Carissa (Carissa macrocarpa, (Eckl.) A.DC. 1844)

Identita

Carissa macrocarpa (Carissa macrocarpa (Eckl.) A.DC., 1844), známa aj ako Carissa, je vždyzelený tŕnitý ker rodu Carissa z čeľade Apocynaceae. Druhové meno macrocarpa pochádza z gréckych slov makros (veľký) a karpos (plod) a odkazuje na väčšie plody v porovnaní s inými druhmi rodu. Pri poranení výhonku vyteká biely lepkavý latex, ktorý spolu s tŕňmi pomáha odlíšiť ker od beztŕňových rastlín rovnakého pobrežného prostredia. ^{1 5 3}

Anglické pomenovanie Natal plum pripomína divý výskyt na pobreží Natalu v Južnej Afrike. Zuluský názov amatungulu, z ktorého vzniklo anglické num-num, označuje plod aj ker; afrikánske noem-noem pomenúva iba plod. ^{3 5}

Poznávacie znaky

Carissa macrocarpa vytvára hustý zaoblený ker, často rovnako široký ako vysoký. Bežne dorastá do 1 až 4 m, na najvhodnejších stanovištiach až do 5 m. Konáre nesú pevné vidlicovité tŕne v tvare Y, dlhé aj vyše 5 cm, ktoré ju odlišujú od beztŕňových krov rovnakého prostredia. ^{3 4}

Protistojné oválne listy sú kožovité, lesklé a tmavozelené, dlhé 2 až 5 cm. ^{5 3}

Biely hviezdicovitý kvet s piatimi cípmi vonia podobne ako jazmín, najvýraznejšie v noci, a vo vhodnej klíme sa objavuje takmer celý rok. Vajcovitá kôstkovica meria 2,5 až 6 cm. Zo zelenej sa pri dozrievaní mení na sýtočervenú až tmavopurpurovú a má šťavnatú dužinu s chuťou pripomínajúcou jahodu alebo kľukvu. ^{4 3}

Užitočná taxonómia

Pri určovaní a kúpe rastliny sa oplatí poznať synonymá prijatého názvu podľa POWO:

• Arduina macrocarpa Eckl., bazionymum publikované v roku 1830;
• Carissa grandiflora (E.Mey.) A.DC., dlho používaný názov, stále prítomný v starších záznamoch vrátane veterinárnych databáz;
• Carissa africana A.DC., historické botanické synonymum.

Najčastejšie nejasnosti vyvoláva meno Carissa grandiflora. Stále sa používa v časti záhradníckej literatúry a v starších veterinárnych toxikologických profiloch, hoci prijatým botanickým názvom je Carissa macrocarpa. Staršie meno zachovávajú aj niektoré severoamerické veterinárne zdroje. ^{1 6 2}

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál Carissa macrocarpa sa tiahne od Kene po juhovýchodné Kapsko v južnej a východnej Afrike, s jadrom na pobreží KwaZulu-Natal. Rastie tam na dunách, v pobrežných krovinách a na okrajoch nízkych lesov, na slnku aj v polotieni. ^{1 5}

Do USA bola rastlina zavlečená koncom 19. storočia. Dnes sa pestuje na Floride, v Kalifornii, na Havaji a v ďalších tropických a subtropických oblastiach pre odolnosť voči soli a suchu. Na Floride nie je pôvodná, napriek tomu sa tam odporúča na spevňovanie pobrežných dún. ^{7 3}

Odolnosť voči soli a suchu podporuje pestovanie na Floride, no na Havaji prináša opačný problém: druh je tam evidovaný medzi inváznymi cudzokrajnými rastlinami. Rozdiel medzi využitím na ochranu dún a sledovanou nežiaducou rastlinou závisí najmä od miestnej klímy a blízkosti citlivých prírodných biotopov pri okrasných výsadbách. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvety druhu Carissa macrocarpa opeľuje v noci hmyz priťahovaný vôňou, čo súvisí s pôvodným pobrežným prostredím. Mimo pôvodného areálu môže nedostatočné nočné opeľovanie vysvetľovať neprítomnosť plodov aj na bohato kvitnúcich kroch. ³

Semená klíčia za 2 až 4 týždne, ale mladé rastliny rastú pomaly a nerovnomerne. Prvé plody sa objavujú približne vo veku 2 rokov. Pestovatelia preto uprednostňujú vegetatívne rozmnožovanie, ktoré vedie k skoršiemu plodeniu. Pri vzdušnom potápaní sa mladý konár nareže a asi 2 mesiace sa nechá hojiť na rastline; korene potom vznikajú približne za 1 mesiac. Takto získaná rastlina plodí skôr než semenáčik, zatiaľ čo bežné odrezky sa ujímajú zle. ³

Využitie a riziká

Zrelé tmavočervené až purpurové plody sa jedia čerstvé alebo spracúvajú na džemy, želé, omáčky a pečivo. Pri varení uvoľnia trochu latexu, ktorý sa prilepí na hrniec a dá sa odstrániť olejom; hliníkovým nádobám sa treba vyhnúť. Zelené plody majú latexu veľa a dráždia rovnako ako šťava zo stoniek a listov. ^{3 4}

ASPCA zaraďuje rastlinu pod starším menom Carissa grandiflora medzi netoxické druhy pre psy, mačky a kone. NC State Extension tento údaj spresňuje: šťava a zelené plody môžu pri požití väčšieho množstva vyvolať mierne tráviace ťažkosti. ^{6 4}

Pevné vidlicovité tŕne umožňujú využitie kra najmä na nepriechodné živé ploty a pohľadové clony pri pobreží. Odolnosť voči soli a slanej triešti sa uplatňuje aj pri spevňovaní piesočnatých svahov. Mráz pod −5 °C vážne poškodzuje mladé, nedostatočne zakorenené rastliny. V miernej klíme možno zakrpatené kultivary v nádobách prezimovať bez mrazu vo verande alebo chladnom skleníku. ^{3 4}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradnícke výbery sa delia na ovocné kultivary určené na produkciu, napríklad Fancy, Torrey Pines a Gifford, a zakrpatené okrasné formy s menej významným plodením. Boxwood Beauty, Prostrata a Nana sa používajú na pokrytie pôdy alebo na strihané obruby. ³

Zámeny sa týkajú najmä dvoch blízkych druhov rovnakého rodu:

• Carissa bispinosa (L.) Desf. ex Brenan má menšie kvety aj plody a rastie v južnej Afrike vo vyšších polohách;
• Carissa edulis (Forssk.) Vahl sa používa vo východoafrickom ľudovom liečiteľstve a má jedlé, ale podstatne menšie plody než C. macrocarpa.

Veľkosť zrelého plodu rozlišuje tieto druhy spoľahlivejšie než tvar tŕňov alebo celková bujnosť kra. U Carissa macrocarpa dosahuje 2,5 až 6 cm, teda výrazne viac než pri Carissa bispinosa a Carissa edulis. Práve tento znak stojí za druhovým menom macrocarpa. ^{1 5}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Carissa macrocarpa (Eckl.) A.DC.
• International Plant Names Index, Carissa macrocarpa, nomenklatorický záznam
• Purdue University NewCROP, Julia Morton, Natal Plum
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Carissa macrocarpa
• PlantZAfrica / SANBI, Carissa macrocarpa
• ASPCA, Natal Plum, záznam o toxicite
• Florida Plant Atlas (University of South Florida), Carissa macrocarpa
• Invasive Plant Atlas of the United States, natal-plum