Paprika páperistá (Capsicum pubescens, Ruiz & Pav. 1799)

Paprika páperistá (Capsicum pubescens) je poloker z čeľade Solanaceae, pôvodom z peruánskych a bolívijských Ánd. Na rozdiel od ostatných domestikovaných paprík rastie v chladnej horskej klíme. Spoznáva sa podľa páperistých listov, fialových kvetov a čiernych semien.

Čítať ďalej
Vedecký názovCapsicum pubescens
RodCapsicum
RadSolanales

Paprika páperistá, Rocoto, Locoto, Chile manzano a Tree pepper

Identita
Toxicita
Opatrnosť : ľudia vrátane detí · Netoxická : mačky a psy
Náročnosť údržby
Stredná
Typ rastliny
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
PeruBolíviaEkvádor
Biotop
Chladné vlhké andské údolia a svahy vo vyšších polohách; mimo pôvodného areálu slnečné záhony a skleníky
Sezónnosť
Kvitnutie
Leto
Zber
LetoJeseň
Rast
Rýchlosť rastu
6/10
Čas dozrievania
Zber 3 až 8 mesiacov po výsadbe, najskôr 3 mesiace po kvitnutí
Priemer koruny
100–200 cm
Rozmnožovanie
Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Stredná po zdrevnatení bázy
Vlhkosť
50–70 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Výživná pôda, Priepustná pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Umiestnite na plné slnko s intenzívnym priamym svetlom po celý deň.

Plné slnko, neznáša tieň
Interiér
Výsev pod krytom
Exteriér
Zeleninový záhon, Nádoba, Skleník
Kvetináče
Priepustný kvetináč, Hlboká nádoba
Vzhľad
Výška100–300 cm
Listy
Zelená
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — listy 1
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — listy 2
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — listy 3
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — listy 4
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
FialováBiela
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — kvety 1
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — kvety 2
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — kvety 3
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — kvety 4
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — kvety 5
Plody
ZelenáŽltáOranžováČervenáHnedá
Paprika páperistá (Capsicum pubescens): pôvod a využitie — plody 1
Kôra
Zelená

Celosvetové rozšírenie

Pôvodný areál Capsicum pubescens zahŕňa Andy v Peru, Bolívii a Ekvádore, kde sa pestuje približne nad 1600 m. Po andskej domestikácii starej asi 6000 rokov sa druh rozšíril do Mexika pod menom chile manzano a neskôr do ďalších pestovateľských oblastí vrátane Indonézie.

  • Pôvodná3
  • Introdukovaná2
  • Peru
  • Bolívia
  • Ekvádor
  • Mexiko
  • Indonézia

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Paprika páperistá (Capsicum pubescens Ruiz & Pav., 1799), známa aj ako Rocoto, Locoto či Chile manzano, je poloker z rodu Capsicum a čeľade Solanaceae. Patrí medzi päť domestikovaných druhov spolu s Capsicum annuum, Capsicum baccatum, Capsicum chinense a Capsicum frutescens, no geneticky je z nich najizolovanejšia. 1 5

Druhové meno pubescens znamená páperistý a opisuje jemne ochlpené listy, ktorými sa rastlina odlišuje od ostatných pestovaných paprík s hladkými listami. Ochlpenie spolu s čiernymi semenami v zrelosti poskytuje spoľahlivejší znak než samotná štruktúra listu: ostatné štyri domestikované druhy majú krémové alebo svetlohnedé semená, nikdy čierne. 5 2

Poznávacie znaky

Pri kvitnutí vynikne fialová až modrofialová koruna, svetlejšia uprostred, s peľnicami čiastočne fialovými a čiastočne bielymi. Ostatné domestikované druhy majú biele alebo krémové kvety, takže kvitnúce rastliny sa zamieňajú len ťažko. 5 4

Na dotyk jemne páperisté jednoduché zelené listy kontrastujú s hladkými čepeľami nížinných paprík. Báza polokra drevnatie a viacročné jedince môžu dosiahnuť 4 m, kým väčšina jednoročných paprík zostáva podstatne kompaktnejšia. 5 7

Hrubostenné plody bývajú hruškovité alebo okrúhle ako malé jablko, so šťavnatou dužinou a dĺžkou 6 až 7 cm. V zrelosti sú podľa kultivaru červené, žlté, oranžové, zelené či hnedé. Samotná farba nikdy nestačí na isté určenie druhu. 4 5

Užitočná taxonómia

POWO uznáva Capsicum pubescens Ruiz & Pav. ako prijaté meno, publikované v roku 1799 v diele Flora Peruviana, et Chilensis. Na rozdiel od Capsicum chinense či Capsicum annuum nemá druh všeobecne rozšírené botanické synonymum, čo zodpovedá jeho výraznej genetickej izolácii v rode. 1 2

Andské mená rocoto a locoto neoznačujú rozdielne taxóny. Rocoto pochádza z kečuánskeho rukutu, používaného najmä v Peru a Ekvádore; locoto z ajmarského luqutu, používaného v Bolívii a severnej Argentíne. Mexické meno chile manzano odkazuje na okrúhly tvar plodu. 5 4

Rozmnožovacia izolácia od ostatných štyroch domestikovaných druhov je výrazným znakom Capsicum pubescens. Ide o najmenej rozšírený a najodlišnejší pestovaný druh skupiny, čo vysvetľuje neprítomnosť záhradníckych krížencov s jednoročnými paprikami či habanerom. 5 3

Stanovište a rozšírenie

Domovom druhu sú Andy v Peru, Bolívii a Ekvádore, približne vo výške 1600 až 3600 m, s chladnejšou klímou než v tropických nížinách ostatných pestovaných paprík. Andská domestikácia siaha približne do obdobia 6000 rokov pred naším letopočtom, o čom svedčia nálezy v peruánskych jaskyniach Guitarrero. 5 7 8

Horský pôvod vysvetľuje nezvyčajnú náročnosť papriky na klímu: Capsicum pubescens neznesie trvalú tropickú horúčavu nížin, ale toleruje krátke mrazy do −5 °C. V chladnom vlhkom podnebí môže jedna rastlina rodiť až 15 rokov, čo je na pestovanú papriku nezvyčajne dlho. 7 4

Mimo andského areálu sa druh pestuje v Mexiku ako chile manzano, v Indonézii a v Holandsku vo vykurovaných skleníkoch od apríla do novembra. V menšom rozsahu sa pestuje aj v Španielsku a Taliansku počas zimných mesiacov. 5

Životný cyklus a rozmnožovanie

Klíčenie semien trvá približne 3 až 4 týždne pri 20 °C, dlhšie než pri väčšine ostatných paprík. Po presadení rastlina tvorí po jednom kvete v uzle, kým Capsicum chinense má v uzle viacero zoskupených kvetov. 7 5

Zberať možno 3 až 8 mesiacov po výsadbe; dozrievanie trvá najmenej 3 mesiace od kvitnutia. Rastlina dáva približne 0,5 kg plodov na zber. Menšiu úrodu oproti jednoročným paprikám vyvažuje viacročné plodenie. 5 4

Rozmnožovanie prebieha takmer výlučne semenami, odrezky nie sú v amatérskom pestovaní bežné. Hrubá dužina a vysoký obsah vody sťažujú sušenie na slnku: pri sušení v uzavretom tuneli zostáva z približne 80 kg čerstvých plodov len 6,4 kg suchého výrobku. 5

Využitie a riziká

V kuchyni sa plody používajú surové na dochutenie, do omáčok či pást. Najznámejším pokrmom je peruánske rocoto relleno, plnené slanou náplňou a zapečené. Hrubá šťavnatá dužina znáša dlhé pečenie lepšie než tenkostenné papriky, ktoré pri ňom mäknú a strácajú tvar. 5 7

Pálivosť rocota dosahuje zvyčajne 100 000 až 200 000 Scovillových jednotiek, so širším rozpätím 2 400 až 250 000 podľa kultivaru a podmienok pestovania. Plody sa chemicky odlišujú vysokým podielom dihydrokapsaicínu popri bežnejšom kapsaicíne. 4 5

Z veterinárneho hľadiska Capsicum pubescens nie je jedovatá pre mačky a psy. Riziko predstavujú kapsaicinoidy, sústredené najmä vo vnútorných priehradkách a čiernych semenách plodu: dráždia ústa, oči aj kožu a väčšie požité množstvo vyvoláva u detí tráviace ťažkosti. 5

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Peruánske formy Rocoto rojo a Rocoto amarillo patria medzi najpredávanejšie a líšia sa najmä červenou alebo žltooranžovou farbou zrelých plodov. Mexické chile manzano a chile perón označujú okrúhlejšie, respektíve pretiahnutejšie plody toho istého druhu. 5

Hostiteľom mexickej ovocnej mušky Anastrepha ludens, ktorú EPPO klasifikuje ako karanténny organizmus, je aj tento druh. To obmedzuje dovoz čerstvých plodov na niektoré európske trhy, kam sa povoľujú len zmrazené či spracované výrobky. Oproti iným Solanaceae však Capsicum pubescens lepšie odoláva Phytophthora capsici, oomycéte spôsobujúcej významné straty úrody v rode. 5

Najčastejšie sa zamieňa s týmito druhmi:

  • Capsicum chinense, habanero s viacerými kvetmi v uzle, rastúce v tropických nížinách mimo andského chladu;
  • Capsicum annuum, s bielymi kvetmi, krémovými semenami a omnoho kompaktnejším bylinným vzrastom;
  • Capsicum baccatum, juhoamerické ají, ktorého škvrnitá koruna sa odlišuje od jednofarebnej koruny rocota.

Pri výbere plodov je farba semien spoľahlivejšia než tvar či farba šupky: pri Capsicum pubescens sú čierne, pri ostatných štyroch domestikovaných druhoch krémové alebo svetlohnedé. Vedecké meno zostáva jediným označením, ktoré sa medzi trhmi nemení. 5 1

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je paprika páperistá rovnaký druh ako habanero?

Nie. Habanero patrí k Capsicum chinense, tropickému nížinnému druhu. Paprika páperistá patrí k andskému druhu Capsicum pubescens, prispôsobenému chladu.

Prečo paprika páperistá znáša chlad lepšie než iné papriky?

Jej andský pôvod v nadmorskej výške 1600 až 3600 m súvisí s odolnosťou voči krátkym mrazom až do −5 °C, na rozdiel od tropických nížinných druhov Capsicum.

Je paprika páperistá jedovatá pre mačky a psy?

Nie, Capsicum pubescens nie je vo veterinárnom zmysle jedovatá. Pálivé plody môžu podráždiť ústa a tráviacu sústavu, ale nespôsobujú otravu zvieraťa.

Ako odlíšiť Capsicum pubescens od ostatných pestovaných paprík?

Najspoľahlivejšie sú páperisté listy, fialová až modrofialová koruna a čierne semená v zrelosti. Ostatné domestikované druhy Capsicum majú biele kvety a krémové alebo svetlohnedé semená.

Označujú chile manzano a rocoto tú istú rastlinu?

Áno. Chile manzano je mexické meno Capsicum pubescens podľa okrúhleho plodu; rocoto a locoto označujú ten istý druh v Peru a Bolívii.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.