Chlebovník obyčajný (Artocarpus altilis, (Parkinson) Fosberg 1941)

Identita

Chlebovník obyčajný (Artocarpus altilis (Parkinson) Fosberg, 1941), ktorého plody sa nazývajú breadfruit, patrí do čeľade morušovité (Moraceae) a do rovnakého rodu ako chlebovník rôznolistý (Artocarpus heterophyllus). Meno rodu spája grécke korene artos (chlieb) a karpos (plod). Odkazuje priamo na štruktúru tepelne upraveného plodu, nie na jeho vonkajší vzhľad. ^{1 4}

Prírodovedec Sydney Parkinson opísal druh už v roku 1773 pod menom Sitodium altile podľa exemplára zozbieraného počas prvej plavby Jamesa Cooka v Tichomorí. Francis Raymond Fosberg ho v roku 1941 preradil do rodu Artocarpus. Toto neskoré preradenie vysvetľuje dvojicu autorov pri dnes prijatom vedeckom mene. ^{5 4}

Poznávacie znaky

Artocarpus altilis je podľa podnebia vždyzelený alebo poloopadavý strom, ktorý v prírode dosahuje výšku 25 až 30 m. Kmeň, niekedy s koreňovými nábehmi, má vo voľnej prírode priemer vyše 1 m. Pestované stromy zriedka presahujú 15 m, teda sotva polovicu maximálnej výšky pozorovanej v lese. ^{6 7}

Striedavé, kožovité a lesklé listy bývajú dlhé 40 až 90 cm a široké 20 až 50 cm. Pri báze sú celistvé, ďalej hlboko vykrajované do 5 až 11 špicatých lalokov. Žlté žily výrazné na vrchnej strane čepele kontrastujú s matnejšou, jemne chlpatou spodnou stranou. ²

Jednodomý strom tvorí valcovitý previsnutý samčí klas dlhý 12 až 30 cm a oveľa kratšie vajcovité samičie súkvetie, približne 6 cm dlhé. Všetky jeho časti vrátane mladých výhonkov a stopky plodu pri poranení vylučujú mliečny, gumovitý latex. ²

Užitočná taxonómia

Predajné názvy sa pri tomto druhu ľahko prekrývajú so synonymami. Medzi hlavné mená patria:

• Sitodium altile Parkinson (bazionym, pôvodné meno)
• Artocarpus incisus (Thunb.) L.f. (synonymum)
• Artocarpus communis J.R.Forst. & G.Forst. (synonymum)
• Artocarpus incisus var. seminifer (Stokes) Duss (synonymum)

Artocarpus communis označuje pre kupujúceho aj botanika presne ten istý druh ako prijaté vedecké meno Artocarpus altilis. Škôlkar teda pod oboma názvami predáva tú istú rastlinu. Najrizikovejšia je zámena s Artocarpus camansi, tichomorským stromom označovaným ako breadnut. Ide o príbuzný, ale odlišný druh, ktorý má vždy veľa semien, nikdy takmer bezsemenné plody kultivarov dnes rozšírených v Tichomorí. ^{1 4}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál siaha od Novej Guiney cez indomalajské súostrovie po západnú Mikronéziu. Strom tu rastie vo vlhkých nížinných lesoch, pozdĺž vodných tokov a na okrajoch sladkovodných močiarov pod 650 m nad morom, pri pestovaní až do 1 550 m. ^{3 2}

Po Tichomorí sa chlebovník rozšíril s austronézskymi migráciami dávno pred kontaktom s Európanmi. Prví európski moreplavci ho pozorovali na Markézach už v roku 1595 a na Tahiti v roku 1606. ²

Oproti storočiam ústne zachytávaného šírenia v Tichomorí je zavedenie na Antily najlepšie zdokumentovanou epizódou vďaka zachovaným lodným denníkom výpravy. V roku 1787 kapitán William Bligh naložil na HMS Bounty viac ako 1 000 sadeníc. Všetky sa stratili pri vzbure. Druhá výprava napokon dopravila na Jamajku v roku 1793 vyše 2 100 sadeníc. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

Pri priaznivom podnebí strom začína rodiť 3 až 6 rokov po výsadbe a zostáva produktívny niekoľko desaťročí. Podľa odrody a podnebia dáva 50 až 200 plodov ročne; zber sa podľa oblasti sústreďuje na leto a jeseň. ^{6 2}

Komerčné rozmnožovanie uprednostňuje koreňové odrezky. Úsek s priemerom 2,5 až 6 cm, ktorého latex sa pred výsadbou zrazí manganistanom draselným, zakorení za 2 až 5 mesiacov. Používajú sa aj prirodzené výmladky a vzdušné potápanie. Výsev je vyhradený odrodám so semenami, ktoré rýchlo strácajú klíčivosť. ^{2 3}

Mnohé tichomorské kultivary, ktoré dnes v pestovaní prevažujú, sú bezsemenné. Ich plod obsahuje iba zakrpatené stredové jadro a rozmnožovať sa môžu len výmladkami alebo odrezkami, nikdy výsevom. ²

Využitie a riziká

Plod sa konzumuje tepelne upravený v každom štádiu. Zelený sa varí, opeká či pečie a poskytuje škrobnatú potravinu podobnú zemiakom; zo sladkej zrelej dužiny sa pripravujú dezerty alebo džem. Semená semenných odrôd sa jedia varené alebo pražené. ^{3 2}

Hoci nie je jedovatý, surový plod väčšiny odrôd má preháňavý účinok. Pri niektorých kultivaroch je na jeho odstránenie potrebné dvojité varenie vo vode. Mliečny latex obsiahnutý vo všetkých častiach stromu pri priamom kontakte dráždi pokožku a v Tichomorí tradične slúži na utesňovanie pirog. ²

Svetlé, ľahké drevo odolné voči termitom sa v Tichomorí používa na konštrukcie a stavbu pirog. Listy sú obľúbeným krmivom hospodárskych zvierat. Kôru mladých stromov však treba chrániť pred koňmi, ktoré ju rady obhrýzajú. ²

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V Tichomorí existuje niekoľko stoviek pomenovaných kultivarov. Bezsemenný Ma'afala zo Samoy a Tongy dnes dominuje programom výsadby v Tichomorí a Karibiku. Za ním nasledujú podlhovastá fidžijská odroda Buco Ni Viti a skupina Tahitian White, obe vyhľadávané skôr pre štruktúru plodov než pre rozsah ich rozšírenia. ²

Najčastejšie dochádza k zámene s Artocarpus camansi, ktorého plod s mäkkými hrotmi má vždy mnoho semien, a s chlebovníkom rôznolistým (Artocarpus heterophyllus), ktorého plody sú oveľa ťažšie a výraznejšie voňajú. Menej vykrajované listy a takmer pravidelná neprítomnosť semien pri tichomorských kultivaroch zostávajú najlepšími poznávacími znakmi v teréne. ^{4 5}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Artocarpus altilis (Parkinson) Fosberg
• Purdue University NewCrop (Morton, Fruits of Warm Climates), Breadfruit
• Plants For A Future, Artocarpus altilis
• Integrated Taxonomic Information System (ITIS), Artocarpus altilis
• USDA NPGS GRIN Global Taxonomy, Artocarpus altilis
• Useful Tropical Plants Database, Artocarpus altilis
• Monaco Nature Encyclopedia, Artocarpus altilis