Prasatník krátkokoreňový (Hypochaeris radicata, L. 1753)

Prasatník krátkokoreňový (Hypochaeris radicata L., 1753) je trváca bylina z čeľade Asteraceae, pôvodná v Európe a severnej Afrike, dnes rozšírená takmer na všetkých kontinentoch. Ružica štetinatých listov pritlačených k zemi a bezlisté stonky so žltými úbormi pripomínajú púpavu, no rozkonárený vrchol stoniek a drsné listy ho odlišujú.

Čítať ďalej
Vedecký názovHypochaeris radicata
RodHypochaeris
RadAsterales

Prasatník krátkokoreňový, Hairy cat's ear, Cat's ear, Flatweed a Gosmore

Identita
Toxicita
Podozrenie na stringhalt u koní; u ostatných zvierat málo známa
Náročnosť údržby
Vysoká
Typ rastliny
Bylinná trvalka · Ružica · Invázna burina
Typ listov
Stálozelený
Dĺžka života
Trvalka
Krajina pôvodu
FrancúzskoŠpanielskoMarokoTurecko
Biotop
Trávniky, pasienky, vresoviská, sutiny a okraje ciest na mierne kyslých až neutrálnych, často utlačených pôdach
Sezónnosť
Kvitnutie
Leto
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
7/10
Čas dozrievania
Kvitne od mája do septembra, nažky sa rozširujú počas celého leta
Rozmnožovanie
Výsev
Klíma a voda
Tolerovaná teplota
Odolnosť voči vetru
Nažky s chocholcom vietor účinne rozširuje
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Áno
Pôda
Typy pôdy
Narušená pôda, Pôda pri ceste, Poľná pôda, Priepustná pôda
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

Plné slnko až mierny polotieň
Exteriér
Okraj cesty, Okraj poľa, Riečny breh
Vzhľad
Výška30–70 cmŠírka10–30 cm
Listy
Zelená
Kvety
ŽltáVeľkosť2 cm
Plody
Hnedá
Habitus
Prasatník krátkokoreňový (Hypochaeris radicata): pôvod a využitie — habitus 1
Kôra
Zelená

Celosvetové rozšírenie

WCVP uvádza pôvodný areál v Európe až po Bielorusko, v západnom Rusku, na Blízkom východe (Turecko, Libanon, Sýria), na severnom Kaukaze a v severnej Afrike (Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya). Druh bol zavlečený do viacerých štátov USA, Kolumbie, Kostariky, Ekvádoru, Guatemaly, na Jamajku, do Paraguaja, Venezuely a na Nový Zéland, kde sa miestami považuje za invázny.

  • Pôvodná4
  • Introdukovaná3
  • Invázna1
  • Metropolitné Francúzsko
  • Španielsko
  • Maroko
  • Turecko
  • Spojené štáty
  • Kostarika
  • Venezuela
  • Nový Zéland

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Prasatník krátkokoreňový (Hypochaeris radicata L., 1753) je trváca bylina z čeľade Asteraceae, podčeľade Cichorioideae. Plants of the World Online prijíma toto meno publikované v roku 1753 a zaraďuje druh do rodu Hypochaeris. 1 7

Grécke slová hypo a khoiros, teda „prasiatko“, tvoria základ mena Hypochaeris. Narážka môže súvisieť s predpokladanou obľubou rastliny u prasiat alebo s chlpmi na spodnej strane listov, pripomínajúcimi štetiny na ich bruchu. Prívlastok radicata znamená „s viditeľnými koreňmi“ a odkazuje na hlavný koreň, ktorý sa po uchytení ružice objavuje na povrchu. 8

Anglické mená hairy cat's ear a flatweed opisujú drsnú chlpatosť listov a sploštenú ružicu pritlačenú k zemi. Práve tieto dva znaky sa pravidelne objavujú pri určovaní v teréne. 2

Poznávacie znaky

Prízemnú ružicu tvoria hrubé obrátene kopijovité listy s výraznými štetinami, drsné na dotyk. Dosahujú 5 až 20 cm na dĺžku a 1 až 4 cm na šírku, majú zvlnený zubatý okraj so zaoblenými zubmi. Ružica prilieha k zemi, potláča okolitú trávu a uniká nožu kosačky. 8 2

Z ružice vyrastajú vystúpavé bezlisté stonky, jednoduché alebo rozkonárené len pri vrchole, vysoké 30 až 70 cm. Na dlhých stopkách nesú jeden alebo viac žltých úborov s priemerom približne 2 cm, kvitnúcich od mája do septembra. Listy aj stonky obsahujú bielu mliečnu šťavu. 3 8

Hnedý valcovitý plod je nažka dlhá 3 až 7 mm, zakončená dlhým tenkým zobáčikom a chocholcom z perovitých štetiniek. Chocholec umožňuje šírenie vetrom a podobne ako pri púpave prispieva k častým zámenám oboch rastlín v trávniku. 8

Užitočná taxonómia

V diele Species Plantarum z roku 1753 bolo publikované prijaté meno Hypochaeris radicata L. Plants of the World Online k nemu priraďuje dve hlavné synonymá, Achyrophorus radicatus (L.) Scop. a Porcellites radicata (L.) Cass.. Ide o staršie, dnes opustené zaradenia do iných rodov. 1 8

Zo štyroch uznávaných poddruhov sa uvádza nominátny Hypochaeris radicata subsp. radicata a Hypochaeris radicata subsp. ericetorum Soest s užším rozšírením v západnej Európe. Rozlišujú sa jemnými znakmi tvaru plodu, ktoré nemenia základné poznávanie druhu v teréne. Na určenie poddruhu je úplné vedecké meno spoľahlivejšie než samotné pozorovanie prízemnej ružice. 1

K tribusu Cichorieae patrí spolu s rodom Hypochaeris aj Taraxacum (púpava), Cichorium (čakanka) a Leontodon. Príbuznosť vysvetľuje podobné žlté úbory a nažky s chocholcom. 7

Stanovište a rozšírenie

Za pôvodné územie prasatníka označuje WCVP Európu na východ po Bielorusko, západné Rusko, Blízky východ (Turecko, Libanon, Sýriu), severný Kaukaz a severnú Afriku od Maroka po Líbyu. 1 8

Po zavlečení zdomácnel vo viacerých štátoch USA, v Kolumbii, Kostarike, Ekvádore, Guatemale, na Jamajke, v Paraguaji a vo Venezuele. Na Novom Zélande sa miestami hodnotí ako invázny. Štát Washington ho zaraďuje na zoznam škodlivých burín; výraznejšie sa vyskytuje v západnej časti tohto štátu. 8 3

Prednostne obsadzuje trávniky parkov a záhrad, pasienky, vresoviská, sutiny a okraje ciest. Vyhovujú mu mierne kyslé pôdy, často utlačené chôdzou alebo kosením. Ružica pritlačená k pôde odoláva opakovanému koseniu aj tam, kde iné buriny miznú. 2 8

Životný cyklus a rozmnožovanie

Od jari do jesene klíčiace semeno vytvorí najprv prízemnú ružicu, až potom polodrevnatý hlavný koreň. Z jediného drevnatého krčka môže vyrásť 1 až 15 kvetných stoniek, čo odlišuje dobre uchytenú rastlinu od mladého semenáča. 3 2

Za priaznivých podmienok vyrastie z nažky dospelá rastlina približne za 2 mesiace. Narušená pôda sa preto rýchlo osídľuje. Okrem semien môžu nové výhonky vznikať aj z koreňového krčka, čo sťažuje odstránenie iba kosením. 2

Trváca ružica v miernom podnebí pretrváva počas celého roka, kým jednoročná burina po vytvorení plodov zaniká. Ak sa rastlina neodstráni aj pod krčkom, po obyčajnom kosení alebo povrchovom vytrhnutí takmer vždy znova vyrastie. 2

Využitie a riziká

Za jedlé sa považujú všetky časti prasatníka, zbierajú sa však najmä mladé listy a koreň. Listy majú nevýraznú chuť a na rozdiel od púpavy sú takmer bez horkosti; jedia sa surové v šaláte alebo pripravené na pare. Pražený a pomletý koreň slúži ako náhrada kávy podobne ako čakanka. 8 2

Najlepšie doložené riziko sa týka koní. Nadmerný príjem, najmä na preťažených pasienkoch alebo počas sucha, sa podozrieva z vyvolávania austrálskeho kohútieho kroku (stringhalt). Ide o postupujúce nadmerné ohýbanie zadných končatín spojené s periférnou neuropatiou sedacieho, ihlicového a píšťalového nervu. Merck Veterinary Manual spája niektoré prípady v Austrálii s otravou rastlinami označovanými ako flatweed, neurčuje však konkrétnu toxickú látku. Presná príčina zostáva neznáma. 4 8

Pre hospodára a záhradkára predstavuje prasatník predovšetkým odolnú burinu trávnikov a pasienkov. Zdroj uvádza účinné potláčanie prípravkami s 2,4-D alebo vybratím rastliny pod koreňovým krčkom pred vyháňaním kvetných stoniek; nejde o miestne regulačné odporúčanie. 3

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

U prasatníka nie je uznávaný záhradný kultivar. Premenlivosť pozorovaná v prírode, najmä v tvare plodu, odlišuje skôr štyri prijaté botanické poddruhy než záhradné formy. 1

Za prasatník sa najčastejšie zamieňa Taraxacum officinale, púpava s dutými nerozkonárenými kvetnými stonkami nesúcimi po jednom úbore a s holými alebo slabo chlpatými listami. Prasatník má naopak plné stonky, často rozkonárené pri vrchole a schopné niesť viac úborov, a zreteľne štetinaté listy. 2

Aj rody Leontodon a Crepis z rovnakého tribusu vytvárajú podobné ružice, žlté úbory a plody s chocholcom. Pri určovaní v teréne bez rozoberania kvetov pomáhajú najmä chlpatosť listov a rozkonárenie stoniek. 7

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je prasatník krátkokoreňový toxický?

Zdokumentované riziko sa týka najmä koní. Nadmerný príjem sa podozrieva z vyvolávania austrálskeho kohútieho kroku, pri ktorom sa nadmerne ohýbajú zadné končatiny. Toxicita pre iné zvieratá nie je dostatočne doložená a zodpovedná látka nie je spoľahlivo určená.

Dá sa prasatník krátkokoreňový jesť?

Áno. Mladé listy sa jedia surové v šaláte alebo pripravené na pare a sú oveľa menej horké než púpavové listy. Koreň možno upražiť a pomlieť na náhradu kávy, podobne ako čakanku.

Ako odlíšiť prasatník od púpavy?

Prasatník má kvetné stonky rozkonárené pri vrchole, často viac úborov na jednej rastline a štetinaté, na dotyk drsné listy. Púpava má na dutej nerozkonárenej stonke jediný úbor a holé alebo len slabo chlpaté listy.

Prečo tak dobre odoláva koseniu?

Prízemná ružica zostáva pritlačená k pôde mimo dosahu noža kosačky. Polodrevnatý hlavný koreň umožňuje opätovný rast po kosení. Trvalé odstránenie vyžaduje vybratie rastliny pod koreňovým krčkom.

Odkiaľ pochádza prasatník krátkokoreňový?

Pôvodný areál zahŕňa Európu až po Bielorusko, západné Rusko, Blízky východ, severný Kaukaz a severnú Afriku. Bol zavlečený do viacerých štátov USA a na Nový Zéland, kde sa miestami považuje za invázny.

Čo je austrálsky kohútí krok u koní?

Je to postupujúce nadmerné ohýbanie zadných končatín spojené s poškodením periférnych nervov. Merck Veterinary Manual spája niektoré austrálske prípady s otravou rastlinami označovanými ako flatweed, neurčuje však konkrétnu toxickú látku.

Má prasatník krátkokoreňový poddruhy?

Plants of the World Online uznáva štyri poddruhy, vrátane nominátneho poddruhu a Hypochaeris radicata subsp. ericetorum s užším rozšírením v západnej Európe. Odlišujú sa jemnými botanickými znakmi, ktoré nemenia základné určovanie v teréne.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.