Akebi (Akebia quinata, (Thunb. ex Houtt.) Decne. 1839)

Akebia quinata je polostálozelená popínavá liana z čeľade Lardizabalaceae, pôvodom z lesov mierneho pásma Číny, Kórey a Japonska. Je jednodomá, ale samoopelenie nevedie k plodom. Na jar nesie drobné voňavé kvety čokoládovofialovej farby a po krížovom opelení vytvára fialové podlhovasté plody.

Čítať ďalej
Vedecký názovAkebia quinata
RodAkebia
RadRanunculales

Akebi, Chocolate vine a Five-leaf akebia

Identita
Toxicita
Netoxická
Náročnosť údržby
Stredná
Typ rastliny
Typ listov
Polostálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
ČínaJužná KóreaJaponsko
Biotop
Lesy mierneho pásma, živé ploty, okraje lesov, svahy a brehy tokov od mora do výšky asi 1 500 m
Sezónnosť
Kvitnutie
Jar
Zber
Jeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Zimný odpočinok
Rýchlosť rastu
8/10
Čas dozrievania
Opora zarastie za 5–10 rokov; na plody treba druhú geneticky odlišnú rastlinu
Rozmnožovanie
Odrezkovanie, Výsev, Vzdušné hrobkovanie
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Dobrá po upevnení na opore
Vlhkosť
40–70 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Priepustná pôda, Výživná a vzdušná pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

Polotieň až plné slnko
Exteriér
Záhon na plnom slnku, Veranda
Kvetináče
Veľká nádoba, Kvetináč s opornou tyčou
Vzhľad
Výška600–1200 cmŠírka200–400 cm
Listy
Zelená
Akebia quinata: pôvod a využitie — listy 1
Akebia quinata: pôvod a využitie — listy 2
Akebia quinata: pôvod a využitie — listy 3
Akebia quinata: pôvod a využitie — listy 4
Akebia quinata: pôvod a využitie — listy 5
Kvety
FialováHnedá
Akebia quinata: pôvod a využitie — kvety 1
Akebia quinata: pôvod a využitie — kvety 2
Akebia quinata: pôvod a využitie — kvety 3
Akebia quinata: pôvod a využitie — kvety 4
Akebia quinata: pôvod a využitie — kvety 5
Plody
Fialová
Akebia quinata: pôvod a využitie — plody 1
Akebia quinata: pôvod a využitie — plody 2
Akebia quinata: pôvod a využitie — plody 3
Akebia quinata: pôvod a využitie — plody 4
Akebia quinata: pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Akebia quinata: pôvod a využitie — habitus 1
Akebia quinata: pôvod a využitie — habitus 2
Akebia quinata: pôvod a využitie — habitus 3
Akebia quinata: pôvod a využitie — habitus 4
Akebia quinata: pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
ZelenáHnedá
Akebia quinata: pôvod a využitie — kôra 1
Akebia quinata: pôvod a využitie — kôra 2
Akebia quinata: pôvod a využitie — kôra 3
Akebia quinata: pôvod a využitie — kôra 4
Akebia quinata: pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál Akebia quinata zahŕňa strednú a východnú Čínu, Kórejský polostrov a južnú časť stredného Japonska. Ako okrasná rastlina bola hojne vysádzaná v Severnej Amerike a Európe. Vo viacerých oblastiach s miernym vlhkým podnebím zdomácnela a jej bujný rast tam predstavuje doložené riziko miestneho zarastania lesov.

  • Pôvodná3
  • Invázna1
  • Čína
  • Južná Kórea
  • Japonsko
  • Spojené štáty (východné pobrežie)

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Akebia quinata (Akebia quinata (Thunb. ex Houtt.) Decne., 1839) je polostálozelená popínavá liana z čeľade Lardizabalaceae. V Európe je jediným bežne pestovaným druhom rodu Akebia, ceneným pre husté olistenie a jarné kvety čokoládovej farby. Druhové meno quinata znamená po latinsky „usporiadaná po piatich“ a odkazuje na list zložený z piatich lístkov. Najbližšia príbuzná Akebia trifoliata ich má iba tri: tento jednoduchý počet odlíši obe liany aj bez kvetov. 1 2

Anglické pomenovanie chocolate vine vystihuje sladkú čokoládovú vôňu drobných tmavofialových kvetov, ktoré na jar lákajú opeľujúci hmyz už pri prvom oteplení. V Japonsku, kde sa plody zbierajú už stáročia, sa používa meno akebi. Medzinárodné označenie five-leaf akebia zasa upozorňuje na päť lístkov. 4

Poznávacie znaky

Ovínavé stonky Akebia quinata sa samy obtáčajú okolo opory bez úponkov alebo príčepivých korienkov. Dobre zakorenená rastlina tak dokáže zarásť do výšky 6 až 12 m. Ak nemá čo obopnúť, plazí sa po zemi, vytvára nízky porast a kvitne neskôr. Rozdielny vzhľad tej istej liany preto môže súvisieť iba s dostupnosťou opory. 2 4

Listy pozostávajú z piatich oválnych lístkov. V miernom podnebí zostávajú čiastočne zelené aj cez zimu, no na rastlinách vystavených teplotám pod −15 °C opadávajú.

Rastlina je jednodomá: samčie a samičie kvety rastú oddelene na tom istom previsnutom strapci. Väčšie samičie kvety sa nachádzajú pri jeho báze, menšie samčie kvety bližšie ku koncu. Oba typy majú čokoládovofialové až tmavohnedé sfarbenie, ktoré sprevádza charakteristická vôňa. 5 3

Po úspešnom krížovom opelení sa zo samičieho kvetu vytvorí fialový podlhovastý plod dlhý 5 až 10 cm. Na jeseň sa po jednej strane otvorí a odkryje bielu dužinu s čiernymi semenami. Ak v blízkosti nerastie druhá kompatibilná rastlina, rovnaký kvet opadne bez vytvorenia plodu. 4 5

Užitočná taxonómia

Referenčná databáza POWO/WCVP prijíma meno Akebia quinata (Thunb. ex Houtt.) Decne. Pod týmto menom sa druh široko rozšíril v západnom záhradníctve. Botanická literatúra opisuje viaceré formy a variety, ktoré sa zväčša líšia len drobnými znakmi kvetov alebo listov:

  • Akebia quinata f. albiflora Y.N.Lee, bielokvetá forma;
  • Akebia quinata var. longeracemosa (Matsum.) Rehder & E.H.Wilson, varieta s dlhými strapcami;
  • Akebia quinata var. polyphylla Nakai, botanicky opísaná varieta;
  • Akebia quinata f. diplochlamys (Makino) T.Shimizu, ďalšia opísaná forma.

Do rodu patrí aj Akebia trifoliata s tromi lístkami namiesto piatich. Oba druhy sa v kultúre niekedy krížia pod menom Akebia ×pentaphylla. Pri porovnaní s týmto blízkym príbuzným rozhoduje predovšetkým počet lístkov, päť oproti trom, ktorý možno spočítať aj na výhonku bez kvetov a plodov. 1 6

Stanovište a rozšírenie

Zo strednej a východnej Číny siaha pôvodný areál cez Kórejský polostrov až do južnej časti stredného Japonska. Liana tam osídľuje listnaté lesy mierneho pásma, živé ploty, okraje lesov a brehy tokov od hladiny mora približne do 1 500 m nadmorskej výšky. 4 7

V Severnej Amerike a Európe bola hojne vysádzaná ako okrasná rastlina. Na východnom pobreží Spojených štátov zdomácnela vo viacerých oblastiach s miernym a vlhkým podnebím. Rýchly ovínavý rast tam viedol k hodnoteniu druhu ako problémového, najmä v Severnej Karolíne. Tento status sa vzťahuje na príslušné americké regióny. V metropolitnom Francúzsku sa pestuje na okrasu záhrad a porovnateľný status sa zatiaľ neuvádza. 5 8

Životný cyklus a rozmnožovanie

Marcové až aprílové kvitnutie závisí od podnebia; samčie a samičie kvety sú vždy oddelené na tom istom strapci. Bez geneticky odlišnej rastliny v okolí môže liana kvitnúť každý rok a nevytvoriť ani jeden plod. Akebia quinata je samoneplodná a na účinné krížové opelenie potrebuje dve geneticky odlišné rastliny. Samotná prítomnosť oboch pohlaví na jednom jedincovi teda nestačí. 5 4

Po opelení trvá dozrievanie niekoľko mesiacov, kým sa plod na jeseň otvorí. V pestovaní prevláda rozmnožovanie odrezkami z polovyzretých letných výhonkov. Je rýchlejšie a spoľahlivejšie než jesenný výsev, pri ktorom semená aj po stratifikácii klíčia pomaly. Používa sa tiež vzdušné potápanie. Stonka dokáže zakoreniť aj samovoľne pri styku s vlhkou pôdou, bez osobitného zásahu. 4

Využitie a riziká

Pergolu, pevnú mrežu alebo starší plot dokáže Akebia quinata rýchlo pokryť hustým olistením. Jej kvitnutie je nenápadné, ale voňavé. Bujný ovínavý rast pomáha zarásť oporu v priebehu niekoľkých rokov, no bez každoročného rezu po odkvitnutí sa z tejto výhody stáva pestovateľský problém. 2 5

Vo východnej Ázii sa biela dužina zrelých plodov konzumuje surová. Je sladká, hoci chuťovo pomerne nevýrazná; horkejší fialový obal sa skôr vypráža. Mladé výhonky slúžia v niektorých tradičných kuchyniach ako zelenina a stonky sa používajú v tradičnej medicíne. Pre mačky, psy ani ľudí nie je zdokumentovaná toxicita. Údaje o bezpečnosti pre kone však zostávajú nedostatočné. 4

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Bielokvetá f. albiflora či dlhostrapcová var. longeracemosa predstavujú predovšetkým botanické zaujímavosti. Nejde o bežné stabilné kultivary, ktoré by sa široko predávali v záhradníctvach. 1

Pri určovaní môže dôjsť k zámene s dvoma skupinami rastlín:

  • Akebia trifoliata a kríženec Akebia ×pentaphylla sa odlišujú tromi lístkami namiesto piatich;
  • niektoré drobnokveté plamienky majú z diaľky podobný popínavý vzrast, ale ich listy nikdy netvorí päť lístkov usporiadaných do vejára.

Na výhonku bez kvetov je rozhodujúcim znakom päť oválnych lístkov na každom liste. Počas kvitnutia sa k nim pridáva čokoládovofialová farba strapcov. Žiadny plamienok nespája obe tieto vlastnosti naraz.

Hlavné zdroje

Časté otázky

Prečo Akebia quinata nikdy netvorí plody?

Akebia quinata má samčie aj samičie kvety v tom istom súkvetí, ale je samoneplodná. Osamotená rastlina kvitne bez plodov. Na ich tvorbu potrebuje druhú rastlinu s odlišným genetickým pôvodom.

Je Akebia quinata invázna?

V niektorých oblastiach mierneho pásma Severnej Ameriky je pre svoj bujný popínavý rast považovaná za problémový druh, najmä v Severnej Karolíne. Vo Francúzsku sa porovnateľný invázny status neuvádza, no pravidelný rez sa aj tam odporúča.

Dajú sa plody Akebia quinata jesť?

Biela dužina je sladká, no chuťovo pomerne nevýrazná. Konzumuje sa surová po otvorení zrelého plodu. Horkastý fialový obal sa v niektorých východoázijských kuchyniach skôr vypráža alebo plní.

Ako odlíšiť Akebia quinata od Akebia trifoliata?

Najspoľahlivejší je počet lístkov: Akebia quinata ich má päť, Akebia trifoliata tri. V kultúre sa oba druhy niekedy krížia a kríženec sa označuje ako Akebia ×pentaphylla.

Je Akebia quinata toxická pre mačky a psy?

Pre mačky, psy ani ľudí nie je zdokumentovaná toxicita. Bezpečnosť pre kone je však v dostupných zdrojoch nedostatočne opísaná.

Akú oporu potrebuje Akebia quinata?

Vhodná je pevná mreža, pergola alebo starší plot. Ovínavá stonka sa okolo nich obtáča bez úponkov či príčepivých korienkov. Slabá opora sa môže pod hmotnosťou dospelej niekoľkometrovej liany ohnúť.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.