Pride of Barbados (Caesalpinia pulcherrima, (L.) Sw. 1791)

Identita

Caesalpinia pulcherrima (Caesalpinia pulcherrima (L.) Sw., 1791) je ostnitý ker z čeľade Fabaceae, podčeľade Caesalpinioideae. Linné ho v roku 1753 pôvodne opísal pod menom Poinciana pulcherrima. Švédsky botanik Olof Swartz druh v roku 1791 preradil do rodu Caesalpinia. Toto meno dnes prijíma aj POWO/Kew a umožňuje odlíšiť rastlinu od podobne pomenovaných okrasných drevín. ^{1 2}

Latinské pulcherrima znamená najkrajšia a priamo odkazuje na červenožlté kvety. Vďaka nim sa rastlina stala národným kvetom Barbadosu. V tejto úlohe bola zobrazená aj na osobnej vlajke kráľovnej Alžbety II. pre Barbados, takže výrazná záhradná rastlina získala aj verejný symbolický význam. ⁶

Vo francúzskom záhradníckom obchode sa používajú mená pripomínajúce páví kvet, čínsku pýchu či malý flamboyant. Medzinárodne sa objavujú pomenovania Peacock flower a Pride of Barbados. Francúzske predajné označenia vystihujú najmä podobnosť s miniatúrnym príbuzným madagaskarského stromu Delonix regia, botanickú totožnosť však zaručuje vedecké meno. ³

Poznávacie znaky

Rozložitá koruna patrí kru alebo malému stromu vysokému 2 až 5 m, v bezmrazých trópoch niekedy aj vyššiemu. Stonky nesú krátke hákovité ostne. Pri určovaní ide o jasný znak, ktorým možno vylúčiť podobné kry s dvojito perovitými listami, ale bez ostňov. ^{5 8}

Listy sú dvojito perovité, dlhé 20 až 40 cm. Majú 3 až 10 párov čiastkových listových vretien, na ktorých sedia oválne lístky dlhé 15 až 25 mm. V miernom podnebí zostáva olistenie čiastočne zachované, v trópoch je rastlina vždyzelená a nikdy nestráca všetky listy naraz. ⁶

Vzpriamené strapce dlhé 15 až 20 cm spájajú žlté, oranžové alebo červené korunné lupienky s dlhými jasne červenými tyčinkami. Tyčinky ďaleko vyčnievajú z koruny, čo vysvetľuje obrazné prirovnanie k pávovi. Jeden strapec môže niesť až 40 kvetov, ktoré sa postupne otvárajú odspodu nahor a predlžujú celkové obdobie kvitnutia. ^{5 4}

Plochý drevnatý struk dosahuje 6 až 12 cm. Po dozretí sa otvára dvoma chlopňami a prudko vymršťuje semená do okolia. Tento spôsob rozširovania pomáha objasniť rýchle obsadzovanie nových miest mimo pôvodného areálu, najmä tam, kde sa v blízkosti pestovaných rastlín nachádzajú vhodné narušené pôdy. ⁶

Užitočná taxonómia

História prijatého mena odráža opakované preradenia v rode Caesalpinia, ktorý dlho zahŕňal rozmanité ostnité tropické bôbovité dreviny. V synonymike a označovaní foriem sa objavujú tieto vedecké mená:

• Poinciana pulcherrima L., bazionym z roku 1753
• Poinciana pulcherrima f. flava (F.T.Hubb. & Rehder) O.Deg., pomenovanie žltej formy
• Caesalpinia pulcherrima f. flava (F.T.Hubb. & Rehder) H.St.John, kombinácia pre žltú formu
• Caesalpinia pulcherrima var. insignis Kuntze, historické varietné meno

Novšie revízie rodu Caesalpinia preradili viaceré druhy do rodov Poinciana alebo Erythrostemon. POWO však naďalej prijíma meno Caesalpinia pulcherrima. Práve ono preto poskytuje stabilný bod pri porovnávaní záhradníckych katalógov a starších pomenovaní, aj keď sa zaradenie iných členov pôvodne širokého rodu mení. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Presné vymedzenie pôvodného areálu zostáva predmetom diskusie. POWO uvádza juhovýchod Mexika až Strednú Ameriku, iné zdroje Antily. Stáročia pestovania v celej tropickej Amerike zastreli miesto pôvodu už dávno pred prvými európskymi herbármi. Dnešné rozšírenie preto nemožno jednoducho stotožniť s územím, kde druh vznikol. ^{1 5}

Na Antily sa rastlina dostala veľmi skoro a stala sa tam natoľko bežnou, že je dnes národným kvetom Barbadosu. Neskôr sa rozšírila takmer do všetkých tropických a subtropických regiónov vrátane Indie, Havaja, Floridy, východnej Afriky a juhovýchodnej Ázie. Veľkú úlohu v tomto rozšírení malo jej dlhodobé okrasné pestovanie. ⁶

Mimo pôvodného areálu ľahko zdomácňuje vďaka pukavým strukom vymršťujúcim semená a ich prenosu vtákmi, vetrom či vodou. V severnej Austrálii a na Galapágoch sa považuje za inváznu, pretože na narušených pôdach vytvára husté kroviny. Na Réunione podľa uvedených údajov zostáva v záhradách a nízkych živých plotoch bez hláseného zdomácnenia. ⁶

Životný cyklus a kvitnutie

Namočenie semien na 12 až 24 hodín do vlažnej vody zmäkčí tvrdé osemenie a výrazne urýchli vzchádzanie. Rozmnožovať možno aj mäkkými výhonkovými odrezkami pod krytom, využíva sa to však menej než výsev. Pri semenách je práve tvrdý obal dôležitou prekážkou rýchleho a rovnomerného klíčenia. ⁸

V tropickom podnebí kvitnutie takmer neustáva. V chladnejších alebo stredomorských oblastiach sa sústreďuje na jar a jeseň a počas príliš horúceho leta či zimy výrazne slabne. Jednotlivé kvety strapca sa otvárajú postupne, takže jedna vlna kvitnutia môže trvať niekoľko týždňov. ⁴

Po odkvitnutí struky niekoľko mesiacov tvrdnú, kým sa náhle otvoria a vymrštia semená. V oblastiach s chladnými zimami môže nadzemná časť zamrznúť a na jar znovu vyrásť z bázy. Takéto správanie odlišuje Caesalpinia pulcherrima od výraznejšie tropických príbuzných toho istého rodu, hoci dlhodobý mráz zostáva pre rastlinu problémom. ⁶

Využitie a riziká

Okrasné využitie prevažuje: ker sa pestuje v nízkych živých plotoch, záhonoch alebo jednotlivo na plnom slnku. Kvety výrazne priťahujú kolibríky a motýle. Royal Horticultural Society mu udelila Award of Garden Merit, záhradnícke ocenenie pozoruhodné pri tropickom druhu pestovanom v miernom podnebí. ⁴

Mladé semená zbavené osemenia sa v niektorých tropických kulinárskych tradíciách konzumujú surové alebo varené. Varené kvety sú tiež súčasťou miestnej stravy. Korene, kôra, listy a kvety majú navyše dlhú históriu ľudového liečebného využitia, najmä ako preháňadlo a v gynekologických prípravkoch; ide o opis tradičných použití. ⁸

Historické svedectvo o poslednom využití pochádza zo 17. storočia. Prírodovedkyňa Maria Sibylla Merian zo Surinamu zaznamenala, že domorodé a zotročené ženy rastlinu používali na vyvolanie potratu. Opísala to ako odmietnutie preniesť otroctvo na svoje deti, teda aj ako výpoveď o dobových sociálnych podmienkach. ⁶

Veterinárne hodnotenie ASPCA označuje druh za jedovatý pre psy, mačky a kone. Látky dráždiace tráviaci trakt a triesloviny môžu po požití vyvolať vracanie a hnačku. Riziko sa týka najmä neupravených strukov a semien. Tie treba ponechať mimo dosahu domácich zvierat aj tam, kde sa iné časti rastliny tradične spracúvajú na jedlo. ⁷

Odrody a zámeny

Z ustálených foriem obchod rozlišuje predovšetkým flava s čisto žltými kvetmi oproti typickej červeno-oranžovej forme. Meno „Flamboyant“ sa niekedy používa pri mimoriadne bohato kvitnúcich jedincoch. Nemá však postavenie registrovaného kultivaru a nemožno ho považovať za rovnocenné botanickému označeniu žltej formy. ⁸

K zámene môžu viesť viaceré tropické červeno a žlto kvitnúce dreviny:

• Caesalpinia gilliesii, s rovnako dlhými červenými tyčinkami, ale rovnomerne bledožltými lupienkami bez jasnej červenej farby C. pulcherrima;
• Delonix regia, oveľa väčší strom bez ostňov, s bohatým kvitnutím a piatimi približne rovnako veľkými lupienkami;
• Erythrina crista-galli, so zoskupenými červenými kvetmi, ale trojpočetnými namiesto dvojito perovitých listov.

Najspoľahlivejšie určovanie vychádza z kombinácie ostnitých stoniek, dvojito perovitých listov s drobnými lístkami a krovitého vzrastu. Dospelá rastlina je podstatne kompaktnejšia než madagaskarský Delonix regia. Tieto znaky umožňujú rozlíšenie aj mimo obdobia kvitnutia, keď nápadná farba kvetov nemôže pomôcť. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Caesalpinia pulcherrima (L.) Sw.
• International Plant Names Index, Caesalpinia pulcherrima (L.) Sw.
• INPN / MNHN, Caesalpinia pulcherrima (L.) Sw., 1791
• Royal Horticultural Society, Caesalpinia pulcherrima
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Caesalpinia pulcherrima
• Wikipedia EN, Caesalpinia pulcherrima
• ASPCA, Dwarf Poinciana (Caesalpinia pulcherrima) toxikologický záznam
• Useful Tropical Plants, Caesalpinia pulcherrima