Klinček slzičkový (Dianthus deltoides, L. 1753)

Identita

Klinček slzičkový (Dianthus deltoides L.) je prijatý druh rodu Dianthus z čeľade Caryophyllaceae. POWO/WCVP spája meno s dielom Species Plantarum z roku 1753; GBIF uvádza rovnakú základnú publikáciu pre tento taxón. ^{1 2}

Francúzske zdroje používajú názvy œillet à delta, œillet deltoïde, œillet couché a œillet en delta. Tela Botanica uvádza prvý z nich aj štandardizovaný názov odvodený od „œillet couché“. GBIF zaznamenáva anglické maiden pink a meadow pink. Slovenské pomenovanie je klinček slzičkový. ^{7 2}

Odkaz na „deltu“ pomáha zapamätať si druhové meno, sám však na určenie nestačí. V záhrade treba spojiť meno Dianthus deltoides s nízkym kobercovitým rastom, úzkymi listami a drobnými ružovými či červenými kvetmi s tmavou kresbou pri strede. ^{6 5}

Poznávacie znaky

Klinček slzičkový vytvára nízky, voľne trsnatý porast. Botanické opisy uvádzajú tenké vystúpavé stonky často vysoké 10 až 30 cm a protistojné čiarkovité až obrátene kopijovité listy. Pripomína skôr nízky koberec než vysokú rastlinu na rez. ^{7 6}

Drobné kvety majú podľa BSBI často 12 až 20 mm, podľa RHS približne 18 mm. Päť zubatých či strapkatých korunných lupienkov je ružových, červených, purpurových, niekedy bielych. Dôležitým znakom je tmavý prstenec, pásik alebo cikcak pri báze rozšírenej časti lupienkov. ^{6 3}

Opis NC State uvádza žiarivé päťpočetné kvety, niekedy biele, s tmavým prstencom pri strede. Krátke úzke listy, často sivasté, nesú poliehavé výhonky. Pestované kultivary môžu byť kompaktnejšie, mohutnejšie či vyrovnanejšie než voľne rastúce rastliny. ^{5 6}

Taxonómia a príbuzné mená

Prijatým menom zostáva Dianthus deltoides L. POWO uvádza tri hlavné homotypické synonymá: Caryophyllus deltoides (L.) Moench, Cylichnanthus deltoides (L.) Dulac a Silene deltoides (L.) E.H.L.Krause. Môžu sa objaviť v starších flórach alebo historických databázach. ¹

Dve prijaté vnútrodruhové jednotky podľa POWO sú Dianthus deltoides subsp. deltoides a subsp. degenii. Pripomínajú širší európsky komplex, ku ktorému rastlina patrí; nenahrádzajú však pozorovanie kvetov a spôsobu rastu. ¹

Zámeny bývajú najmä v rámci rodu Dianthus. BSBI odlišuje Dianthus armeria s kvetmi obklopenými listovitými listeňmi a Dianthus gratianopolitanus s holými stonkami a voňavými kvetmi bez zreteľného tmavého pásika na lupienkoch. ⁶

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné rozšírenie siaha podľa POWO od Európy po Sibír vrátane Francúzska. Nasleduje mnoho oblastí introdukcie v Severnej Amerike a v niektorých miernych oblastiach južnej pologule. Aj RHS stručne uvádza pôvod od Európy po Sibír. ^{1 3}

Francúzsky INPN vedie národný záznam pre Dianthus deltoides L., 1753 s názvami œillet deltoïde, œillet couché a œillet à delta. Tela Botanica preberá taxón pod číslom INPN 94728; podľa Costovho opisu rastie na lúkach a v lesoch najmä horského východného, stredného a južného Francúzska. ^{8 7}

Prirodzené stanovištia sú suché, otvorené a slnečné, nie mokrý pestovateľský substrát. BSBI uvádza zásadité až mierne kyslé pôdy, chudobné trávniky, vresoviská, duny, skalné platne, útesy, lomy a staré banské haldy. INPN tiež spája druh so suchými kyslými, neutrálnymi alebo vápenato-kremičitými trávnikmi. ^{6 8}

V metropolitnom Francúzsku sa tu neuvádza status invázneho nepôvodného druhu. Klinček slzičkový je podľa použitých podkladov pôvodná rastlina otvorených stanovíšť, ktorá sa aj pestuje a predáva v kultivaroch; nejde o francúzsku inváznu rastlinu. ^{1 8}

Životný cyklus a pestovanie

Záhradnícky opis RHS predstavuje Dianthus deltoides ako vždyzelenú kobercovitú trvalku s konečnou výškou aj šírkou 0,1 až 0,5 m a dospievaním za 2 až 5 rokov. NC State uvádza nízku rastlinu približne 15 až 30 cm, vhodnú na plné slnko a do priepustnej pôdy. ^{3 5}

Obdobie kvitnutia podľa záhradníckych zdrojov trvá od konca jari do leta, podľa francúzskych a britských flór od júna do septembra. Suché tobolky sa po dozretí otvárajú. BSBI pripomína rozmnožovanie semenami aj plazivými vegetatívnymi výhonkami. ^{5 7 6}

Pestovateľské odporúčania sa zhodujú na plnom slnku a priepustnej neutrálnej až zásaditej, piesčitej, vápenatej alebo kamenistej pôde. RHS odporúča skalku či okraj záhona. NC State zdôrazňuje odvodnenie: škvrnitosti listov a hniloba krčka sa objavujú najmä za vlhkého leta, v hustom poraste alebo zle priepustnej pôde. ^{3 5}

Spôsob rozmnožovania závisí od cieľa. Základný druh sa ľahko vysieva, kým kultivary sa lepšie zachovajú delením alebo odrezkami nekvitnúcich výhonkov. RHS pri kultivare Flashing Light uvádza mäkké odrezky, výsev či delenie a odporúča deliť trsy každé 3 až 5 rokov. ^{3 4}

Využitie a toxicita

V okrasnej záhrade slúži ako nízka pôdopokryvná rastlina do skalky, obruby, na svah, do priepustnej nádoby či na slnečný múrik. Priťahuje opeľujúci hmyz; NC State spomína včely a motýle, BSBI opisuje denné opeľovanie s významnou úlohou motýľov v niektorých skúmaných populáciách. ^{5 6}

Konzumácia sa neodporúča. Hoci sa pri niektorých záhradných Dianthus v iných súvislostiach spomínajú jedlé kvety, Dianthus deltoides sa tu považuje za okrasnú rastlinu s miernym dráždivým účinkom, predovšetkým pre zvieratá a citlivú pokožku. ^{5 9}

Mierna toxicita je napriek nízkej závažnosti reálna. NC State pri Dianthus deltoides uvádza problém pre mačky, psy a kone, podráždenie kože, možné vracanie a triterpénové saponíny. ASPCA klasifikuje „pinks“ aj karafiáty rodu Dianthus ako toxické pre psy a mačky s miernymi tráviacimi príznakmi a dermatitídou. ^{5 9 10}

Praktická opatrnosť znamená zabrániť mačkám, psom a koňom v obhrýzaní listov a pri citlivej pokožke používať rukavice. Pri väčšom požití alebo pretrvávajúcich príznakoch kontaktujte veterinára či toxikologické pracovisko pre zvieratá. Riziko zostáva mierne: zdroje hovoria o podráždení a ľahkých príznakoch, nie o závažnej systémovej toxicite. ^{5 10}

Kultivary a záhradnícke zámeny

V predaji je základný druh aj farebnejšie výbery a kultivary. RHS dokumentuje Flashing Light, spájaný aj s menom Leuchtfunk, ako vždyzelenú kobercovitú trvalku s rubínovočervenými kvetmi a tmavším stredovým prstencom. Meno Dianthus deltoides teda môže označovať voľne rastúcu rastlinu, skalničkový výber aj záhradný kultivar. ⁴

Biele, červené alebo kompaktnejšie formy sú záhradnícke výbery, ktoré treba overiť podľa menovky aj skutočnej rastliny. Pre záhradu majú význam, nesmú sa však zamieňať s botanickými úrovňami, ako je poddruh alebo varieta voľne rastúcej rastliny. ^{3 4}

Medzi podobné klinčeky patria najmä Dianthus caryophyllus pestovaný na rez, Dianthus barbatus, Dianthus plumarius a Dianthus armeria. Pri overovaní klinčeka slzičkového sledujte nízky koberec, drobné kvety, tmavý pásik pri strede a neprítomnosť vysokej kvetnej stonky typickej pre klinčeky z kvetinárstva. ^{6 1}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Dianthus deltoides L.
• GBIF Backbone Taxonomy, Dianthus deltoides L.
• Royal Horticultural Society, Dianthus deltoides maiden pink
• Royal Horticultural Society, Dianthus deltoides Flashing Light
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Dianthus deltoides
• BSBI, druhový profil, Dianthus deltoides L., Maiden Pink
• Tela Botanica eFlore, Dianthus deltoides L.
• INPN / MNHN, Dianthus deltoides L., 1753
• ASPCA, záznam toxicity Pinks
• ASPCA, záznam toxicity Carnation