Molle (Schinus molle, L. 1753)

Identita

Schinus molle (Schinus molle L., 1753), označovaný aj ako Peruvian peppertree alebo Molle, je strom čeľade Anacardiaceae s výrazne previsnutou korunou, ktorý v teplej suchej klíme dorastá do výšky 8–15 m. Vedecké meno pochádza z kečuánskeho slova mulli, ktorým andské obyvateľstvo označovalo strom dávno pred jeho opisom botanikom Carl von Linné v roku 1753. ^{1 6}

Francúzske pomenovanie faux poivrier odkazuje na korenistú vôňu rozdrvených listov a plodov, hoci strom botanicky nesúvisí s pieprom čiernym (Piper nigrum) z čeľade Piperaceae. Jeho sušené kôstkovice sa predávajú ako ružové korenie a v obchode sa miešajú s plodmi Schinus terebinthifolia bez jasného rozlíšenia oboch druhov. ^{8 4}

Poznávacie znaky

Previsnuté tenké konáre sa u vždyzeleného Schinus molle objavujú už v mladosti a vytvárajú výrazný previsnutý habitus. V priaznivej teplej suchej klíme strom dosahuje 8–15 m; v menej vhodnom podnebí len zriedka prekračuje 8 m. Sivastá kôra vekom praská a často z nej vyteká voňavá živica. ^{5 4}

Perovito zložené listy dlhé celkovo 8–25 cm majú mnoho úzkych striedavých lístkov a po rozotrení výrazne korenisto voňajú. Na jar strom vytvára drobné krémovobiele kvety v ľahkých súkvetiach na koncoch konárov. Druh je dvojdomý, takže plody neskôr nesú len samičie jedince. ^{5 6}

Drobné guľaté kôstkovice s priemerom 5–7 mm sú zoskupené do hustých strapcov. Pri dozrievaní sa menia zo zelených na červené a napokon ružové; na strome môžu pretrvať takmer celý rok. ⁵

Užitočná taxonómia

Juhoamerický rod Schinus zahŕňa približne tridsať druhov. Viaceré podobné mená pravidelne vedú k zámene so Schinus molle:

• Schinus areira L., podľa POWO/WCVP samostatný druh, hoci sa v Argentíne jeho ľudové mená často používajú zameniteľne.
• Schinus polygama (Cav.) Cabrera, čilský ker alebo malý strom, s ktorým sa niekedy zamieňajú mladé rastliny.
• Schinus terebinthifolia Raddi, brazílsky príbuzný, ktorého plody sa najčastejšie miešajú s S. molle pri predaji ružového korenia.

Uznávajú sa dve botanické variety: rozšírená typová var. molle a var. rusbyi, obmedzená na juh Peru a sever Čile v púštnej klíme. Úplné vedecké meno tieto rastliny odlišuje jednoznačne, kým ľudové mená ako molle či francúzske faux poivrier označujú podľa regiónu viacero druhov rodu bez rozlíšenia. ^{1 2 3}

Stanovište a rozšírenie

Suché andské oblasti od Peru po sever Čile tvoria pôvodný areál Schinus molle, spolu s druhým jadrom od juhu Brazílie po severovýchod Argentíny. Rastie od pobrežia približne do 3 200 m nad morom na chudobných, dobre priepustných pôdach. ^{1 6}

Ako okrasný strom bol hojne zavádzaný do stredomorskej klímy a naturalizoval sa v Kalifornii, Španielsku, južnej Afrike a Austrálii. V Južnej Afrike a Austrálii je dnes klasifikovaný ako invázny, pretože osídľuje úhory a okraje ciest, kde jeho šírenie nezastavuje záhradnícka kontrola. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné kvitnutie prináša súkvetia drobných krémových kvetov na koncoch konárov. Keďže ide o dvojdomý strom, plodia len samičie jedince. Osamelý samčí jedinec nikdy nevytvorí kôstkovice, ani keď už dospeje. ⁵

Semená klíčia ľahšie po prechode tráviacim traktom vtáka, ktorý oslabí ich tvrdý obal. Čerstvé semená vysiate na jar vzchádzajú pomaly, potom sa rast výrazne zrýchľuje pri 15–30 °C, ideálnom teplotnom rozpätí druhu. Strom sa rozmnožuje aj výmladkami z pňa a polodrevnatými odrezkami. Táto vlastnosť vysvetľuje jeho schopnosť po zrezaní znovu bujne vyrásť. ^{4 6}

Využitie a riziká

Andské národy využívajú Schinus molle už od predkolumbovského obdobia. Kvasené kôstkovice slúžili na prípravu nápoja chicha už v štáte Wari pred obdobím Inkov a živica stromu sa používala pri balzamovaní múmií inckých panovníkov. Čerstvé listy sa dodnes používajú na farbenie textilu a v tradičnom liečiteľstve proti infekciám. ^{5 6}

Zrelý sušený plod predávaný ako ružové korenie nemá u amerického úradu FDA status GRAS, teda všeobecne uznaný za bezpečný. Nezrelé plody, listy a kôra obsahujú dráždivé látky, ktoré môžu u malých detí vyvolať vracanie a hnačku a u hydiny, ošípaných a hovädzieho dobytka tráviace ťažkosti. V Kalifornii strom v 19. storočí stratil obľubu u tvorcov záhrad aj preto, že hostí puklicu čiernu, škodcu ohrozujúceho susedné citrusy. ^{5 8}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Dve uznávané variety, var. molle a var. rusbyi, laik pohľadom nerozlíši. Ich oddelenie závisí od jemných znakov lístkov a obmedzeného areálu var. rusbyi, ktorá rastie len na juhu Peru a severe Čile v púštnej klíme. ¹

Najčastejšie zámeny sa týkajú nasledujúcich príbuzných druhov:

• Schinus terebinthifolia, so vzpriamenejším vzrastom a širšími zubatými lístkami, považovaný v trópoch za oveľa inváznejší;
• Schinus areira, v Argentíne často označovaný rovnakými ľudovými menami, hoci ho POWO uznáva ako samostatný druh;
• Schinus polygama, čilský ker podobného vzhľadu v mladosti.

Úplné vedecké meno rozlišuje tieto druhy bez možnosti zámeny. Ľudové pomenovania to nikdy nezaručia, ak sa plod predáva iba ako ružové korenie bez ďalšieho spresnenia. ^{3 2}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Schinus molle L.
• Plants of the World Online / Kew, Schinus areira L.
• Plants of the World Online / Kew, Schinus terebinthifolia Raddi
• Plants For A Future, Schinus molle
• Wikipedia (en), Schinus molle
• Wikipedia (fr), Faux-poivrier odorant
• GBIF Backbone Taxonomy, Schinus molle L.
• Encyclopaedia Britannica, pepper tree