Prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon, (L.) Pers. 1805)

Identita

Prstnatec obyčajný (Cynodon dactylon (L.) Pers., 1805), v angličtine známy aj ako Bermuda grass, je trváca tráva z rodu Cynodon a čeľade lipnicovité (Poaceae). POWO prijíma meno Cynodon dactylon, ktoré vzniklo novou kombináciou bazionyma Panicum dactylon L. Linné pôvodné meno publikoval v roku 1753. ^{1 2}

Druhový prívlastok pochádza z gréckeho daktylos, teda prst. Opisuje súkvetie tvorené zväzkom 2 až 12 klasov, ktoré sa na vrchole stebla hviezdicovito rozbiehajú ako prsty otvorenej ruky. Tento znak umožňuje rastlinu rozpoznať už na prvý pohľad, ešte pred skúmaním listov. Anglické meno Bermuda grass je zavádzajúce: druh nepochádza z Bermúd. Naopak, rastie tam ako hojná invázna rastlina, ktorú je ťažké odstrániť. ³

Poznávacie znaky

Tráva Cynodon dactylon vytvára podzemky aj nadzemné poplazy. Rozrastá sa tesne pri povrchu a zakoreňuje v každom uzle, ktorý sa dotkne pôdy, až vytvorí hustý koberec. Poplazy môžu presiahnuť dĺžku 20 m. Korene v priepustnej suchej pôde prenikajú do hĺbky viac než 2 m. ⁵

Sivozelené listy merajú 2 až 15 cm a ich drsné okraje sú na dotyk škrabľavé. Jazýček tvorí iba jednoduchý rad chĺpkov, bez blanitej časti. Pri určovaní v teréne ide o spoľahlivý znak, ktorý dopĺňa nápadné usporiadanie súkvetia. ⁶

Vzpriamené steblo vysoké 15 cm až 1 m nesie súkvetie s 2 až 12 prstovito rozloženými klasmi. Každý klas je dlhý 2,5 až 10 cm a pokrývajú ho drobné klásky usporiadané v dvoch radoch. Rastlina vytvára semená, ktorých na kilogram osiva pripadajú približne 4 milióny. ⁵

Taxonómia a názvy

Pri opakovaných zmenách zaradenia sa s menom Cynodon dactylon spojilo niekoľko desiatok synoným. Často boli vytvorené z toho istého bazionyma. K menám, s ktorými sa možno stretnúť v literatúre, patria:

• Digitaria dactylon (L.) Scop.
• Fibichia dactylon (L.) Beck
• Phleum dactylon (L.) Georgi
• Cynosurus dactylon (L.) Pers.
• Capriola dactylon (L.) Kuntze

Stálym oporným bodom zostáva meno prijaté v POWO a GBIF, Cynodon dactylon. Rod Cynodon zahŕňa viacero odlišných druhov. Bežné skrátené pomenovanie „cynodon“ preto nie je presné: označuje celý rod, nie výlučne tento jediný druh. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

POWO kladie pôvodný areál druhu do miernych až subtropických oblastí Starého sveta, medzi Európu, Afriku, Áziu a Austráliu. Duke pôvod presnejšie spája s východnou Afrikou. Rastlina tam rastie od morského pobrežia až do nadmorskej výšky 2 160 m. ^{1 5}

Po zavlečení do väčšiny teplých oblastí sveta dnes vo Francúzsku rastie spontánne ako burina trávnikov, okrajov ciest a pobrežných pieskov. CABI Compendium opisuje Cynodon dactylon ako široko zdomácnený druh, miestami invázny mimo pôvodného areálu. Platí to aj pre Bermudy, hoci práve podľa nich dostal anglické meno. ^{11 3}

Pôda ovplyvňuje predovšetkým bujnosť rastu, menej samotné prežitie. Duke na základe 74 záznamov uvádza znášané pH od 4,3 do 8,4. Najvhodnejšie podmienky predstavuje úrodná, dobre priepustná pôda s pH medzi 6 a 7. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rast sa začína nad 15 °C a vrcholí pri teplotách medzi 24 a 37 °C. Pod uvedenou hranicou prechádza rastlina do zimného vegetačného pokoja a zožltne bez toho, aby odumrela. Jarné obnovenie rastu zabezpečujú samotné podzemky. ⁶

Po prvých jesenných mrazoch môže na pestovaných trávnikoch vzniknúť jav nazývaný „tiger striping“, teda tigrie pruhovanie. Striedajúce sa pásy spôsobuje konvekčné prúdenie vzduchu pri zemi. Mrazom zasiahnuté miesta za niekoľko dní zhnednú, kým ušetrené pásy zostávajú zelené. Vzor má mierku približne 20 cm. ⁹

Rozmnožovanie prebieha pohlavne semenami alebo vegetatívne poplazmi a podzemkami. Triploidné hybridné kultivary ako Tifway a Tifgreen, vzniknuté krížením s Cynodon transvaalensis, tvoria málo semien. V záhradníckej praxi sa preto rozmnožujú najmä odrezkami poplazov alebo ukladaním trávnikových plátov. ⁷

Využitie a riziká

Hlavným využitím sú trávniky. Rastlina sa rýchlo zotavuje po zošliapavaní a znáša sucho aj horúčavy, preto sa často volí na športoviská a golfové ihriská v teplých oblastiach. Slúži tiež ako krmovina, kosená na seno alebo silážovaná. Pestovala sa dokonca na zasolených kalifornských pôdach, ktoré boli pre iné plodiny príliš znehodnotené. ⁵

Suchá hmota sena obsahuje približne 11,6 g bielkovín a 25,9 g vlákniny na 100 g. Takéto zloženie vysvetľuje rozšírené využitie ako krmoviny teplej sezóny, nie ako potravinovej plodiny. Jeden texaský záznam uvádza v rizosfére tejto trávy dokonca vyššiu fixáciu dusíka než pri rodoch Paspalum a Brachiaria. Je to menej často uvádzaná agronomická prednosť druhu známeho najmä ako burina. ⁵

V Indii a Nepále má tráva doložený obradný význam. Pod sanskritským menom durva sa obetuje pri uctievaní Ganéšu. V Nepále sa pod názvom dubo používa pri hinduistických svadbách, kde novomanželia nosia girlandu upletenú z tejto trávy. ¹⁰

Z hľadiska zdravia klasifikuje GRIN druh ako potenciálne toxický pre cicavce pri požití. Niektoré hybridné kultivary, napríklad Tifton 85, môžu pri strese vytvárať kyanid. Doložené riziko sa týka predovšetkým hospodárskych zvierat, nie domácich spoločenských zvierat. ^{4 8}

Zámeny a príbuzné rastliny

Najčastejší problém vzniká už pri názve. Anglické crabgrass označuje na Bermudách Cynodon dactylon, inde však Digitaria sanguinalis, odlišný druh s inak usporiadanou prstovitou metlinou. Francúzske „chiendent“ zasa zahŕňa viacero rozrastavých tráv bez blízkej príbuznosti. Patrí k nim aj pýr plazivý (Elymus repens), ktorého klasy nie sú prstovité, ale usporiadané na jednej osi. ³

Rozhodujúcim znakom zostáva súkvetie. Cynodon dactylon nesie klásky vo zväzku 2 až 12 prstovitých klasov, ktoré sa hviezdicovito rozbiehajú na vrchole stebla vysokého 15 cm až 1 m. Ani Elymus repens, ani Digitaria sanguinalis nevytvárajú totožné usporiadanie. Rozdiel preto pomáha pri rozlišovaní v teréne v ktoromkoľvek ročnom období.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Cynodon dactylon (L.) Pers.
• GBIF Backbone Taxonomy, Cynodon dactylon (L.) Pers.
• CABI Compendium, Cynodon dactylon datasheet, Rojas-Sandoval & Acevedo-Rodríguez, 2014
• USDA GRIN Global Taxonomy, Cynodon dactylon (L.) Pers.
• Purdue University NewCROP / Duke's Handbook of Energy Crops, Cynodon dactylon
• University of Tennessee, Samples a Sorochan, Bermudagrass, W159-A (jún 2022); archívna snímka Internet Archive zo 6. júna 2024
• Michigan State University, Characterization of vegetative bermudagrasses, Roche, 2013
• Texas A&M University System, T. L. Provin a J. L. Pitt, Nitrates and Prussic Acid in Forages: Sampling, Testing and Management Strategies, E-543 (január 2003); pôvodný dokument PDF, archívna snímka Internet Archive z 21. júla 2012
• Ackerson et al., Ground level air convection produces frost damage patterns in turfgrass, Int J Biometeorol, 2015
• Kandwal & Sharma, Cynodon dactylon (L) Pers. - a self-treatment grass for dogs, Current Science, 2011
• INPN / MNHN–OFB, Cynodon dactylon (L.) Pers., CD_NOM 93803 – pôvodná druhová stránka; archívna snímka Internet Archive z 2. apríla 2023
• Tela Botanica, Cynodon dactylon (L.) Pers., 1805