Azarole (Crataegus azarolus, L. 1753)

Identita

Crataegus azarolus (Crataegus azarolus L., 1753) je tŕnitý ker alebo malý strom z čeľade ružovité (Rosaceae). Carl von Linné ho opísal v roku 1753 a POWO toto vedecké meno dodnes prijíma. Kým hloh jednosemenný slúži najmä do obranných živých plotov, tento druh sa pestuje v sadoch pre ovocie nazývané Azarole. V južnom Francúzsku má plod aj ľudové meno pommette. V angličtine sa používa aj označenie Mediterranean medlar. ^{1 3}

Pomenovanie azarole vychádza z arabského za'rur, cez talianske azzeruolo sa dostalo aj do francúzštiny. Rodové meno Crataegus pochádza z gréckeho kratos, teda „sila“, a odkazuje na povestnú tvrdosť dreva týchto tŕnitých stromov. ^{4 5}

Poznávacie znaky

Pomaly rastúci ker alebo strom dosahuje výšku 10 m a v porovnaní s inými hlohmi má málo tŕňov. Striedavé trojuholníkovité listy sú dlhé 3 až 7 cm a delené na 3 až 5 lalokov. Zvrchu sú sviežozelené, na spodnej strane sivasto páperisté. ²

Biele kvety sa otvárajú v chocholíkoch približne v júni. Sú obojpohlavné a ich nepríjemný pach sa často prirovnáva k rybaciemu. Opeľujú ich preto najmä muchy, skôr než včely. ²

Červené alebo žlté plody podľa kultivaru merajú 2 až 4 cm v priemere. Obsahujú viac semien, podľa francúzskych zdrojov najčastejšie tri. Dobre zakorenený dospelý strom môže za sezónu priniesť až 25 kg ovocia. ^{3 2}

Užitočná taxonómia

Pre čeľaď Rosaceae prijíma POWO meno Crataegus azarolus L. a uvádza pôvodný areál od Stredomoria po Irán. Viaceré miestne formy mali dlho postavenie variety. Na tejto vnútrodruhovej úrovni sú naďalej prijaté Crataegus azarolus var. azarolus, Crataegus azarolus var. chlorocarpa (Moris) K.I.Chr. a z Turecka opísaná Crataegus azarolus var. senobaaensis Dönmez. ^{1 7}

Historické meno Crataegus oxyacantha var. azarolus (L.) Lam., dnes synonymum, dlho prispievalo k zámene s komplexom bieloplodých hlohov. Pri rozdielnom chápaní taxonomického postavenia je rozhodujúce prijaté vedecké meno, ktoré potvrdzuje aj druhový identifikátor GBIF. ^{8 7}

Stanovište a rozšírenie

Od Španielska a Talianska cez Grécko, Cyprus, Turecko a Levantu až po Irak a Irán sa rozkladá pôvodný areál druhu; populácie rastú aj v severnej Afrike. Jeho prostredím sú suché svahy a pohoria, svetlé lesy a živé ploty v stredomorskom podnebí. ^{1 2}

Za hranicami pôvodného areálu ide najmä o pestovaný ovocný strom, predovšetkým v južnom Francúzsku. Znáša vápenaté aj piesčité pôdy, ak sú dobre priepustné. Táto tolerancia pomohla rozšíreniu pestovania ďaleko za hranice pôvodu bez toho, aby bol druh považovaný za invázny. ^{2 3}

Pre úspešné plodenie je dôležitejšie podnebie než druh pôdy. Horúce suché leto úrodu podporuje, chladné alebo vlhké ju obmedzuje aj na ujatom strome. V chladnejších oblastiach drevina rastie bez ťažkostí, no kvitne a plodí nepravidelnejšie než na výrazne slnečných stredomorských stanovištiach. ²

Životný cyklus a rozmnožovanie

Koncom jari, približne v júni, nastáva kvitnutie; pach kvetov priťahuje najmä muchy ako opeľovače. Ovocie dozrieva koncom leta a pri zbere má byť pevné a plne vyfarbené. ²

Semená sa ťažko prebúdzajú bez dvojitej stratifikácie: najprv približne tri mesiace pri 15 °C, potom podobne dlho pri 4 °C. Aj tak môže klíčenie trvať až 18 mesiacov. Semenáč začína plodiť až po 5 až 8 rokoch; štepenie na podpník tento čas výrazne skracuje a zachováva vlastnosti vybraného kultivaru. ²

Pomalé klíčenie vysvetľuje, prečo sa tradičné sady zakladajú takmer vždy zo štepených stromov. Najbežnejším podpníkom je semenáč rovnakého druhu. Štepenie medzi jeho jedincami obmedzuje neznášanlivosť podpníka a vrúbľa a uľahčuje ujatie po výsadbe. ²

Využitie a riziká

Pevná, mierne kyslastá dužina sa konzumuje surová alebo spracovaná na džem, želé či pálenku. Ovocie obsahuje veľa flavonoidov a vitamínov A a C. V časoch nedostatku sa semená pražili ako náhrada kávy; nálev zo sušených kvetov sa používal pri vysokom tlaku a poruchách spánku. ^{3 2}

Pri bežnom používaní ovocia nie je uvádzané nebezpečenstvo. ASPCA hodnotí rod Crataegus, kam druh patrí, ako netoxický pre mačky, psy a kone. Rovnako ako pri mnohých ďalších ružovitých rastlinách je rozumné kôstky nerozhrýzať. ^{2 6}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zo šľachtených ovocných foriem sa v stredomorských sadoch často pestujú Blanche d'Italie a Rouge d'Italie, vybrané podľa farby plodov. Monstruoso má mimoriadne veľké plody vhodné na konzervovanie. Orihuela označuje španielsku formu spojenú s východom Pyrenejského polostrova. ^{3 4}

Pri určovaní môže dôjsť k zámene s hlohom jednosemenným (Crataegus monogyna), ktorého plody merajú len 6 až 11 mm a obsahujú jedinú kôstku. Crataegus azarolus má väčšie ovocie a viac semien. Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) sa odlišuje hnedým plodom so širokým vytrvalým kalichom, celkom iným než červené či žlté plody tohto hlohu. ³

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Crataegus azarolus L.
• Plants For A Future, databázový záznam Crataegus azarolus
• Wikipédia (FR), Crataegus azarolus
• Wikipedia (DE), Azaroldorn
• Wikipedia (IT), Crataegus azarolus (azzeruolo)
• ASPCA, Hawthorn (Crataegus), záznam o toxicite
• Integrated Taxonomic Information System, Crataegus azarolus
• GBIF, druhový záznam Crataegus azarolus