Araukária andská (Araucaria araucana, )


+33© fotografia
- fotografia 1 — (c) joseluisblazquez, some rights reserved (CC BY-NC) · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — Rolando Díaz Fuentes · cc0 · iNaturalist
- fotografia 3 — Francisco E. Fonturbel · cc-by · iNaturalist
Araukária andská (Araucaria araucana) je veľký ihličnatý strom z čeľade Araucariaceae, pôvodom zo sopečných svahov stredného a južného Čile a západnej Argentíny. Má trojuholníkové, veľmi pichľavé listy a hrubú kôru odolnú proti ohňu. Je najmrazuvzdornejším druhom rodu Araucaria a od roku 1990 národným stromom Čile.
Čítať ďalejAraukária andská, Pehuén, Monkey puzzle tree a Piñonero






© fotografia
(c) joseluisblazquez, some rights reserved (CC BY-NC) · cc-by-nc
Rolando Díaz Fuentes · cc0
Francisco E. Fonturbel · cc-by
Taken Jun 7, 2022 by lucas (cc-by-sa)
Taken Aug 27, 2022 by Teresa (cc-by-sa)
Taken Oct 16, 2021 by Jörg D (cc-by-sa)
Taken Sep 30, 2022 by jorgemusm (cc-by-sa)
Taken Dec 31, 2021 by Kai Best (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál druhu Araucaria araucana je úzky. Zahŕňa čilské regióny Biobío a Araukánia a argentínsku provinciu Neuquén, v Andách aj v pobrežnom pohorí Nahuelbuta. Do Európy bol druh privezený v 19. storočí. Dnes sa pestuje najmä ako solitérny okrasný strom v miernej oceánskej klíme, ďaleko od svojho pôvodného andského areálu.
Identita
Araukária andská (Araucaria araucana (Molina) K.Koch, 1873), v pôvodnom areáli nazývaná aj pehuén, je veľký ihličnatý strom z čeľade Araucariaceae a rodu Araucaria. Juan Ignacio Molina ju prvýkrát opísal v roku 1782 ako Pinus araucana. Karl Koch ju v roku 1873 preradil do rodu Araucaria; táto kombinácia zostáva prijatým menom. 1 2
Anglické pomenovanie Monkey puzzle tree údajne vzniklo okolo roku 1850 v záhrade Pencarrow v Cornwalle. Návštevník vraj poznamenal, že vyšplhať sa po takých tuhých a pichľavých listoch by bol hlavolam aj pre opicu. Mapudungunské slovo pehuén dalo meno Pehuenčom, doslova „ľuďom pehuénu“, pre ktorých sú semená stromu oddávna zdrojom potravy. Ďalším regionálnym pomenovaním je Piñonero. 6 7
Poznávacie znaky
Najvýraznejším znakom araukárie andskej sú trojuholníkové listy: hrubé, kožovité, zakončené ostrým hrotom a dlhé 3 až 4 cm. V husto usporiadanej špirále obopínajú konáriky. Na rozdiel od väčšiny ihličnanov vytrvávajú na strome až 24 rokov, preto staršie konáriky pôsobia husto šupinato. 6
Kôra dosahuje hrúbku až 15 cm a tvorí živicové mnohouholníkové šupiny. Jej hrúbka chráni kmeň pred ohňom, čo je u ihličnanov pomerne zriedkavé. Mladý strom má úzku pyramídovú korunu, ktorá sa v dospelosti mení na dáždnikovitú. Spodné konáre s vekom opadávajú a zostáva vysoko nasadená koruna. V prírode strom bežne dorastá do 30 až 40 m, s priemerom kmeňa 1 až 1,5 m. 6 4
Vodorovné prasleny konárov pripomínajú plazí chvost, odkiaľ pochádzajú niektoré regionálne názvy odkazujúce na hada. Samičie šišky sú guľovité, majú priemer 12 až 20 cm a obsahujú približne 200 semien. Predĺžené samčie šišky dosahujú v zrelosti dĺžku 8 až 12 cm. 6
Užitočná taxonómia
Dnešné prijaté meno vzniklo novou kombináciou. Molina druh v roku 1782 pôvodne opísal ako Pinus araucana, hoci nepatrí do čeľade Pinaceae. Poiret a neskôr Mirbel ho zaradili do iných rodov, až ho Karl Koch v roku 1873 definitívne umiestnil do rodu Araucaria. K hlavným synonymám patria:
- Pinus araucana Molina, pôvodné meno, 1782
- Araucaria imbricata Pav., 1797, dlho používané záhradnícke meno
- Abies araucana (Molina) Poir., 1817
- Dombeya chilensis Lam., 1786
- Araucaria chilensis Mirb., 1825
Historické meno Araucaria imbricata prevládalo v záhradníckych katalógoch 19. storočia aj vo viktoriánskych záhradách. Spoľahlivým súčasným označením zostáva Araucaria araucana. 1 2
Stanovište a rozšírenie
Prirodzené rozšírenie araukárie andskej je obmedzené na čilské regióny Biobío a Araukánia a argentínsku provinciu Neuquén. Zahŕňa Andy aj pobrežné pohorie Nahuelbuta. Strom rastie na sopečných svahoch vo výške 600 až 1 700 m, na dobre priepustných, mierne kyslých sopečných pôdach. 7 8
Miestna mierna oceánska klíma prináša výdatné zrážky a chladné zimy. Zakorenený strom znáša pokles teploty približne na −20 °C, preto je najmrazuvzdornejším druhom rodu Araucaria. Mimo pôvodného areálu sa vysádza najmä ako okrasný solitér, napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku a na Novom Zélande, kde oceánska klíma pomerne dobre napodobňuje jeho pôvodné podmienky. 6 3
Životný cyklus a rozmnožovanie
Rozmnožovanie druhu Araucaria araucana podmieňuje jeho dvojdomosť: samčie a samičie šišky rastú na odlišných jedincoch a opeľuje ich vietor. Osamotený strom preto netvorí životaschopné semená; v blízkosti musia byť prítomné obe pohlavia. Šišky sa objavujú približne vo veku 30 až 40 rokov, takže záhradné stromy zostávajú dlho neplodné. 6
Škrobnaté semená nazývané piñones merajú 3 až 4 cm. Šíria sa najmä samospádom do vzdialenosti niekoľkých metrov alebo prostredníctvom hlodavcov, napríklad Abrothrix longipilis. Tento hlodavec zahrabáva celé semená a tým podporuje klíčenie. Na väčšie vzdialenosti ich roznáša aj papagáj označovaný medzinárodne ako austral parakeet. 6
Hrubá ochranná kôra a epikormické púčiky umožňujú stromu znovu vyháňať po požiari. Ide o staré prispôsobenie ohňu, ktorý pravidelne zasahuje andské biotopy. Jednotlivý kmeň môže presiahnuť 1 000 rokov, výnimočné jedince dosahujú odhadom takmer 2 000 rokov. 7
Využitie a riziká
Pre Pehuenčov, ktorých meno znamená „ľudia pehuénu“, semená dlho tvorili 10 až 15 % celoročnej potravy, najmä počas zberu od februára do mája v južnej pologuli. Piñones sa jedia surové aj varené a v suchu vydržia niekoľko mesiacov. 6 5
Ako okrasný strom sa araukária vysádza jednotlivo do veľkých parkov a záhrad. Obľuba sa rozšírila z Veľkej Británie v polovici 19. storočia po tom, čo zberateľ William Lobb v roku 1844 poslal tisíce semien. Toxicita po požití u ľudí ani domácich zvierat nie je zdokumentovaná. Riziko je mechanické: tuhé ostré listy môžu pri dotyku poraniť kožu. 6 4
Z hľadiska ochrany prírody je druh od roku 2013 na Červenom zozname IUCN hodnotený ako ohrozený; v roku 1998 patril medzi zraniteľné druhy. Je zaradený aj do prílohy I CITES. Od roku 1977 zanikli dve tretiny jeho lesných biotopov v dôsledku ťažby a požiarov, ktorých následky zhoršuje pastva. 9 7
Odrody, zámeny a príbuzné rastliny
Ponuka ustálených kultivarov araukárie andskej je na rozdiel od mnohých záhradných ihličnanov malá. Aurea a Variegata, mená zavedené v 19. storočí pre zlatisté či panašované olistenie, sú dnes v škôlkach zriedkavé. Angustifolia s užšími listami a Virgata s niťovitým habitom patria najmä do špecializovaných zbierok. 3
Pri určovaní hrozí zámena najmä s Araucaria heterophylla, predávanou ako izbová rastlina. Má mäkké nepichľavé listy a na rozdiel od A. araucana neznáša mráz. Do rodu patrí aj juhoamerická Araucaria angustifolia z Brazílie a severovýchodnej Argentíny, s výrazne odlišnou ekológiou. Dáždnikovitá koruna, hrubá kôra a veľmi pichľavé listy zostávajú najspoľahlivejšími znakmi araukárie andskej.
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Araucaria araucana (Molina) K.Koch – botanický záznam
- International Plant Names Index, Araucaria araucana (Molina) K.Koch – botanický záznam
- Royal Horticultural Society, Araucaria araucana – botanický záznam
- Missouri Botanical Garden Plant Finder, Araucaria araucana (údaje o druhu)
- Plants For A Future, Araucaria araucana – botanický záznam
- Wikipedia (EN), Araucaria araucana – botanický záznam
- Wikipédia (FR), Araukária andská
- INPN / MNHN, Araucaria araucana (Molina) K.Koch, 1873 (cd_nom 83465) – botanický záznam
- IUCN Red List, Araucaria araucana hodnotenie
Časté otázky
Je araukária andská jedovatá?
Toxicita po požití u ľudí ani domácich zvierat nie je zdokumentovaná. Riziko predstavujú tuhé, veľmi pichľavé listy, ktoré pri dotyku môžu poraniť kožu.
Odkiaľ pochádza anglický názov monkey puzzle?
Prezývka údajne vznikla okolo roku 1850 v záhrade Pencarrow v Cornwalle. Návštevník vraj poznamenal, že vyšplhať sa po takých pichľavých listoch by bol poriadny hlavolam aj pre opicu.
Ako dlho žije araukária andská?
Jednotlivý kmeň bežne presiahne vek 1 000 rokov. Výnimočné jedince sa odhadujú na takmer 2 000 rokov; k dlhovekosti prispieva hrubá kôra odolná proti ohňu.
Sú semená araukárie andskej jedlé?
Áno. Semená nazývané piñones sú bohaté na škrob a jedia sa surové aj varené. Dlho tvorili 10 až 15 % celoročnej potravy Pehuenčov.
Prečo moja araukária netvorí šišky?
Druh je dvojdomý, samčie a samičie šišky rastú na odlišných jedincoch. Osamotený strom preto neplodí a tvorba šišiek sa začína až približne po 30 až 40 rokoch.
Patrí araukária andská medzi ohrozené druhy?
Áno. Od roku 2013 je na Červenom zozname IUCN hodnotená ako ohrozená a patrí do prílohy I CITES. Od roku 1977 zanikli približne dve tretiny jej lesných biotopov.
Ako sa líši araukária andská od Araucaria heterophylla?
Araucaria araucana má veľmi pichľavé listy a znáša mráz približne do −20 °C. Araucaria heterophylla má mäkké nepichľavé olistenie, neznáša však mráz a pestuje sa skôr v interiéri.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.




