Ameriky a pestovaný pre aromatické listy a jesenné farby. Vo francúzštine sa nazýva aj laurier des Iroquois či americký sassafras. Všetky časti, listy, kôra aj korene, po rozotrení vydávajú výraznú korenistú vôňu, ktorá údajne priviedla k stromu už prvých európskych osadníkov. ^{8 9}

Pôvod slova sassafras zostáva predmetom diskusie: viacerí autori ho považujú za španielsku úpravu indiánskeho slova z Floridy, iní ho spájajú s latinským saxifraga, hoci toto botanické spojenie sa dnes pokladá za mylné. Francúzske meno laurier des Iroquois, vavrín Irokézov, pripomína staršie využitie: kôra a korene slúžili viacerým pôvodným národom východu Severnej Ameriky dávno pred príchodom európskych osadníkov. ⁹

Poznávacie znaky

Premenlivé listy sú prvým vodidlom pri určovaní Sassafras albidum: na tom istom konáriku môžu rásť nedelené elipsovité listy, dvojlaločné listy v tvare palčiaka aj trojlaločné listy. Merajú 10 až 15 cm na dĺžku a 5 až 10 cm na šírku, zhora sú jasnozelené a na jeseň sa menia na žlté, oranžové a červené, často vo viacerých odtieňoch na jednom konáriku. ^{8 2}

Strom bežne dosahuje výšku 9 až 18 m a šírku 7 až 12 m. Mladé jedince majú krovitý vzrast, ktorý sa v dospelosti zahusťuje do pyramídovej siluety. Hrubá červenohnedá kôra vekom hlboko praská na korkovité rebrá; mladé konáriky zostávajú jasnozelené, hladké a na dotyk slizovité. ^{3 4}

Pri dvojdomom druhu rastú samčie a samičie kvety na odlišných jedincoch. Drobné zelenožlté kvety sú usporiadané do voľných strapcov dlhých približne 5 cm a objavujú sa na jar pred rozvinutím listov. Na opelenom samičom jedincovi vzniká z každého kvetu asi 1 cm veľká modročierna kôstkovica na červenej dužinatej kyjakovitej stopke. ^{8 4}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Sassafras albidum (Nutt.) Nees. Druh pôvodne opísal Thomas Nuttall a do rodu Sassafras ho v roku 1836 preradil Christian Gottfried Nees von Esenbeck. Rod má len dva alebo tri prijaté druhy vrátane blízko príbuzného východoázijského Sassafras tzumu, ktorého výskyt oddeľuje od severoamerického príbuzného nesúvislý areál medzi Čínou a Severnou Amerikou. ¹

Viaceré historické mená sú synonymami toho istého prijatého taxónu:

• Sassafras officinale var. albidum (Nutt.) S.F.Blake, historické synonymum
• Sassafras variifolium var. albidum (Nutt.) Fernald, historické synonymum
• Sassafras albidum var. molle (Raf.) Fernald, synonymná varieta
• Sassafras albidum f. moldenkei Oswald, synonymná forma

Varieta molle s páperistými mladými konárikmi a spodnou stranou listov je z týchto vedľajších foriem najlepšie zdokumentovaná; neodôvodňuje však osobitné záhradnícke postavenie. ¹

Stanovište a rozšírenie

Východ Severnej Ameriky tvorí pôvodný areál Sassafras albidum, od juhovýchodnej Kanady, konkrétne Ontária, po strednú a východnú časť Spojených štátov, od Iowy po východný Texas a strednú Floridu. Druh tam osídľuje listnaté lesy, lesné okraje, úhory a slnečné svahy pri cestách ako pionierska drevina piesočnatých, dobre priepustných pôd. ^{3 9}

IUCN hodnotí Sassafras albidum ako menej ohrozený druh. Tento status odôvodňuje široký areál a celkovo stabilná populácia napriek doloženému miestnemu vyhynutiu na juhu Wisconsinu. Uvádzaná odolnosť voči chladu približne do −20 °C postačuje na úspešné pestovanie v európskom oceánskom podnebí a vysvetľuje aj široké rozšírenie v miernom pásme Severnej Ameriky. ^{6 9}

Od roku 2002 čelí druh novej hrozbe: vavrínové vädnutie, hubová choroba prenášaná ázijským podkôrnikom zavlečeným do Georgie, zabíja sassafrasy za niekoľko týždňov až mesiacov. Choroba sa rozšírila od Floridy až po Kentucky. ^{7 8}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Medzi marcom a májom, pred rozvinutím listov, prebieha kvitnutie. Na opelených samičích jedincoch následne dozrievajú plody od leta do začiatku jesene a zo zelených sa menia na modročierne. Stopka a čiaška zostávajú jasnočervené aj po odpadnutí kôstkovice; tento kontrast pomáha vtákom plody nájsť a následne rozširovať semená. ^{4 8}

Prirodzené rozmnožovanie zabezpečujú najmä koreňové výmladky. Rozrastajúce sa korene pravidelne tvoria nové stonky, takže z jediného stromu môže vzniknúť celá klonálna kolónia okolo pôvodného kmeňa. Výsev je možný, no výsledky sú nepravidelné: semeno potrebuje stratifikáciu chladom na prekonanie dormancie. ^{8 5}

Na druhu sa živia aj húsenice približne štyridsiatich druhov denných a nočných motýľov vrátane okáňa Hyalophora cecropia. Strom tak predstavuje ekologický zdroj presahujúci jeho okrasné využitie. ⁸

Využitie a riziká

Obchodná história sassafrasu zaznamenala prudký vzostup aj pád. Začiatkom 17. storočia sa kôra jeho koreňov stala druhým najvýznamnejším vývozným produktom britských severoamerických kolónií po tabaku. Dopyt živila viera, že lieči syfilis počas európskej epidémie. Obchod sa zrútil takmer rovnako rýchlo, ako vznikol, pretože kôru bolo možné zo stromu získať iba raz. ⁸

Zo sušených mletých listov vzniká prášok filé, tradičná prísada kreolského gumba v Louisiane, zatiaľ čo koreň dlho ochucoval čaj a nápoj root beer. Tieto využitia narazili na americké predpisy: aromatická zlúčenina safrol sa pri dlhodobom podávaní považuje za karcinogénnu u laboratórnych zvierat a FDA ju od roku 1960 zakazuje ako potravinársku prídavnú látku. ^{8 4}

Sassafras je rastlina toxická pre mačky a psy, a to prostredníctvom toho istého safrolu prítomného v kôre a koreňoch. U človeka sa doložené riziko týka pravidelnej koncentrovanej konzumácie, nie občasného požitia listov alebo kôry. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pre Sassafras albidum nie je široko obchodovaný žiadny ustálený záhradnícky kultivar. Hlavné položky synonymie, ako varieta molle s páperistými mladými konárikmi, zostávajú skôr botanickými zvláštnosťami než záhradnými výbermi. ¹

Zámenu môžu vyvolať dve skupiny rastlín. Na úhore či lesnom okraji pripomína mladý sassafras sumach, rod Rhus, ale ľahko sa odlíši jednoduchými, nikdy nie zloženými listami a korenistou vôňou po rozotrení. V rámci Lauraceae majú aromatické listy aj vavrín (Laurus nobilis) a avokádovník (Persea americana). Avokádovník so sassafrasom zdieľa aj zraniteľnosť voči vavrínovému vädnutiu: choroba najprv zasiahla rod Persea a až potom sassafras. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Sassafras albidum (Nutt.) Nees
• Royal Horticultural Society, Sassafras albidum, podrobnosti
• NC State Extension, Sassafras albidum
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Sassafras albidum
• Plants For A Future, Sassafras albidum
• IUCN Red List, Sassafras albidum, hodnotenie
• University of Kentucky Forestry Extension, vavrínové vädnutie (Laurel wilt)
• Wikipedia EN, Sassafras albidum
• Wikipédia FR, Sassafras albidum