Paraná pine (Araucaria angustifolia, (Bertol.) Steud. 1840)

Araucaria angustifolia je mohutný ihličnatý strom z čeľade Araucariaceae, pôvodom z južnej a juhovýchodnej Brazílie, severovýchodnej Argentíny a východného Paraguaja. V dospelosti má nápadnú svietnikovitú korunu a veľké samičie šišky. Po strate takmer celého pôvodného lesného prostredia patrí medzi kriticky ohrozené druhy.

Čítať ďalej
Vedecký názovAraucaria angustifolia
RodAraucaria
RadAraucariales

Paraná pine a Candelabra tree

Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia · Netoxická : mačky a psy · Na overenie : kone
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Strom · Ihličnan
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
BrazíliaArgentínaParaguaj
Biotop
Subtropický horský zmiešaný dažďový les v nadmorskej výške 500 až 2 300 m, na kyslých priepustných pôdach
Sezónnosť
Kvitnutie
Jar
Zber
Jeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
3/10
Čas dozrievania
Prvé plodné šišky na samičích stromoch približne po 10 až 15 rokoch
Rozmnožovanie
Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Po zakorenení dobrá, dospelá svietnikovitá koruna je aerodynamická
Vlhkosť
60–85 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Priepustná pôda, Priepustná mierne kyslá až neutrálna pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Plné slnko, mladé jedince znesú ľahký tieň
Exteriér
Záhon, Voľná pôda
Vzhľad
Výška2500–4000 cmŠírka1000–2000 cm
Listy
Zelená
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — listy 1
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — listy 2
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — listy 3
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — listy 4
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — listy 5
Kvety
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — kvety 1
Plody
Hnedá
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — plody 1
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — plody 2
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — plody 3
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — plody 4
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — habitus 1
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — habitus 2
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — habitus 3
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — habitus 4
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
Hnedá
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — kôra 1
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — kôra 2
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — kôra 3
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — kôra 4
Araucaria angustifolia: pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál Araucaria angustifolia zahŕňa juh a juhovýchod Brazílie (Paraná, Santa Catarina a Rio Grande do Sul, s presahmi do São Paula, Minas Gerais a Ria de Janeiro), argentínsku provinciu Misiones a východ Paraguaja. Mimo tohto areálu je v záhradníctve vzácna a obmedzená na mierne chránené polohy, na rozdiel od jej dominantného postavenia v lesoch mata de araucárias.

  • Pôvodná3
  • Brazília
  • Argentína
  • Paraguaj

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Araucaria angustifolia (Araucaria angustifolia (Bertol.) Steud., 1840) je veľký ihličnan z čeľade Araucariaceae a rodu Araucaria. Ťažba dreva a rozširovanie poľnohospodárstva za jedno storočie zničili približne 97 % jej pôvodného lesného prostredia. Na červenom zozname IUCN preto patrí medzi kriticky ohrozené druhy. 6 Taliansky botanik Antonio Bertoloni ju prvýkrát opísal v roku 1819 ako Columbea angustifolia. Ernst Gottlieb von Steudel ju v roku 1840 preradil do rodu Araucaria a táto kombinácia zostáva prijatým menom. 1 8

Anglické meno Paraná pine neznamená príslušnosť k boroviciam rodu Pinus: vzniklo podľa podobnej siluety a využitia dreva. Označenie Candelabra tree zase pripomína dospelú korunu. V domovine sa používajú aj domorodé mená curi a curiúva. Portugalské slovo pinhão pre jedlé semeno pochádza zo slova pinha, šiška. 7

Poznávacie znaky

Dospelý strom prezrádza predovšetkým svietnikovitá silueta. Mladý jedinec je úzko ihlanovitý a husto olistený, no spodné konáre postupne odumierajú. Napokon zostáva na obnaženom kmeni plochá rozložitá koruna. Bežná výška je 25 až 40 m, priemer kmeňa môže presiahnuť 1 m. Šupinatá, vodorovne ryhovaná kôra býva hrubá až 15 cm. 3 5

Trojuholníkové kožovité listy sú dlhé 2 až 6 cm a pri báze široké 5 až 10 mm. Majú veľmi ostré okraje aj hrot a okolo konárikov sedia v hustej špirále. Mladé plodné konáriky nesú kratšie a tesnejšie špirálovito usporiadané listy než neplodné, čo pomáha rozpoznať strom v rozmnožovacom veku. 2 3

Užitočná taxonómia

Dnešné prijaté meno vzniklo novou kombináciou pôvodného opisu. Bertoloni v roku 1819 zaradil druh do dnes už nepoužívaného rodu Columbea, Steudel ho neskôr presunul do Araucaria. Ďalší autori navrhovali odlišné mená, ktoré dnes zostávajú synonymami:

  • Araucaria brasiliana A.Rich., synonymum druhu
  • Araucaria brasiliensis G.Don, synonymum druhu
  • Araucaria dioica (Vell.) Stellfeld, synonymum druhu
  • Pinus dioica Vell., historické synonymum
  • Araucaria elegans Carrière, synonymum druhu

Botanické variety opisované v 20. storočí, napríklad vinacea s červenofialovými šiškami alebo caiova so semenami označovanými za skoré, zostávajú v taxonomickej synonymike. Ich záhradnícke postavenie je podľa zdrojov neisté. Pri identifikácii rastliny je preto najstálejšou oporou prijaté vedecké meno Araucaria angustifolia. 1

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný výskyt zahŕňa juh a juhovýchod Brazílie, najmä štáty Paraná, Santa Catarina a Rio Grande do Sul, s presahmi do São Paula, Minas Gerais a Ria de Janeiro. Ďalej siaha do argentínskej provincie Misiones a na východ Paraguaja. Druh rastie v horskom subtropickom zmiešanom dažďovom lese vo výške 500 až 2 300 m, na kyslých priepustných pôdach so zrážkami 1 500 až 2 000 mm ročne. 5 4

Les nazývaný mata de araucárias spája tento ihličnan s druhmi ako Podocarpus lambertii a viacerými zástupcami rodu Ocotea. Mimo pôvodného areálu je strom v záhradníctve vzácny a obmedzuje sa na mierne, chránené podnebie. Nachádza sa napríklad v niektorých zbierkach Spojeného kráľovstva a ešte zriedkavejšie vo Francúzsku. 5 3

Kritické ohrozenie súvisí so stratou odhadovaných 97 % lesného prostredia za jedno storočie. K úbytku prispeli súčasne ťažba dreva, poľnohospodárstvo aj výsadby nahrádzajúce pôvodný les. Status na červenom zozname teda vyjadruje rozsiahly zánik prirodzeného prostredia, hoci sa jednotlivé stromy pestujú aj mimo neho. 6 7

Životný cyklus a rozmnožovanie

Dvojdomosť znamená, že samčie a samičie šišky rastú na oddelených stromoch. Peľ prenáša vietor a osamotený jedinec preto nevytvorí životaschopné semená. Valcovité samčie šišky merajú 8 až 20 cm, guľovité samičie majú priemer 12 až 25 cm a v zrelosti vážia približne 1 kg. 5 7

Od opelenia po dozretie samičej šišky uplynú približne 2 až 3 roky. Zrelá šiška sa rozpadá priamo na strome a uvoľní sto až stopäťdesiat semien, nazývaných pinhões, dlhých asi 5 cm. Medzi hlavných šíriteľov patrí vták Cyanocorax caeruleus, pretože na vzdialenejší prenos vetrom sú semená príliš ťažké. 7 5

Samičie stromy v priaznivých podmienkach vytvárajú prvé plodné šišky často vo veku 10 až 15 rokov. Pri pestovaní sa rozmnožujú výsevom čerstvých semien, každého samostatne. Pri teplote okolo 15 °C vzchádzajú približne za 1 až 2 mesiace. 4

Využitie a riziká

Drevo predávané ako Paraná pine patrilo dlho medzi najťaženejšie brazílske dreviny. Využívalo sa v stavebníctve, na nábytok, preglejku aj papierovinu. Intenzívna ťažba však spôsobila výrazný ústup druhu naprieč celým jeho pôvodným areálom, takže hospodársky význam dreva úzko súvisí s dnešným ohrozením stromu. 4 7

Škrobnaté semená sa konzumujú uvarené a sú tradičnou potravinou južnej Brazílie, najmä počas tamojšej zimy. Pre ľudí ani domáce zvieratá nie je zdokumentovaná jedovatá látka. Známe riziko je najmä mechanické: tuhé listy s ostrými hranami a hrotmi môžu pri dotyku poraniť pokožku. 4

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Ponuka ustálených záhradníckych kultivarov je v porovnaní s bežnejšími záhradnými ihličnanmi malá. Variety vinacea, alba a caiova boli opísané v 20. storočí z prírodných populácií, no dnes zostávajú taxonomickými synonymami. Ich rozšírenie v škôlkach je okrajové a slabo zdokumentované; samotné meno variety preto neposkytuje istotu o pestovanom materiáli. 1

Najbližšou bežnou zámenou je araukária andská, Araucaria araucana. Má dlhšie a ešte ostrejšie listy, ktoré dodávajú konárom vzhľad plazieho chvosta. Znáša aj podstatne silnejšie mrazy, približne −20 °C, kým pri Araucaria angustifolia sa uvádza −6 °C; preto je v európskych záhradách rozšírenejšia. 2 Druh Araucaria heterophylla, predávaný aj ako izbová rastlina, má naopak mäkké nepichľavé olistenie, čím sa od tuhých listov Araucaria angustifolia jasne odlišuje.

Hlavné zdroje

Časté otázky

Patrí Araucaria angustifolia medzi pravé borovice?

Nie. Patrí do čeľade Araucariaceae, odlišnej od Pinaceae. Pomenovanie Paraná pine vzniklo z podobnosti siluety a využitia dreva, nie z botanickej príbuznosti s rodom Pinus.

Prečo je Araucaria angustifolia kriticky ohrozená?

Za približne jedno storočie stratila asi 97 % svojho lesného prostredia v dôsledku ťažby dreva, poľnohospodárstva a náhradných výsadieb. IUCN ju na červenom zozname klasifikuje ako kriticky ohrozenú.

Sú semená pinhão jedlé?

Áno, po uvarení. Škrobnaté semená sú tradičnou potravinou južnej Brazílie, najmä počas zimy na južnej pologuli. Toxicita pre človeka nie je zdokumentovaná.

Ako odlíšiť samčí a samičí strom Araucaria angustifolia?

Pred dosiahnutím rozmnožovacej zrelosti sa to nedá. Druh je dvojdomý a samčie aj samičie šišky rastú na oddelených stromoch. Veľké šišky so semenami tvoria iba samičie jedince, približne od 10 až 15 rokov.

Dá sa Araucaria angustifolia pestovať v miernom podnebí?

Len v miernych polohách chránených pred silným mrazom, samostatne a s dostatkom priestoru. V európskom záhradníctve je vzácna, menej odolná než Araucaria araucana a citlivá na tuhé zimy.

Čím sa líši od araukárie andskej?

Araucaria angustifolia rastie v subtropických lesoch Brazílie a zle znáša silný chlad. Andská Araucaria araucana odoláva mrazu približne do mínus 20 °C a má dlhšie, ešte ostrejšie listy.

Prečo sa tvar koruny Araucaria angustifolia mení s vekom?

Mladý strom má hustú ihlanovitú korunu. S vekom spodné konáre odumierajú a opadávajú, takže na vrchole obnaženého kmeňa zostáva plochá svietnikovitá koruna, typická pre dospelý strom.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.