Lipa malolistá (Tilia cordata, Mill. 1768)

Identita

Lipa malolistá (Tilia cordata Mill., 1768) je prijatý druh rodu Tilia z čeľade Malvaceae. POWO/WCVP viaže meno na publikáciu Philipa Millera z roku 1768 a opisuje pôvodný areál mierneho pásma od Európy po strednú Sibír a sever Iránu. ¹

Rodové meno údajne pochádza zo starého gréckeho slova pre brest alebo topoľ čierny; epiteton cordata opisuje srdcovitú bázu listovej čepele. Tento znak viditeľný na každom dospelom liste pripomína aj názov lipa srdcovitá. Vo francúzštine sa obdobné pomenovanie používa popri názvoch odkazujúcich na malé listy a lesný výskyt. ^{4 5}

V angličtine prevažujú názvy small-leaved lime a littleleaf linden. Nemecké Winterlinde odlišuje tento druh od letnej lipy Tilia platyphyllos, pretože Tilia cordata kvitne neskôr. ^{4 2}

Poznávacie znaky

Hustá koruna lipy malolistej patrí veľkému opadavému stromu, pri výsadbách zvyčajne vysokému 15 až 25 m; najstaršie lesné jedince dosahujú až 30 m. Kmeň je v mladosti hladký a sivohnedý, vekom praská a pri päte často vytvára pňové výmladky. ^{2 4}

Na pomery rodu sú listy malé, 3 až 8 cm, srdcovité, s výrazne nesúmernou bázou a jemne zúbkatým okrajom. Na spodnej strane čepele sú v pazuchách bočných žíl chumáčiky hrdzavých až červenohnedých chlpov. Tým sa druh odlišuje od Tilia platyphyllos, ktorá má chumáčiky belavé. ^{4 2}

Neskoré kvitnutie v júni až júli prináša previsnuté vrcholíky niekoľkých silno voňavých krémovobielych kvetov, nesené dlhou svetlozelenou jazykovitou listeňou. Nasleduje drobný tenkostenný plod, hladký alebo len nepatrne rebrovaný. Plod Tilia platyphyllos je hrubostenný a výrazne rebrovaný: na tej istej vetvičke je to najspoľahlivejšie rozlišovacie vodidlo. ^{3 2}

Taxonómia a názvy

Stálym taxonomickým bodom zostáva Tilia cordata Mill. POWO/WCVP uznáva tri poddruhy: typický Tilia cordata subsp. cordata a dve východnejšie formy spojené so Sibírou. Dnes patrí do čeľade Malvaceae, hoci záhradníctvo dlho používalo staršie zaradenie do Tiliaceae. ¹

Mená Tilia microphylla, Tilia ulmifolia a časté synonymum Tilia parvifolia označujú v starších knihách či katalógoch tú istú rastlinu. Prijatým menom druhu zostáva Tilia cordata. ^{4 2}

Kríženie je v rode Tilia ľahké. Druhy Tilia cordata a Tilia platyphyllos vytvárajú Tilia × europaea, najčastejšie vysádzaného kríženca v európskych mestských stromoradiach. Jeho hojnosť vysvetľuje, prečo mnohé uličné lipy nie sú v užšom zmysle Tilia cordata. ^{4 3}

Stanovište a rozšírenie

Veľmi rozsiahly pôvodný areál vymedzuje POWO/WCVP od západnej Európy po strednú Sibír a sever Iránu. Patrí doň metropolitné Francúzsko vrátane Korziky, Spojené kráľovstvo, Škandinávia aj stredná Európa. ¹

Lesné stanovištia tohto druhu majú najmä úrodné, často vápenaté pôdy. Pravidelne sa uvádza na vápencových svahoch a bralách, kde využíva dobrú priepustnosť a zároveň vodu dostupnú v hĺbke. ³

Mimo prirodzených lesných stanovíšť sa Tilia cordata v miernom pásme hromadne vysádza ako parkový strom a do stromoradí, aj v Severnej Amerike mimo svojho pôvodného areálu. Táto prirodzená aj záhradnícka prítomnosť vysvetľuje časť zámen s krížencom Tilia × europaea. ^{4 8}

Životný cyklus, ekológia a pestovanie

Pre opeľovače je lipa malolistá cenným zdrojom nektáru vďaka neskorému letnému kvitnutiu, ktoré prichádza po väčšine veľkých stromov v živých plotoch. Kvitne teda v období, keď ponuka kvetov už klesá. ³

Pri záhradnej výsadbe či stromoradí rozhoduje predovšetkým priestor: hustá široká koruna rýchlo prerastie rozmery malého pozemku. Nedostatočne dimenzovaná mestská výsadba sa prejaví spomaleným rastom, odumieraním okrajov listov alebo poškodením vetrom pri zle zakorenených jedincoch. ⁴

Pôvodný druh sa rozmnožuje výsevom; na prekonanie dormancie semien treba niekoľkomesačnú studenú stratifikáciu. Kultivary ako 'Greenspire' či 'Winter Orange' nedávajú zo semien verné potomstvo, preto sa rozmnožujú štepením alebo potápaním. ⁴

Využitie a riziká

Najlepšie zdokumentovaným využitím je čaj z čerstvo usušených kvetov spolu s listeňou, ktorá ich nesie. Fytoterapeutické zdroje mu pripisujú protikŕčové, potopudné a mierne upokojujúce vlastnosti; nejde však o overenú liečebnú metódu. ³

Z bezpečnostného hľadiska je doložený vek nazbieraných kvetov: príliš dlho skladované kvety údajne získavajú mierne narkotické vlastnosti a neodporúčajú sa na pravidelný čaj. Konzultované údaje naopak neuvádzajú známu toxicitu pre ľudí, mačky ani psy. ^{3 7}

Na rezbárstvo a sústruženie sa vyhľadáva svetlé mäkké drevo Tilia cordata: jemná rovnomerná štruktúra sa dá opracovať bez štiepania. Vláknité lyko z kôry sa oddávna spracúvalo na povrazy. Dalo aj anglické meno lime, odvodené od starého slova lind, ktoré označovalo strom aj jeho vlákno. ^{8 4}

Kultivary a zámeny

Z uvádzaných kultivarov je 'Greenspire' najčastejším výberom do stromoradí pre pravidelný pyramídový habitus a znášanlivosť uličných podmienok. 'Winter Orange' má mladé oranžové konáriky nápadné v zime a 'Rancho' kompaktnejší habitus. Názov 'Erecta', ponúkaný niekedy pre užšiu formu, treba overiť u dodávateľa: rovnako ako ostatné kultivary patrí do šľachtiteľského záhradníctva, nie do pôvodného areálu opísaného POWO. ⁴

Najčastejšie sa zamieňa s lipou veľkolistou, Tilia platyphyllos. Tá má väčšie listy a belavé chumáčiky chlpov, skoršie kvitnutie a hrubostenný, výrazne rebrovaný plod. Mnohé uličné stromy sú v skutočnosti krížence Tilia × europaea, rozpoznateľné podľa často bohatej medovice vošiek a početných výmladkov pri päte kmeňa. ^{2 4}

Určovanie v teréne je najspoľahlivejšie pri spoločnom porovnaní veľkosti listov, farby chumáčikov chlpov, času kvitnutia a vzhľadu plodov. Jediný izolovaný znak z dolnej vetvy či výmladku má menšiu výpovednú hodnotu. ^{2 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Tilia cordata Mill.
• Royal Horticultural Society, Tilia cordata - lipa malolistá
• Plants For A Future, Tilia cordata záznam v databáze
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Tilia cordata
• Tela Botanica / eFlore, prehľad Tilia cordata
• USDA GRIN Taxonomy, Tilia cordata
• ASPCA, záznam o toxicite líp
• Encyclopaedia Britannica, lipa malolistá