Starček obyčajný (Senecio vulgaris, L. 1753)

Identita

Starček obyčajný (Senecio vulgaris L., 1753) je prijatý druh rodu Senecio z čeľade Asteraceae. POWO viaže meno na Linného a rok 1753; jadro pôvodného areálu tvorí Európa, severná Afrika a mierne pásmo Ázie. ¹

Latinské senex, „starec“, dalo pôvod rodovému menu. Biely páperistý chocholec na zrelých plodoch pripomína šedivejúce vlasy. Prívlastok vulgaris zasa vyjadruje bežnosť rastliny, ktorá sa vyskytuje takmer všade, kde bola pôda obrátená. ²

Celá rastlina obsahuje hepatotoxické pyrolizidínové alkaloidy. Doložené riziko sa týka najmä koní a dobytka kŕmených kontaminovaným senom. ³ Úplný cyklus od klíčenia po zrelé semeno neprekračuje 100 dní, čo umožňuje až tri generácie ročne. Táto rýchlosť vysvetľuje, prečo znovu osídli obnaženú pôdu ešte pred vzídením vedľa zasiatej plodiny. ²

Poznávacie znaky

Vzpriamená stonka starčeka obyčajného je holá až slabo chlpatá, rozkonárená navrchu i pri báze. Zvyčajne dosahuje 10 až 50 cm, v Kalifornii niekedy až 60 cm podľa pestovateľských podmienok. ^{2 5}

Perovito zárezové listy majú nepravidelné, hranaté a zubaté laloky. Dolné listy sú krátko stopkaté, horné sú bez stopky a priamo objímajú stonku. ⁵

Drobné valcovité žlté úbory tvoria husté chocholíky na vrchole stonky. Spoľahlivým rozlišovacím znakom je takmer vždy chýbanie jazykovitých kvetov. Pri báze každého úboru je zreteľný vonkajší rad zelených zákrovných listeňov s čiernou špičkou. ^{2 5} Tento čierno zakončený vonkajší zákrov umožňuje na prvý pohľad odlíšiť starček obyčajný od príbuzného starčeka lepkavého (Senecio viscosus), ktorého lepkavé listy výrazne páchnu. ⁵

Svetlohnedá rebrovaná nažka meria menej než 3 mm, často nesie drobné chĺpky a navrchu má chocholec bielych štetiniek. Pri úplnej zrelosti sa chocholec oddeľuje ako malý brmbolec. ⁵

Taxonómia a mená

Prijatým oporným menom zostáva Senecio vulgaris L. POWO uznáva dva poddruhy: Senecio vulgaris subsp. vulgaris, klasickú kozmopolitnú formu, a Senecio vulgaris subsp. denticulatus (O.F.Müll.) P.D.Sell, pobrežnú formu rozšírenú od Európy po východnú Egejskú oblasť. ¹

Medzi historické synonymá patria Senecio vulgaris var. hibernicus Syme a Senecio vulgaris var. villosus Iverus; nemenia identitu druhu v teréne. Niektoré staršie flóry však radili Senecio viscosus iba ako poddruh starčeka obyčajného. V skutočnosti ide o samostatný, lepkavejší a výraznejšie páchnuci druh. ¹

Úbory so žltými jazykovitými kvetmi sa objavujú v niektorých populáciách. Táto lúčovitá forma bola dlho opisovaná ako botanická odroda. Štúdia publikovaná v roku 2008 v časopise Science ukázala, že znak pochádza z prenosu regulačných génov pri krížení so Senecio squalidus: ide o doložený príklad morfologického znaku preneseného medzi dvoma príbuznými druhmi. ⁹

Stanovište a rozšírenie

Euro-stredomorskú oblasť, Makaronéziu, Kaukaz, Sibír, strednú a západnú Áziu, Čínu a Mongolsko zahŕňa pôvodný areál Senecio vulgaris podľa EPPO. ⁶

Naturalizácia neskôr zasiahla väčšinu kontinentov. Dlhá prítomnosť v Severnej Amerike komplikuje hodnotenie aj federálnym agentúram: USDA PLANTS Database ho v niekoľkých štátoch považuje za pôvodný, kým iné regionálne databázy za zavlečený. Historické záznamy nie sú dostatočne presné na rozhodnutie. ⁸

Obrábané pôdy, záhrady, úhory, staveniská a okraje ciest osídľuje starček obyčajný približne do 500 m nadmorskej výšky v miernej Európe a do 1 500 m v niektorých oblastiach Kalifornie. ⁵ Chladná vlhká zima vyvoláva ďalšie vlny klíčenia, zatiaľ čo dlhé suché horúčavy už uchytené rastliny zabíjajú. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jediný starček obyčajný môže vytvoriť až 1 700 semien; tisíc semien váži iba 0,21 g. Čerstvé klíčia takmer na 100 %, po troch rokoch suchého skladovania v chlade ešte na 87 %. ⁴ Spolu s úplným cyklom trvajúcim sotva 100 dní táto plodnosť vysvetľuje, prečo jediná neregulovaná generácia môže založiť druhú ešte pred koncom leta. ²

Mierne pobrežné oblasti umožňujú kvitnutie takmer počas celého roka bez zreteľného zimného prerušenia. ²

Odrezané úbory v plnom kvete môžu dozrievať aj po pokosení. Vytvorené semená si vtedy zachovávajú približne 35 % klíčivosť. Príliš neskoré kosenie preto nezabráni opätovnému doplneniu pôdnej zásoby semien. ⁵

Historické využitie a toxicita

Mladé listy sa vo viacerých oblastiach používali do šalátov. Tradičné bylinkárstvo využívalo celú rastlinu ako preháňadlo a močopudný prostriedok, podľa miestnych tradícií aj proti červom. Dnes sa toto využitie neodporúča: ľudská pečeň ťažko detoxikuje pyrolizidínové alkaloidy, ktorých účinok je kumulatívny. ⁴

Hodnotenie ASPCA označuje starček za toxický pre mačky, psy a kone. Hlavnými uvádzanými klinickými príznakmi sú chudnutie, výrazná ospalosť, žltačka a neurologické poruchy pečeňového pôvodu, u koní niekedy označované ako „spavá choroba“. ³

Rastlina je pre zvieratá málo chutná. Otravy vznikajú najmä po požití kontaminovaného sena či siláže, pretože alkaloidy sa neničia sušením ani fermentáciou. ⁷ Pečeň potom premieňa alkaloidy na reaktívne pyrolové deriváty, ktoré spôsobujú pozorované poškodenie pečene u exponovaných zvierat. ⁷

Ekológia, škodce a vplyv na poľnohospodárstvo

Na starčeku obyčajnom žijú dva organizmy už skúšané ako prostriedky biologickej regulácie: húsenica Tyria jacobaeae a hrdza Puccinia lagenophorae. Samy osebe však druh dostatočne nepotlačili. Jeho lístie živí aj viaceré semenožravé vtáky. ⁶

Poľnohospodárske škody sú obmedzené, ale reálne. Druh bol hlásený najmä ako problematický konkurent pestovanej mäty, pri ktorej širokospektrálne herbicídy účinné proti nemu poškodzujú aj plodinu. ⁵

Pred tvorbou úborov sa uprednostňuje ručné vytrhávanie. Samotná hlboká orba problém nevyrieši: premiestňuje spiace semená k povrchu, kde klíčia hneď, ako im vyhovuje teplota. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Senecio vulgaris L.
• Tela Botanica / referenčný systém BDTFX, Senecio vulgaris L.
• ASPCA, Groundsel (druhy Senecio), záznam o toxicite
• Plants For A Future, Senecio vulgaris
• UC Statewide IPM Program, obrazový kľúč na určenie starčeka obyčajného
• EPPO Global Database, Senecio vulgaris (SENVU)
• Cornell Department of Animal Science, pyrolizidínové alkaloidy
• USDA PLANTS Database, profil Senecio vulgaris
• Kim a kol. 2008, regulačné gény riadia významný morfologický a ekologický znak prenesený medzi druhmi