Flame lily (Gloriosa superba, L. 1753)

Identita

Gloriosa superba (Gloriosa superba L., 1753) je trváca hľuznatá liana z čeľade Colchicaceae a jediný druh rodu široko rozšírený v záhradníctve. Databázy POWO a IPNI prijímajú meno Gloriosa superba, ktoré Linné uverejnil v diele Species Plantarum. ^{1 2}

Rodové meno vychádza z latinského gloriosus, teda „slávny“ alebo „nádherný“, a odkazuje na žiarivé, dozadu ohnuté okvetné lístky. Anglické názvy Flame lily a Glory lily označujú tú istú rastlinu. V južnej Afrike a Ázii sa používali aj pomenovania odkazujúce na popínavý rast či Malabár; na indickom subkontinente je napriek mimoriadnej jedovatosti známa tradičnými liečebnými použitiami. ¹⁰

Kvet tejto liany je národným kvetom Zimbabwe. Kráľovná Alžbeta II. dostala pri návšteve Rodézie v roku 1947 diamantovú brošňu v jeho tvare; botanické zdroje odvtedy túto udalosť uvádzajú v súvislosti s národným symbolom. ⁹

Poznávacie znaky

Zo zeme vyrastá bylinná liana z prstovitej, krehkej a jedovatej hľuzy. Tenké stonky pri pestovaní bežne dosahujú 1,5 až 2,5 m, v priaznivých tropických podmienkach až 4 m. Zachytávajú sa úponkami na koncoch listov. Ide o nezvyčajný spôsob prichytenia: väčšina lián využíva úponky v pazuchách listov alebo ovíjanie celej stonky okolo opory. ^{3 4}

Rozhodujúcim znakom spomedzi približne dvanástich druhov rodu je kvet so šiestimi dozadu ohnutými okvetnými lístkami, ktoré majú zvlnený okraj a každý meria 5 až 7,6 cm. Žltá farba pri báze počas starnutia prechádza do sýtej červenooranžovej a pripomína plameň. Pod okvetím sa hviezdicovito rozkladá šesť dlhých tyčiniek so žltým peľom. ⁹

Po odkvitnutí vzniká podlhovastá tobolka dlhá 6 až 12 cm so semenami, ktoré sú v zrelosti červené. Hľuza sa nebezpečne podobá batatu alebo jamu. Viaceré závažné otravy v Ázii a Afrike mali rovnakú príčinu: pri neformálnom zbere ju ľudia považovali za jedlú zeleninu. ⁹

Užitočná taxonómia

Pri tomto druhu sa používalo viacero mien, kým POWO ustálilo synonymiku pri dnešnom binóme. Gloriosa rothschildiana O'Brien zostáva výrazným obchodným názvom pre rastliny so sýtočerveným okvetím a jasne žltou bázou. Staršie meno Methonica superba (L.) Crantz je homotypické synonymum pochádzajúce z dnes opusteného rodu. ^{1 2}

V rode Gloriosa je prijatých približne dvanásť druhov, takmer všetky z južnej a východnej Afriky. Patrí medzi ne Gloriosa simplex, s menej zvlnenými okvetnými lístkami a užším areálom. Ak predajný štítok uvádza iba rodové meno, na odlíšenie Gloriosa superba od afrických príbuzných treba poznať úplný binóm. ¹

Stanovište a rozšírenie

Pôvodné rozšírenie zahŕňa veľkú časť subsaharskej Afriky, najmä Južnú Afriku, Zimbabwe, Botswanu a Angolu, ďalej indický subkontinent a tropickú Áziu až po Sundské ostrovy. V južnej Afrike liana rastie na okrajoch lesov, v bushvelde, savanách aj na pobrežných dunách. ^{1 6}

Celosvetovo ju IUCN hodnotí ako najmenej ohrozenú. Na veľmi veľkom území zostáva bežná, hoci zber divých rastlín na farmaceutické získavanie kolchicínu miestami znížil početnosť populácií v Indii. ⁸

Záhradníctvo rozšírilo druh ďaleko za pôvodný areál a zdomácnel aj na Floride, v Alabame a Karibiku. Vo východnej Austrálii patrí medzi sto najinváznejších rastlín juhovýchodného Queenslandu. Na dunách ostrovov Moreton a Fraser dosahujú hľuzy hustotu 70 až 100 na štvorcový meter, čo stačí na vytláčanie pôvodnej pobrežnej vegetácie. ⁷

Životný cyklus a kvitnutie

V africkej domovine kvitne počas leta južnej pologule, od novembra do marca. Pri pestovaní v miernom podnebí sa kvety objavujú skôr od júla do septembra, keď už trvá teplé počasie. Mimo obdobia rastu hľuza odpočíva a nesmie dostať vodu, kým znovu nezačne rásť olistenie. Predčasné polievanie v pokoji spôsobuje hnilobu ešte pred obnovením rastu. ^{6 3}

Presný opeľovač dosiaľ nie je úplne objasnený. Dozadu ohnuté okvetie naznačuje silného lietajúceho návštevníka s dlhým zobákom alebo cuciakom; často sa spomínajú nektárovky a niektoré motýle. ⁶

Pestovatelia rastlinu rozmnožujú predovšetkým delením hľúz koncom zimy. Každý úlomok s púčikom vytvorí len jednu novú rastlinu za rok, takže obchodné rozmnožovanie postupuje pomalšie než hromadný výsev. Výsev je tiež možný a klíčenie sa dá urýchliť chemickou skarifikáciou semien. ⁴

Využitie a riziká

Jedovaté sú všetky časti rastliny, najmä hľuza s vysokým obsahom kolchicínu a gloriocínu. Požitie vyvoláva nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha a krvavé hnačky; stav môže prejsť do kŕčov, kómy a vzostupnej polyneuropatie. ASPCA zaraďuje druh medzi jedovaté rastliny pre mačky, psy a kone. ^{5 9}

Indická a africká tradičná medicína napriek jedovatosti používa hľuzu proti dne, po uštipnutí hadom či na uľahčenie pôrodu. Rod je aj obchodným zdrojom farmaceutického kolchicínu, používaného pod prísnym lekárskym dohľadom. Tieto tradície nemenia základné bezpečnostné pravidlá: pri manipulácii treba rukavice a rastlina musí zostať mimo dosahu detí a zvierat. ^{4 9}

V záhrade sa uplatňuje výlučne ako okrasná liana na mreži alebo obelisku, v chladnejšom podnebí v nádobe pod sklom. Neznáša žiadny mráz: hľuza ponechaná v zemi po prvom mraze už na nasledujúcu jar nevyraší. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Z bežných záhradníckych foriem zostáva obchodným štandardom Rothschildiana, odvodená zo starého mena Gloriosa rothschildiana. Má širšie sýtočervené okvetné lístky s jasne žltou bázou. Forma Citrina vytvára takmer celkom žlté kvety bez červeného prechodu typického druhu. ¹

Najlepšie zdokumentovaná zámena sa týka hľuzy. Pri neformálnom zbere ju ľudia považujú za jedlý batat alebo jam častejšie než za inú okrasnú rastlinu. V Ázii a Afrike sú známe aj smrteľné otravy spôsobené touto chybou. ⁹

Zvlnené a dozadu ohnuté okvetie pripomína niektoré ľalie s turbanovitými kvetmi, napríklad Lilium martagon. Ich jedovatosť aj spôsob rastu sa však výrazne líšia: ľalia zlatohlavá sa nepopína a nemá listové úponky. ¹⁰

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Gloriosa superba L.
• International Plant Names Index, Gloriosa superba
• Royal Horticultural Society, Gloriosa superba - glory lily
• Plants For A Future, Gloriosa superba
• ASPCA, Gloriosa Lily, záznam o jedovatej rastline
• South African National Biodiversity Institute (PlantZAfrica), Gloriosa superba
• NSW WeedWise, Glory lily (Gloriosa superba)
• Červený zoznam IUCN, hodnotenie Gloriosa superba
• Wikipedia, Gloriosa superba
• Wikipédia, Gloriosa superba