Konjac (Amorphophallus konjac, )


© fotografia
- fotografia 1 — no rights reserved, uploaded by Adam Kranz · cc0 · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain · Wikimedia Commons
- fotografia 3 — Wikipedia · CC BY-SA · Wikipedia
Amorphophallus konjac je hľuznatá trvalka z čeľade áronovité (Araceae), pôvodom z Jün-nanu. Vo východnej Ázii sa dlho pestuje pre podzemnú stonkovú hľuzu, z ktorej sa pripravuje konjaková múka a konnyaku. Dospelá hľuza na jar vytvára buď jediný bohato delený list, alebo súkvetie, ktoré pachom rozkladajúceho sa mäsa priťahuje opeľujúce muchy.
Čítať ďalejKonjac a Konnyaku
Umiestnite na nepriame svetlo alebo do tienistej miestnosti.
Svetlý polotieň





© fotografia
no rights reserved, uploaded by Adam Kranz · cc0
Wikimedia Commons · CC BY-SA or Public Domain
Wikipedia · CC BY-SA
Taken Aug 11, 2019 by manu kasa (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
POWO/WCVP vymedzuje pôvodný areál Amorphophallus konjac na západ čínskej provincie Jün-nan. Po stáročia sa pestuje aj ďaleko mimo tohto územia, najmä v Japonsku, Vietname a Kórei, na potravinárske účely. Missouri Botanical Garden opisuje širší výskyt až po východné Himaláje a juhovýchodnú Áziu; ide o širší záhradnícky pohľad než pôvodný areál podľa POWO.
- Pôvodná1
- Introdukovaná1
- Čína (Jün-nan)
- Indonézia
Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1
Identita
Amorphophallus konjac (Amorphophallus konjac K.Koch, 1858) je hľuznatá trvalka z rodu Amorphophallus, čeľade áronovité (Araceae). Obchodné označenie konjac pochádza priamo z japonského konnyaku, mena múky a želé získavaných z podzemnej stonkovej hľuzy. Potravinový výrobok bol pod týmto menom známy skôr než celá rastlina v európskom obchode. 1 4
Na rozdiel od mnohých veľkých izbových áronovitých rastlín tento druh nie je vždyzelený. Je to geofyt, ktorému každoročne odumiera nadzemná časť a ďalší rok vyrastá z obnovenej podzemnej zásoby. Sezónny pokoj spolu so súkvetím páchnucim po zdochline ho výrazne odlišuje od rodov Monstera či Alocasia. 2 3
Poznávacie znaky
Jediný list vyrastajúci z hľuzy sa delí na tri hlavné časti a dáva rastline dáždnikovitý vzhľad. Dužinatá svetloružová stopka s olivovozelenými škvrnami nesie čepeľ širokú až 1,3 m. Celá rastlina dosahuje výšku 1–1,5 m. 3 2
Guľovitá, sploštená hľuza môže pri dobre vyvinutom jedincovi presiahnuť priemer 25 cm; výnimočné exempláre sa približujú k 50 cm. Užitočným rozlišovacím znakom je počet listov: hľuza počas jednej sezóny nevytvára dva listy, čím sa líši od trsovitých trvaliek, ako je Colocasia esculenta. 5 4
Dostatočne vyzretá hľuza vytvára súkvetie pred listom, namiesto samotného listu. Tmavopurpurový až hnedý tulec so zvlnenými okrajmi obklopuje šúľok, ktorý môže presiahnuť 50 cm. Menšia hľuza vytvára len list. Ak teda dospelej hľuze na jar chýba list, môže to znamenať blížiace sa kvitnutie, nie chybu v pestovaní. 4 2
Užitočná taxonómia
Databáza POWO prijíma meno Amorphophallus konjac K.Koch, publikované v roku 1858, a pôvodný areál kladie do západného Jün-nanu v Číne. V synonymike sa nachádza päť mien, s ktorými sa možno stretnúť v botanickej literatúre alebo záhradníckom obchode. 1
Pred nákupom je užitočné poznať tieto označenia:
- Amorphophallus rivieri Durieu ex Carrière, meno stále bežné v škôlkach a na vreckách so semenami;
- Amorphophallus rivierei var. konjac (K.Koch) Engl., staršia kombinácia v tom istom rode;
- Conophallus konjak Schott a Brachyspatha konjac (K.Koch) K.Koch, mená v bývalých rodoch dnes zahrnutých do Amorphophallus;
- Amorphophallus konjac var. kiusianus Makino, varieta opísaná v roku 1911 na japonskom Kjúšú.
Obchodné meno Amorphophallus rivieri môže pôsobiť ako označenie samostatného druhu. POWO ho však radí medzi priame synonymá konjac. Spoľahlivým bodom pri porovnávaní ponúk zostáva prijaté dvojčlenné vedecké meno. 1
Stanovište a rozšírenie
Západ čínskej provincie Jün-nan predstavuje podľa POWO/WCVP úzko vymedzený pôvodný areál. Rastlina tam rastie na okrajoch lesov a v krovinách, v tieni na kyprých organických zvyškoch vo výške 830–1 200 m. 1 5
Záhradnícke opisy uvádzajú širší priestor východnej a juhovýchodnej Ázie. Missouri Botanical Garden siaha až k východným Himalájam, ostrovom Nansei-šotó, Filipínam, Thajsku a Vietnamu. Takýto rozsah odráža predovšetkým stáročia pestovania potravinovej plodiny, nemusí teda znamenať rovnako rozsiahly pôvodný areál. 3
V chladnejšom podnebí znesie rôzne osvetlenie od hlbokého tieňa po slnko, najlepšie sa mu však darí v polotieni. Hľuza môže prečkať chladnú zimu v zemi, pokiaľ zostáva suchá. Olistenie je naopak citlivé aj na slabý mráz. 4
Životný cyklus a rozmnožovanie
Zimný pokoj podzemnej hľuzy prerušuje na jar ružový výhonok, z ktorého vznikne buď list, alebo súkvetie. V jednom roku sa nevyvíjajú oba orgány. List žije jedinú sezónu, na jeseň zožltne a položí sa; pod zemou už pôvodnú hľuzu nahradila nová, väčšia zásobáreň. 2 4
Počas kvitnutia tulec a šúľok napodobňujú zápach rozkladajúceho sa tela a priťahujú muchy vyhľadávajúce zdochliny. Tie zabezpečujú opelenie namiesto bežných návštevníkov kvetov. Po oplodnení vzniká husté zoskupenie plodov, ktoré sa pri dozrievaní menia zo zelených na oranžové až červené. 3
Najbežnejším spôsobom množenia v kultúre je delenie dcérskych hľúz, ktoré vznikajú okolo hlavnej hľuzy. Možný je aj výsev čerstvých semien, no rastliny sa týmto spôsobom vyvíjajú pomalšie než pri delení. 5
Využitie a riziká
Potravinárske využitie má dlhú históriu. Rastlina bola domestikovaná približne pred dvetisíc rokmi v juhozápadnej Číne a v Japonsku sa konzumuje aspoň od 6. storočia. Hľuza bohatá na glukomanán sa varí a spracúva na múku, z ktorej vzniká konnyaku aj rezance shirataki. 4
Surová hľuza je však silno dráždivá. Kryštály oxalátu vápnika pri žuvaní alebo požití spôsobujú pálenie a opuch jazyka i hrdla. Klinická správa opisuje vracanie a začervenanie úst u dvoch malých detí po náhodnom požití semien, s úplným zotavením do 24 hodín. Neutralizáciu kryštálov zdroje spájajú s úplným uvarením alebo dôkladným vysušením pri spracovaní na múku. 6 7
Odlišné riziko predstavujú veľmi pevné konjakové želé cukrovinky, ktoré sa v ústach zle rozpúšťajú. Ich konzistencia spôsobila v Japonsku v deväťdesiatych rokoch a na začiatku nového tisícročia viacero smrteľných zadusení. Americké, európske a austrálske zdravotné orgány preto na tieto výrobky upozorňovali alebo obmedzovali ich predaj. 8
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Široký výber okrasných kultivarov typický pre rody Monstera a Philodendron tu chýba. Premenlivosť pochádza skôr z miestnych poľnohospodárskych výberov v Číne a Japonsku než z panašovaných foriem v záhradníctvach. Na etiketách sa opakuje meno rivieri, ktoré označuje tú istú rastlinu. 1
Podobný pach môže viesť k zámenám najmä s týmito rastlinami:
- Amorphophallus titanum má omnoho väčšie súkvetie a mimo botanických skleníkov sa pestuje zriedka;
- Sauromatum venosum má podstatne menšiu hľuzu aj súkvetie;
- Dracunculus vulgaris je stredomorská rastlina s podobným pachom zdochliny, patrí však do iného rodu.
Všetky tri napodobňujú pach zdochliny. Na ich odlíšenie však spravidla postačí posúdiť hľuzu, veľkosť súkvetia a geografický pôvod rastliny.
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Amorphophallus konjac K.Koch
- Royal Horticultural Society, Amorphophallus konjac (konjaku)
- Missouri Botanical Garden Plant Finder, Amorphophallus konjac
- University of Wisconsin Extension, Konjac, Amorphophallus konjac
- Plants For A Future, Amorphophallus konjac databázový záznam
- Little Known Dangers of an Exotic Poisonous Fruit, Lessons From Two Cases of Konjac Ingestion (PMC)
- Merck Veterinary Manual, izbové rastliny s nerozpustnými oxalátmi vápnika
- FDA, upozornenie na cukrovinky s konjakom (archív, 2001)
Časté otázky
Je Amorphophallus konjac jedovatý?
Áno, v surovom stave. Všetky časti vrátane hľuzy obsahujú kryštály oxalátu vápnika, ktoré silno dráždia ústa a hrdlo. Úplné uvarenie alebo dôkladné vysušenie pri spracovaní na múku túto toxicitu neutralizuje, takže sa hľuza využíva ako múka či želé.
Prečo Amorphophallus konjac niektoré roky nevytvorí list?
Dostatočne veľká a vyzretá hľuza vytvorí namiesto každoročného listu súkvetie. K bežnému listovému cyklu sa vráti nasledujúci rok. Chýbajúci list teda často súvisí s kvitnutím, nie s problémom pri pestovaní.
Odkiaľ pochádza hnilobný pach súkvetia?
Tulec a šúľok napodobňujú pach rozkladajúceho sa mäsa, aby prilákali muchy vyhľadávajúce zdochliny, ktoré rastlinu opeľujú. Intenzívny pach trvá iba niekoľko dní počas kvitnutia.
Dá sa hľuza jesť surová?
Nie. Oxaláty vápnika v surovej hľuze silno dráždia ústa. Pred konzumáciou je potrebné dlhé varenie alebo spracovanie na sušenú múku, ako pri japonskom konnyaku.
Predstavuje riziko pre deti a zvieratá?
Áno, pri požití surovej rastliny. Klinická správa opisuje vracanie a podráždenie úst u malých detí po náhodnom požití semien, s úplným zotavením do 24 hodín.
Čím sa líši od rastliny nazývanej mŕtvolný kvet?
Amorphophallus titanum je odlišný druh s oveľa väčším súkvetím. Amorphophallus konjac má podobný pach zdochliny a rovnaký spôsob opeľovania, ale výrazne menšiu hľuzu aj súkvetie.
Ako uchovať hľuzu cez zimu?
Mimo tropického podnebia ju pred mrazmi vyberte, nechajte vyschnúť a skladujte v suchu pri 10–15 °C. Vlhkosť podporuje mäkkú hnilobu.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.


