Dulovec japonský (Chaenomeles japonica, (Thunb.) Lindl. ex Spach 1834)

Identita

Dulovec japonský (Chaenomeles japonica (Thunb.) Lindl. ex Spach, 1834) je opadavý tŕnitý ker z čeľade Rosaceae. POWO uznáva meno Chaenomeles japonica od kombinácie, ktorú Lindley a Spach uverejnili v roku 1834 namiesto starších synonymických mien. Vedecké pomenovanie tak umožňuje presne označiť tento nízky druh dulovca. ^{1 2}

Rodové meno Chaenomeles pochádza z gréckych slov khaïneïn, „rozštiepiť sa“, a mêlea, „jabloň“. Švédsky botanik Carl Peter Thunberg opísal druh v roku 1784 ako Pyrus japonica. Domnieval sa, že plod prirodzene praská na päť častí, hoci takéto správanie je pri tejto rastline v skutočnosti zriedkavé. ⁶

Staršie francúzske pomenovanie pripomína niekdajšie zaradenie k duliam: druh dlho niesol meno Cydonia japonica. John Lindley oddelil rod Chaenomeles od rodu Cydonia v roku 1822, pričom rozhodovali znaky plodu, nie listov. Podobné názvy teda odrážajú aj históriu klasifikácie. ^{6 7}

Poznávacie znaky

Hustý tŕnitý ker dorastá v záhradách podľa Royal Horticultural Society do výšky 50 cm až 1 m a šírky 1,5 až 2,5 m. Vo svojom prirodzenom japonskom prostredí má divá forma kompaktný vzrast približne 1 až 1,2 m. Rozložitosť je pri určovaní rovnako užitočná ako samotná výška. ^{2 6}

Sivohnedé konáre nesú tŕne dlhé 1 až 5 cm. Vďaka nim sa dulovec hodí do obranného živého plota, pričom skoré kvitnutie takýto účel spája s jarným okrasným efektom. Lesklé zelené listy sú obrátene vajcovité, dlhé približne 3 až 5 cm, široké 2 až 3 cm a na okraji jemne zúbkaté. ^{6 5}

Kvety sa objavujú skoro, často pred listami alebo súčasne s nimi, v skupinách po 2 až 5. Majú päť šarlátovočervených až ružových lupienkov a 40 až 60 tyčiniek v dvoch kruhoch. Aromatický žltozelený plod je malvica s priemerom 3 až 4 cm, dozrievajúca začiatkom jesene. ^{6 3}

Užitočná taxonómia

Históriu druhu sprevádzajú synonymá Pyrus japonica Thunb., pôvodné meno druhu, Cydonia japonica (Thunb.) Pers., Cydonia lagenaria Loisel. a Chaenomeles maulei (Mast.) Lavallée. Z posledného mena vychádza anglické Maule's quince, spojené s britskou škôlkou z 19. storočia. ^{6 7}

Spoľahlivým vodidlom zostáva meno prijaté POWO. Francúzske obchodné označenie „cognassier du Japon“ sa používa širšie než pre jediný druh: zahŕňa aj Chaenomeles speciosa, ktorý môže prekročiť 2 m, zatiaľ čo Chaenomeles japonica zostáva pod 1,5 m. Zahŕňa tiež hybridy skupiny Superba (C. japonica × C. speciosa), získané okolo roku 1900 G. Frahmom, a skupiny Clarkiana (C. cathayensis × C. japonica), vyvinuté v Kalifornii. V obehu je vyše 500 názvov kultivarov; samotný názov kultivaru preto nezaručuje správne určenie vysadeného druhu. ^{1 6}

Stanovište a rozšírenie

Južná časť strednej Kórey a Japonsko, najmä Honšú a Kjúšú, tvoria pôvodný areál podľa POWO. Ide o východoázijský druh, ktorého dnešné záhradné rozšírenie ďaleko presahuje túto oblasť. ¹

Vo voľnej prírode rastie vo svetlých horských lesoch vo výškach 100 až 2 100 m, často pozdĺž vodných tokov. Takéto stanovištia opisujú jeho prirodzené prostredie, hoci v pestovaní sa využíva aj na mnohých iných miestach. ⁶

Dulovec japonský sa ako okrasný ker pestuje vo veľkej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Vo Francúzsku miestami splanieva, ale nepovažuje sa tam za invázny. Pobaltské krajiny ho pestujú aj komerčne pre plody: v Lotyšsku zaberali výsadby v roku 1993 približne 300 hektárov, s úrodou 12 až 15 ton z hektára; komerčná produkcia existuje aj v Litve. ⁶

Životný cyklus a rozmnožovanie

Koniec zimy alebo začiatok jari prináša kvitnutie pred vypučaním listov alebo spolu s nimi. Kvety vznikajú na minuloročnom dreve, takže príliš silný zimný rez odstráni časť budúceho kvitnutia. Pre včely predstavujú tieto skoré kvety jeden z prvých zdrojov nektáru na konci zimy. ^{5 3}

Plody dozrievajú začiatkom jesene. Rozmnožovanie umožňujú bylinné odrezky v júli až auguste, odrezky z tvrdšieho dreva v novembri, potápanie trvajúce približne dvanásť mesiacov, delenie odnoží koncom zimy alebo výsev čerstvých semien či výsev vo februári. Jednotlivé možnosti sa tak líšia materiálom aj časom potrebným na získanie novej rastliny. ⁴

Využitie a riziká

Okrasné výsadby využívajú dulovec ako nízky obranný živý plot, solitér, ker vedený pri stene alebo trpasličiu rastlinu do skalky. Kultivar 'Hime' sa hodí na bonsaj vďaka hustému rozkonáreniu a drobným sýtočerveným kvetom. Kvitnúce konáre možno aj rýchliť v interiéri na skorú zimnú výzdobu. ^{6 3}

Plody sa jedia tepelne upravené na džem, želé alebo likér; surové sú trpké a kyslé. Royal Horticultural Society upozorňuje, že semená obsahujú toxíny, a preto sa musia pred konzumáciou odstrániť. Neodporúča ani nechať plody jesť domáce zvieratá. Samostatný profil ASPCA pre tento druh sa nenašiel, čo podporuje zachovanie opatrnosti namiesto predpokladu úplnej neškodnosti. ^{6 2 4}

Daždivá jar podporuje hubové škvrnitosti listov. Ker môžu napadnúť aj bakteriálna spála, chrastavitosť, vošky a roztoče. Príliš zásaditá pôda vedie k chloróze listov, takže žltnutie nemusí vždy súvisieť len s napadnutím škodcom alebo chorobou. ^{5 3}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Väčší Chaenomeles speciosa je najčastejším zdrojom zámeny s Chaenomeles japonica, keďže sa predáva aj pod rovnakým francúzskym obchodným názvom. Hybridy skupín Superba a Clarkiana rozširujú paletu o červenú, oranžovú, ružovú a bielu. Mimo špecializovanej škôlky preto nemusí byť čistý druh zaručený. ⁶

Pozornosť si zaslúžia dve botanické formy: poliehavá varieta alpina z hôr ostrova Kjúšú a varieta pygmaea s podzemnými konármi. Vyše 500 kultivarov koluje pod spoločným obchodným označením bez rozlišovania nízkeho druhu s maximálnou výškou 1,5 m od Chaenomeles speciosa, ktorý presahuje 2 m. Nejasnosť pri nákupe odstraňuje úplné vedecké meno overiteľné v POWO. ^{1 7}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Chaenomeles japonica (Thunb.) Lindl. ex Spach
• Royal Horticultural Society, Chaenomeles japonica
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Chaenomeles japonica
• Plants For A Future, Chaenomeles japonica
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Chaenomeles japonica
• Wikipédia, Cognassier du Japon
• International Plant Names Index, Chaenomeles japonica
• GBIF Backbone Taxonomy, Chaenomeles japonica