Chinese water chestnut (Eleocharis dulcis, (Burm.f.) Trin. ex Hensch. 1833)

Identita

Eleocharis dulcis (Eleocharis dulcis (Burm.f.) Trin. ex Hensch., 1833) je trváca vodná bylina čeľade Cyperaceae, známa aj pod anglickým označením Chinese water chestnut. Vodný gaštan nepatrí medzi gaštany rodu Castanea: pomenovanie odkazuje na tvar a chrumkavosť podzemnej stonkovej hľuzy, jedinej jedlej časti rastliny. ^{3 1}

Samotná hľuza nie je toxická, ale surová, neolúpaná a neumytá môže preniesť fasciolopsiózu. Na jej povrchu zo stojatej vody sa môže nachádzať črevná motolica Fasciolopsis buski, opísaná nižšie. Olúpanie alebo uvarenie ju odstráni.

Čínske pomenovania bíqí (荸荠) a mǎtí (马蹄) označujú túto rastlinu; druhé doslova znamená „konské kopyto“ a vystihuje sploštený okrúhly tvar hľuzy. Anglické Chinese water chestnut ju odlišuje od Trapa natans, botanicky celkom inej rastliny s podobným bežným názvom. ²

Poznávacie znaky

Pravé listy pri Eleocharis dulcis chýbajú. Fotosyntézu zabezpečujú vzpriamené jasnozelené rúrkovité stonky s pravidelnými vnútornými priehradkami. Dosahujú 1 až 1,5 m, aby v plytkej vode zachytávali svetlo, a končia jediným žltohnedým kláskom bez korunných lupienkov či nápadnej farby. ^{2 3}

Pod bahnom vzniká v každom trse jedna alebo viac okrúhlych hľúz s priemerom 2,5 až 4 cm. Šupinatý povrch je tmavohnedý až čierny, dužina biela a chrumkavá, s obsahom vody takmer 80 %. Konzumuje sa výlučne hľuza, nadzemné stonky sa nejedia. ^{3 4}

Užitočná taxonómia

Burman rastlinu v roku 1768 pôvodne opísal ako trávu pod menom Andropogon dulcis Burm.f., 1768. Trinius a Henschel ju v roku 1833 preradili do rodu Eleocharis v čeľadi Cyperaceae. Rúrkovitá bezlistá stonka teda môže na prvý pohľad pripomínať trávu. Autorstvo prijatého mena Eleocharis dulcis (Burm.f.) Trin. ex Hensch. zachováva stopu oboch taxonomických krokov. ¹

Pre rovnakú rastlinu sa používali viaceré synonymá:

• Eleocharis tuberosa Schult. – synonymum;
• Eleocharis plantaginea (Retz.) Roem. & Schult. – synonymum;
• Scirpus tuberosus Roxb. – synonymum;
• Scirpus plantagineus Retz. – synonymum.

Veľkohľuzá pestovaná forma sa označuje Eleocharis dulcis var. tuberosa (Schult.) T.Koyama. Od divého typu sa odlišuje väčšími hľuzami. ^{1 7}

Stanovište a rozšírenie

Prirodzené rozšírenie druhu zahŕňa tropickú a subtropickú Áziu, tropickú Afriku a Oceániu, vrátane severnej Austrálie. Tamojšie husi sa živia hľuzami a v období dažďov používajú rúrkovité stonky na stavbu plávajúcich hniezd. ^{2 1}

Korene sa upevňujú v bahne pod plytkou stojatou vodou, približne 10 cm hlbokou. Plné slnko je potrebné na tvorbu dostatočne veľkých hľúz. Vo veľkom sa pestuje v južnej Číne, Thajsku, na Taiwane, Filipínach a v Indii; komerčne bola zavedená aj do Spojených štátov a juhozápadnej Austrálie. ^{2 6}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Úspešné pestovanie si vyžaduje približne sedem mesiacov bez mrazu. Hľuzy klíčia pri teplote pôdy okolo 13,6 °C, vegetatívny rast sa zrýchľuje pri 30 až 35 °C a tvorba hľúz nasleduje pri teplote asi o 5 °C nižšej. Deň kratší než 12 hodín výrazne urýchľuje ich zväčšovanie. Zber preto pripadá na koniec leta až jeseň, keď stonky žltnú a vysychajú. ^{2 5}

Vodnú kultúru napádajú larvy potočníkov, húsenice, cikádky a červce, ktoré poškodzujú stonky. V teplom vlhkom prostredí sa rozvíja hrdza (Uromyces) a spála stoniek (Cylindrosporium eleocharidis); pôdne háďatká napádajú vznikajúce hľuzy. ^{5 2}

Rozmnožovanie prebieha takmer vždy delením hľúz, ktoré sa vysádzajú na jar. Výsev je pomalší a využíva sa najmä pokusne. Jediná hľuza vytvorí za sezónu celý trs. Uvádzané výnosy v Číne dosahujú 20 až 40 t/ha, v intenzívnych systémoch až 47 až 85 t/ha. ^{4 2}

Využitie a riziká

Sladká chrumkavá hľuza sa konzumuje surová aj varená. Oligoméry kyseliny ferulovej spevňujú bunkové steny, preto si zachováva pevnosť aj pri dlhom varení, opekaní alebo konzervovaní. Surová poskytuje na 100 g približne 97 kcal a 24 g sacharidov, ako aj významné množstvá draslíka, mangánu a vitamínu B6. ^{2 4}

Čínska a thajská kuchyňa používa hľuzy do opekaných jedál, konzervuje ich alebo z nich vyrába múku na koláč z vodných gaštanov. Kandizované sa objavujú aj v thajskom dezerte thap thim krop. ²

Pre človeka ani bežné domáce zvieratá hľuza sama osebe nie je toxická. Riziko vzniká pri konzumácii surovej neolúpanej a neumytej hľuzy: povrch zo stojatej vody môže niesť metacerkárie Fasciolopsis buski, pôvodcu fasciolopsiózy. Olúpanie s dôkladným umytím alebo uvarenie toto riziko odstráni. ²

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pestovaná var. tuberosa má výrazne väčšie hľuzy než divý typ, no netvorí samostatný druh. Spoľahlivým taxonomickým označením zostáva Eleocharis dulcis. ¹

K najčastejším zámenám patria tieto rastliny:

• Trapa natans je jednoročná plávajúca rastlina čeľade Lythraceae s rohatým plodom; podobné označenie vodný gaštan neznamená príbuznosť;
• Cyperus esculentus patrí tiež do Cyperaceae, ale do iného rodu; jeho sladké hľuzy majú skôr lieskovoorieškovú chuť;
• ďalšie divé druhy Eleocharis vyzerajú vo vegetatívnom stave podobne, no netvoria hľuzy obchodnej veľkosti.

Keď nie sú viditeľné hľuzy ani klásky, rozlíšenie vyžaduje opatrný zber a posúdenie znakov. Podobné druhy totiž zdieľajú močiarne stanovištia a ryžové polia. ³

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Eleocharis dulcis (Burm.f.) Trin. ex Hensch.
• Wikipedia, Eleocharis dulcis
• Wikipédia, Eleocharis dulcis – čínsky vodný gaštan
• Plants For A Future, Eleocharis dulcis
• Rural Industries Research and Development Corporation, príručka pestovania čínskeho vodného gaštana
• Department of Agriculture and Food, Western Australia, čínske vodné gaštany v Západnej Austrálii
• USDA PLANTS Database, Eleocharis dulcis