Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana, (A.Murray bis) Oerst. 1864)

Identita

Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana (A.Murray bis) Oerst., 1864), známy aj pod anglickým názvom Port Orford cedar, je veľký vždyzelený ihličnan z čeľade Cupressaceae. Botanik Andrew Murray ho prvýkrát opísal v roku 1855 ako Cupressus lawsoniana. Do rodu Chamaecyparis bol preradený v roku 1864; z tejto kombinácie vychádza aj autorstvo dnešného úplného vedeckého mena. ^{1 2}

Druhové meno vzdáva poctu edinburskej škôlke Lawson & Son, ktorá financovala zber semien v Oregone a strom uviedla do pestovania už v roku 1854. Americké pomenovanie Port Orford cedar označuje presne ten istý strom ako európske meno Lawsonov cypruštek či Lawson's cypress. Ide o regionálne názvy jediného botanického druhu. ³

Poznávacie znaky

Sploštené pružné konáriky nesú šupinovité listy dlhé 3 až 5 mm, usporiadané do perovitých vejárov, často s modrozeleným sivastým nádychom. Olistenie poskytuje lepší poznávací znak než celková silueta podobná iným ihličnanom živých plotov. Po rozotrení vydáva prenikavú vôňu blízku petržlenu, zatiaľ čo Thuja plicata vonia jemnejšie. Ďalšou pomôckou je rast: od výsevu po dospelý vzrast uplynie 20 až 50 rokov, kým cyprusovec leylandský vytvorí podobný živý plot za niekoľko rokov. ^{5 2}

Vo voľnej prírode strom bežne dosahuje 50 m a kalifornský rekord predstavuje 81 m. Ako parkový solitér prekračuje po niekoľkých desaťročiach 25 m len zriedka. Kôra je spočiatku striebristosivá, neskôr červenohnedá a vláknitá. Pri báze veľmi starých stromov môže byť hrubá 15 až 25 cm, oproti 1 až 2 cm pri stromoch mladších ako sto rokov. ⁵

Samčie šištice sú na jar tmavočervené a po uvoľnení peľu hnednú. Samičie šišky sú guľovité, zelené a veľké 7 až 14 mm. Hnedú farbu získavajú na jeseň, šesť až sedem mesiacov po opelení. ⁵

Užitočná taxonómia

Prvé uverejnené meno z roku 1855 bolo Cupressus lawsoniana A.Murray bis. Dnes prijímané Chamaecyparis lawsoniana (A.Murray bis) Oerst. pochádza z kombinácie z roku 1864. V staršej literatúre sa nachádzajú aj ďalšie mená:

• Chamaecyparis lawsonii Parl., pravopisný variant druhového mena;
• Retinispora lawsoniana (A.Murray bis) A.V.Bobrov & Melikyan, staršie rodové zaradenie.

Posledné meno pripomína záhradnícku prax 19. storočia, ktorá niektoré cyprušteky zaraďovala do dnes opusteného rodu Retinispora. Podľa Plants of the World Online rod Chamaecyparis zahŕňa iba päť prijímaných druhov, na rozdiel od početnejšieho susedného rodu Cupressus. Zámena s iným členom vlastného rodu je preto pomerne zriedkavá. ^{1 6}

Stanovište a rozšírenie

Juhozápad Oregonu a severozápad Kalifornie vymedzujú celý pôvodný areál. Strom rastie vo vlhkých údoliach pohoria Klamath, často pri vodných tokoch, približne do 1 500 m nad morom; v pohorí Siskiyou miestami vystupuje do 1 700 m. ^{2 5}

Hrubá kôra chráni pred opakovanými požiarmi a druh sa dobre obnovuje na narušenej pôde. Potrebuje však stálu pôdnu vlhkosť: dlhšie sucho oslabuje obranyschopnosť koreňov a uľahčuje napadnutie Phytophthora lateralis. Starú populáciu pri Coos Bay v Oregone zničila ťažba a požiare v rokoch 1867 až 1868, neskôr opäť požiar a koreňová choroba v roku 1936. ³

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí druh ako takmer ohrozený pre pokračujúci ústup divých populácií pod tlakom zavlečeného patogénu. Mimo pôvodného areálu sa cypruštek Lawsonov uplatňuje predovšetkým ako okrasný strom vysádzaný v Európe, Severnej Amerike a východnej Ázii. ⁷

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jednodomý strom vytvára oddelené samčie a samičie šištice na rovnakých konároch. Jarné opelenie zabezpečuje vietor. Samičie šišky dozrievajú šesť až sedem mesiacov, pričom zo zelenej prechádzajú do hnedofialovej farby. Z každej šupiny sa potom uvoľnia 2 až 4 krídlaté semená. ⁵

V škôlkach sa základný druh rozmnožuje výsevom po miernej studenej stratifikácii, ktorá zlepšuje klíčenie. Kultivary vybrané podľa farby olistenia alebo tvaru koruny sa množia iba odrezkami alebo štepením. Len vegetatívne metódy zachovávajú vlastnosti konkrétneho klonu bez premenlivosti typickej pre semenáče. ²

V pôvodnom areáli môže strom žiť niekoľko storočí. Na jednom vyrúbanom oregonskom jedincovi sa napočítalo 418 letokruhov a na inom ešte stojacom 1 755. Takýto vek sa zásadne líši od životnosti strihaných európskych živých plotov, ktoré sa takmer vždy obnovujú dávno pred biologickou zrelosťou stromov. ⁵

Využitie a riziká

Ľahké, pevné drevo odoláva hnilobe aj po dlhom pôsobení morskej vody. Do 50. rokov 20. storočia malo významnú úlohu v oregonskom drevárstve. Jemná kresba je cenená pri výrobe rezonančných dosiek gitár. Olej s vôňou zázvoru odpudzuje hmyz a drevo bolo vyhľadávané aj na vývoz do Japonska, kde sa používalo na rakvy, svätyne a chrámy. ⁵

V záhradníctve slúži najmä do živých plotov a ako parkový solitér na plnom slnku, vo vlhkej, ale priepustnej pôde. Takéto nároky sa líšia napríklad od suchej chudobnej pôdy pre levanduľu. Hlavné riziko predstavuje choroba, zatiaľ čo toxicita pre ľudí ani zvieratá nie je zdokumentovaná. Oomycéta Phytophthora lateralis, náhodne zavlečená v 50. rokoch 20. storočia, spôsobuje často smrteľnú koreňovú hnilobu. Šíri sa vodou a zeminou prenášanou na pneumatikách či obuvi. ^{3 5}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Stovky kultivarov sa odlišujú tvarom koruny, rýchlosťou rastu a farbou olistenia. Ellwoodii a Ellwood's Gold vytvárajú úzke sivé alebo zlatisté stĺpy. Pembury Blue má výrazné modrosivé olistenie a širokú kužeľovitú korunu. Stĺpovitý Golden Wonder môže presiahnuť 20 m, zatiaľ čo Green Globe zostáva guľovitým trpaslíkom nižším než jeden meter, vhodným do malých záhrad. ²

Zámeny sa často týkajú iných ihličnanov so šupinovitými listami:

• Thuja plicata, s tenkou vláknitou kôrou, širším olistením a menej prenikavou vôňou po rozotrení;
• Calocedrus decurrens, s hrubou oranžovohnedou kôrou a olistením v mohutnejších plochách;
• Cupressus nootkatensis, dlho zamieňaný na trhu s drevom pre podobné vlastnosti.

Rozotreté olistenie poskytuje istejší znak než letmý pohľad na kôru či tvar koruny. Prenikavá petržlenová vôňa cyprušteka Lawsonovho sa pri uvedených troch podobných druhoch v rovnakej podobe nevyskytuje. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Chamaecyparis lawsoniana (A.Murray bis) Oerst.
• Royal Horticultural Society, Chamaecyparis lawsoniana
• NC State Extension, Chamaecyparis lawsoniana (Port Orford Cedar)
• Missouri Botanical Garden, Chamaecyparis lawsoniana
• The Gymnosperm Database, Chamaecyparis lawsoniana, opis druhu
• INPN / MNHN, Chamaecyparis lawsoniana (A.Murray) Parl., 1866 (cd_nom 90411)
• IUCN Red List of Threatened Species, Chamaecyparis lawsoniana, hodnotenie ohrozenia