Pýr plazivý (Elymus repens, (L.) Gould 1947)

Identita

Pýr plazivý (Elymus repens (L.) Gould, 1947) je prijatý druh rodu Elymus z čeľade Poaceae. Linné ho v roku 1753 pôvodne opísal ako Triticum repens. Po zaradení do rodu Agropyron ho Frank Walton Gould v roku 1947 preradil do rodu Elymus. ^{1 2}

Rozlišovacím znakom v teréne sú pazúrikovité ušká dlhé 1 až 3 mm. Odlišujú Elymus repens od často zamieňaného Elymus caninus, ktorému tieto útvary úplne chýbajú. ⁴

Register INPN vo Francúzsku naďalej používa kombináciu Elytrigia repens, rozšírenú v európskych flórach popri mene prijatom POWO. Obe mená označujú tú istú rastlinu. Pod oboma sa predáva aj podzemok na čaj, po francúzsky označovaný chiendent officinal. ³

Za povesť úpornej buriny zodpovedá žltkastý, plazivý a lámavý podzemok. Každý úlomok ponechaný po orbe v pôde môže obnoviť celú rastlinu, preto čiastočné vytrhávanie nestačí. Sušený podzemok sa zároveň uvádza vo francúzskom liekopise ako mierne močopudný prostriedok. ⁶

Poznávacie znaky

Bežná výška pýru plazivého je 30 až 90 cm, na bohatej slnečnej pôde však steblá dosahujú až 1,2 m. Úzke ploché listy sú na vrchnej strane drsné a pri hrote sa často zužujú. ^{5 4}

Po prekonaní štádia semenáčika možno totožnosť overiť podľa ušiek: pri báze každého listu vyrastajú dva jemné pazúriky dlhé 1 až 3 mm. Sú viditeľné voľným okom, na rozdiel od jemnejších znakov využívaných pri iných blízkych trávach. ⁴

Vrcholový klas má dva rady kláskov pritlačených k nerozkonárenej osi; podľa populácie môžu mať osiny. Bledožltý až belavý podzemok sa rozrastá do vzdialenosti 60 cm i viac a do hĺbky až 20 cm. Každý uzol siete môže vytvoriť samostatný nový výhonok. ⁵

Taxonómia a názvy

Stálym taxonomickým oporným bodom je Elymus repens (L.) Gould. POWO k rovnakému taxónu priraďuje staršie, stále používané kombinácie Agropyron repens (L.) P.Beauv., homotypickú s Triticum repens L., a Elytrigia repens (L.) Desv. ex Nevski, ktorú uprednostňujú viaceré európske flóry. ^{1 3}

V databáze EPPO druh označuje kód AGRRE. Pochádza z mena Agropyron repens a v európskom fytosanitárnom sledovaní sa používa aj po zmene prijatého rodového zaradenia. ⁷

Najčastejšou terénnou zámenou je Elymus caninus, ktorého osinaté klásky pripomínajú pýr plazivý, no chýbajú mu ušká. Pomáha aj ďalší znak: pri Elymus repens zostávajú po odpadnutí kláska plevy na steble, pri Elymus caninus odpadávajú spolu s kvetom. ⁸

Stanovište a rozšírenie

Pôvodný areál pýru plazivého zahŕňa mierne pásmo Eurázie a severnú Afriku. Poľnohospodárstvo druh následne rozšírilo takmer na všetky kontinenty mierneho pásma. Dnes patrí medzi najlepšie zdokumentované trávové buriny. ^{1 5}

Severoamerické populácie sa považujú za nepôvodné a invázne. Vyskytujú sa od jedného oceánu k druhému až po Aljašku, s výnimkou štátov pri Mexickom zálive, ktoré sú pre túto chladnomilnejšiu trávu príliš teplé. ⁵

Pôdna tolerancia pýru je veľmi široká: znáša pH 4,2 až 8,3 a prednostne osídľuje narušené miesta, polia, úhory, okraje ciest, násypy a záhrady. Ako pioniersky druh patrí k prvým rastlinám po orbe alebo stavebných prácach, kým sa nepresadia ďalšie buriny. ^{6 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rozmnožovanie pýru plazivého spája semená aj podzemky, čo vysvetľuje jeho vytrvalosť. Prevažujú však podzemky: každý úlomok so životaschopným uzlom môže obnoviť celú rastlinu, aj keď zostane osamotený v pôde po orbe. ^{4 5}

Steblovanie a klasenie prebiehajú v lete. Klásky následne dozrievajú a dopĺňajú pôdnu zásobu semien, v ktorej môžu semená pred vyklíčením prečkať niekoľko sezón. ⁵

Samotná jednorazová hlboká orba rastlinu nezničí. Predovšetkým rozseká sieť podzemkov a roznesie životaschopné časti na nové miesta, teda pôsobí opačne, než pestovateľ zamýšľal. ⁴

Využitie a regulácia

Sušený podzemok je vo francúzskom liekopise uznanou liečivou rastlinnou surovinou. Odvar sa tradične používa pre mierne močopudný účinok pri zápaloch močového mechúra a močových kameňoch. Mladé jarné výhonky sa jedia surové v šaláte a mletý podzemok kedysi dopĺňal múku v časoch nedostatku. ⁶

Na poliach i v záhradách pýr od vzídenia súperí so susednými rastlinami o dusík a vodu. Ak sa burina neodstráni pred založením porastu, znižuje úrodu. Uprednostňuje sa úplné vybratie podzemkov bez rozdrobenia a opakovaná príprava falošného osivového lôžka pred jednorazovou hlbokou orbou. ⁵

Listové systémové herbicídy aplikované počas plného rastu sú bežnou poľnohospodárskou možnosťou, no často treba zásah opakovať. Spiace púčiky podzemku môžu prvé ošetrenie prežiť a v ďalšej sezóne opäť vyrašiť. ⁴

Zámeny a príbuzné rastliny

Francúzske označenie chiendent zahŕňa viacero rôznych tráv, čo vedie k zámenám. Pýr plazivý s podzemkami v miernom pásme treba odlišovať od Cynodon dactylon, rastliny iného rodu bežnejšej v trávnikoch teplejšieho podnebia. ³

Pri určovaní v teréne sú najužitočnejšie tieto znaky:

• pazúrikovité ušká, ktoré pri Elymus caninus chýbajú;
• žltkastý a lámavý podzemok Elymus repens;
• správanie pliev pri odpadnutí kláska, ktoré rozlišuje oba druhy Elymus;
• vedecké meno ako stabilný údaj pri premenlivých regionálnych názvoch.

Správne určenie ovplyvňuje aj postup regulácie. Podzemok Cynodon dactylon reaguje na vytrhávanie a herbicídy inak než podzemok pýru plazivého. ⁸

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Elymus repens (L.) Gould
• International Plant Names Index, Elymus repens (L.) Gould
• INPN / MNHN, Elytrigia repens, záznam prijatého druhu TAXREF 96046
• Washington State University Hortsense, buriny – pýr plazivý, Elymus repens
• US Forest Service FEIS, druhový prehľad Elymus repens
• Plants For A Future, Elymus repens – pýr plazivý
• EPPO Global Database, Elymus repens (AGRRE)
• Botanical Society of Britain and Ireland, Plant Crib – rozlišovanie rodov Elytrigia a Elymus