Lykovec jedovatý (Daphne mezereum, L. 1753)

Identita

Lykovec jedovatý (Daphne mezereum L., 1753), známy aj ako lykovec obyčajný, je opadavý ker rodu Daphne z čeľade Thymelaeaceae. Rodové meno pochádza zo starogréckeho daphné, vavrín, a pripomína nymfu premenenú na vavrín pri úteku pred Apolónom. Linné ho zvolil pre podobnosť listov s vavrínom pravým (Laurus nobilis). Tým sa však podobnosť končí: ide o dve odlišné čeľade, porovnávané iba podľa tvaru listov. ¹

Epiteton mezereum má vzdialenejšie korene: cez stredoanglické mizerion a stredoveké latinské mezereon vedie k arabskému māzariyūn a napokon k perzštine. Tam sa pri označení kôry a plodov rastliny spájala predstava kôry a zlatistej farby. ⁵

Poznávacie znaky

Kvitnutie poskytuje výrazný určovací znak: už od januára, niekedy až do marca, holé konáre pokrývajú drobné rúrkovité kvety so štyrmi cípmi. Rastú po 2 až 4 pozdĺž minuloročného dreva, sú ružové až sýtopurpurové a silno voňajú, hoci ker ešte nemá listy. ^{2 6}

Kompaktný ker dorastá do výšky 1 až 1,5 m a podobnej šírky, rastie vzpriamene a málo sa rozkonáruje. Striedavé obrátene kopijovité listy sú dlhé približne 4 až 9 cm, matne zelené, niekedy sivasté. Objavujú sa až po kvetoch a na jeseň opadávajú. ^{6 3}

Po kvetoch v lete dozrievajú guľovité kôstkovice s priemerom približne 1 cm, v zrelosti jasnočervené. Kontrast s ešte zelenými listami je dobre viditeľný aj z diaľky, keď už zimné kvitnutie dávno skončilo. ³

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Daphne mezereum L. s nominátnym poddruhom subsp. mezereum a kaukazským poddruhom subsp. rechingeri (Wendelbo) Halda, obmedzeným na Zakaukazsko a severný Irán. ¹

V záhradníckej literatúre dlho kolovali samostatné názvy viacerých foriem a variet, dnes zaradených medzi synonymá:

• Daphne mezereum f. alba (Weston) Rehder – forma alba
• Daphne mezereum var. rubra Aiton – varieta rubra
• Daphne mezereum f. plena C.K.Schneid. – forma plena
• Daphne mezereum var. grandiflora Jacques – varieta grandiflora

Viac než 90 eurázijských a stredomorských druhov rodu Daphne zahŕňa aj Daphne laureola a Daphne cneorum. Viaceré majú podobný krovitý vzrast a rovnakú jedovatosť. ¹

Stanovište a rozšírenie

Európska časť pôvodného areálu siaha od Škandinávie a Pyrenejí po Kaukaz. Pokračuje cez západnú Áziu do juhozápadnej Sibíri, s izolovanými populáciami až v severnom Iráne. ¹

Francúzske populácie sa sústreďujú najmä vo vápencových pohoriach východu a juhu: na plošinách Côte-d’Or, Haute-Marne a Lotrinska, v Jure, Alpách, Pyrenejach, Vogézach a Centrálnom masíve. V nížinách a Parížskej panve je druh výrazne vzácnejší. ⁷

Svieže podrasty zmiešaných lesov poskytujú lykovcu vhodné podmienky: pôdu bohatú na bázy, často vápencovú, a polotieň. Do Severnej Ameriky bol privezený ako okrasný ker a miestami zdomácnel, napríklad pri Niagarských vodopádoch, v sviežich podrastoch podobných pôvodnému stanovišťu. ^{4 6}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Skoré kvety na holom dreve lákajú opeľovače aktívne už koncom zimy. Z oplodnených kvetov vznikajú kôstkovice dozrievajúce od júna do augusta, ktoré menia farbu zo zelenej na jasnočervenú. ⁴

Najlepšie klíčia čerstvé semená vysiate hneď po zbere. Inak potrebujú teplú stratifikáciu 8 až 12 týždňov, potom chladnú 12 až 14 týždňov; vzídu niekedy až po viac než roku. Stonkové odrezky sú ďalšou možnosťou, ale zakoreňujú pomalšie než pri väčšine živých plotových krov. ⁴

Presádzanie lykovec znáša veľmi zle: premiestnený zakorenený ker často chradne bez zjavnej príčiny. Preto sa v škôlkach takmer vždy predáva v kontajneroch, nie voľnokorenný. Podobné náhle chradnutie spôsobujú aj virózy, nezávisle od polievania a osvetlenia. Zvlášť citlivý je kultivar Autumnalis, rozmnožovaný skôr štepením než výsevom. ^{2 6}

Využitie a riziká

Okrasná hodnota spočíva vo voňavom kvitnutí v čase, keď kvitne len málo krov. Lykovec sa vysádza do svetlého podrastu alebo samostatne. ³

Všetky časti rastliny sú jedovaté, najvyššie koncentrácie dafnetoxínu a mezereínu obsahuje kôra a plody. Požitie spôsobuje pálenie v ústach, nadmerné slinenie, vracanie a niekedy krvavú hnačku; šťava môže na koži vyvolať pľuzgiere. Už dva plody môžu spôsobiť vážnu otravu dieťaťa, približne desať dospelého. ^{5 8}

Sušená koreňová kôra sa kedysi v ľudovom liečiteľstve používala ako dráždidlo a pľuzgierotvorný prostriedok proti reumatizmu a odolným vredom. Toto využitie sa opustilo pre príliš malý rozdiel medzi účinnou a toxickou dávkou. Semená bohaté na mastný olej a kôra, listy i plody poskytujúce žlté až zelenohnedé farbivo mali skôr okrajové než liečebné využitie. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Záhradné formy sa od divého typu líšia málo. Alba má biele kvety a žlté plody a na rozdiel od purpurového typu si pri výseve zachováva znaky. Autumnalis kvitne už na jeseň, ale plodí zriedka a rozmnožuje sa najmä štepením. ^{6 2}

V prírode sa s lykovcom zamieňajú najmä dva blízke druhy:

• Daphne laureola, vždyzelený ker s nenápadnými zelenožltými kvetmi, ktorý je tiež jedovatý;
• Daphne cneorum, nízky pôdopokryvný ker s voňavými kvetmi, výrazne menší než lykovec jedovatý.

Najspoľahlivejším rozlíšením je kvitnutie na holom dreve koncom zimy, ktoré ani jeden z týchto susedných druhov nevykazuje v takej miere.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Daphne mezereum L.
• Royal Horticultural Society, Daphne mezereum - mezereon
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Daphne mezereum
• Plants For A Future, Daphne mezereum
• North Carolina State Extension Gardener Plant Toolbox, Daphne mezereum
• Trees and Shrubs Online, Daphne mezereum
• INPN / MNHN, Daphne mezereum L., 1753
• ASPCA, Daphne, záznam o toxicite