Starček juhoafrický (Senecio inaequidens, DC. 1838)

Identita

Starček juhoafrický (Senecio inaequidens DC., 1838) je prijatý druh rodu Senecio z čeľade Asteraceae. Vo francúzštine sa označuje aj menom viazaným na mesto Mazamet. Latinský prívlastok inaequidens znamená „s nerovnakými zubmi“ a opisuje premenlivé zúbkovanie okrajov listov: na jednej rastline môžu byť celistvookrajové aj slabo zubaté. ^{3 2}

Spojenie s mestom Mazamet pripomína príchod druhu do Francúzska. Toto mesto v departemente Tarn žilo zo získavania vlny z dovezených koží a semená zachytené v juhoafrickej vlne sa tam uchytili v 30. rokoch 20. storočia. Prvý európsky nález pochádza z Nemecka z roku 1889; rastlina sa dostala do Belgicka v roku 1922, Škótska v roku 1928, Francúzska okolo roku 1935 a Talianska v roku 1947. ^{3 4}

Poznávacie znaky

Trváci poloker Senecio inaequidens dosahuje 30 až 150 cm, v priaznivých podmienkach niekedy až 200 cm. Holé stonky sa husto rozkonárujú už od bázy a vekom čiastočne drevnatejú. Vzniká tak krovitý tvar rozpoznateľný aj mimo kvitnutia. ^{5 3}

Čiarkovité striedavé listy sú vždyzelené, niekedy zoskupené do malých zväzočkov pri báze. Jasnožlté úbory široké približne 2 cm majú 12 až 14 jazykovitých kvetov po obvode a rúrkovité kvety uprostred. Úbory tvoria nepravidelné chocholíky na koncoch konárov. ⁵

Drobný plod je nažka s bielym páperistým chocholcom. Ten umožňuje šírenie najmä vetrom na veľké vzdialenosti, niekedy aj zachytením na srsti zvierat či vláknach vlny, ako pri historickom zavlečení do Európy. ³

Taxonómia a mená

Vedeckým oporným bodom zostáva Senecio inaequidens DC., publikovaný v roku 1838. POWO aj IPNI viažu meno na tohto autora a pôvodný areál situujú medzi Mozambik a Južnú Afriku vrátane Lesotha. ^{1 2}

Botanické zdroje uvádzajú dve synonymá: Senecio harveianus MacOwan a Senecio vimineus Harv. Nenahrádzajú prijaté meno, ale objasňujú niektoré staršie zmienky v literatúre. ³

Kód SENIQ priraďuje tomuto druhu EPPO. Používa sa vo fytosanitárnych databázach a zoznamoch inváznych nepôvodných rastlín; technické označenie nenahrádza vedecké meno vo verejnom texte. ⁴

Stanovište a rozšírenie

Južná Afrika od Mozambiku po Juhoafrickú republiku a Lesotho tvorí pôvodný areál druhu. V Európe každoročne osídľuje nové územia, najmä v Stredomorí a horských oblastiach, kam sa jeho nažky dostávajú vetrom na veľké vzdialenosti. ^{1 4}

Medzi invázne nepôvodné druhy ho radí EPPO; invázny je na Korzike a široko zavlečený na západe Európy ako burina nevyužívaných plôch. ⁴ Typickými stanovišťami sú okraje ciest, železnice, úhory, staveniská, opustené vinice a pasienky, duny a svahy. Na týchto otvorených a narušených miestach je konkurencia ostatných rastlín slabá. ⁵

Všetky tieto prostredia spája nedávne narušenie pôdy. Zemné práce, kosenie, nadmerná pastva či prejazd strojov otvárajú priestor, ktorý rastlina obsadí skôr než okolitá vegetácia. Preto pravidelne rastie pozdĺž hlavných cestných a železničných trás, kde údržba každoročne premiešava pôdu a uľahčuje jej uchytenie. ⁵

Životný cyklus a kvitnutie

Nažkami sa starček juhoafrický rozmnožuje. Po vyklíčení na obnaženej pôde semenáčik za dva až štyri týždne dosiahne 5 až 15 cm. Potom sa stonka rozkonáruje a báza počas niekoľkých mesiacov zdrevnatie. ³

Takmer nepretržité kvitnutie odlišuje tento starček: v miernom podnebí kvitne skoro celý rok, s výrazným vrcholom od jari do jesene. Nepretržitá tvorba úborov neustále dopĺňa pôdnu zásobu semien a vysvetľuje rýchle osídľovanie okolia líniových stavieb. ^{3 5}

Toxicita a riziká pre dobytok

Vo všetkých častiach rastliny sú hepatotoxické pyrolizidínové alkaloidy. Juhoafrická štúdia označila za hlavné toxické zlúčeniny senecionín a retrorzín. V terénnych vzorkách, ktoré vyvolali otravu hovädzieho dobytka, sa namerala celková koncentrácia 0,81 %. ⁶

Pri hovädzom dobytku sa akútna toxická dávka pohybuje okolo 3 až 5 % telesnej hmotnosti. Chronickú otravu môže vyvolať požitie 50 až 100 g rozdelené do 6 až 8 týždňov. Chronické príznaky zahŕňajú chudnutie, nechutenstvo, zápchu, žltačkové sliznice, tackavú chôdzu a uľahnutie, pričom aj mlieko sa stáva toxickým. Pri akútnom postihnutí sa pridáva žltačka, tachykardia a skleslosť. Pitva odhaľuje hypertrofickú cirhózu pečene s megalocytózou a špecifická liečba neexistuje. ^{5 6}

Po zvädnutí rastliny riziko rastie. Sušenie zmierňuje horkosť, ktorá zvieratá bežne odrádza od konzumácie čerstvej rastliny, preto ochotnejšie prijímajú kontaminované seno či siláž. Francúzske veterinárne siete pre kone radia starček juhoafrický medzi toxické rastliny, ktoré treba v krmive sledovať. ^{7 5}

Zámeny, regulácia a predpisy

Najlepšie zdokumentovaná zámena sa týka starčeka Jakubovho (Jacobaea vulgaris, predtým Senecio jacobaea). Aj táto astrovitá rastlina obsahuje pyrolizidínové alkaloidy a predstavuje porovnateľné riziko pre kone, je však dvojročná a má viac delené listy. Starček obyčajný (Senecio vulgaris) je zasa malá jednoročná rastlina bez drevnatej bázy. ³

Záhradnícke využitie sa neodporúča. Regulácia v praxi znamená zásah pred tvorbou nažiek, odstránenie ohnísk na okrajoch pasienkov či kosených plôch a čistenie náradia na obmedzenie prenosu semien. Zaradenie do zoznamu EPPO A2 inváznych nepôvodných rastlín určuje rámec tohto sledovania na európskej úrovni. ^{4 8}

Jednorazové pokosenie nestačí: z drevnatej bázy a čiastočne zdrevnatených stoniek rastlina znovu obrastá. Už vytvorenú zásobu semien v pôde vyčerpávajú iba opakované zásahy pred kvitnutím počas viacerých sezón. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Senecio inaequidens DC.
• International Plant Names Index, Senecio inaequidens DC.
• Wikipédia FR, Senecio inaequidens
• EPPO Global Database, Senecio inaequidens (SENIQ)
• École Nationale Vétérinaire de Toulouse, starček juhoafrický
• Dimande a kol. 2007, toxicita Senecio inaequidens DC, Journal of the South African Veterinary Association
• RESPE, starčeky toxické pre koňovité
• USDA PLANTS Database, Senecio inaequidens (SEIN10)