Turica kanadská (Erigeron canadensis, L. 1753)

Identita

Turica kanadská (Erigeron canadensis L., 1753), nazývaná aj turanec kanadský, je jednoročná bylina rodu Erigeron z čeľade astrovité (Asteraceae). Plants of the World Online prijíma toto meno publikované v roku 1753 a uvádza pôvodný areál v miernom pásme Nového sveta od Kanady po Mexiko. ^{1 3}

Anglické mená Horseweed a Marestail, popri názve Canadian fleabane, pripomínajú skôr praktickú vlastnosť než okrasnú hodnotu. Listy a kvety dráždia kožu a nozdry koní, čo dlho pomáhalo pri rozpoznávaní rastliny v teréne. ⁷

V agronomickej praxi sa táto burina veľmi často uvádza pod starším menom Conyza canadensis (L.) Cronquist. Po prijatom zaradení do rodu Erigeron sa toto synonymum naďalej používa v agronomických databázach a regionálnych flórach. ^{2 5}

Poznávacie znaky

Vzpriamená jednotlivá stonka turice kanadskej sa pri báze nerozkonáruje a pokrývajú ju tuhé odstávajúce chlpy. Bežne dosahuje 20 až 150 cm, pričom za optimálnych podmienok boli zaznamenané aj krajné prípady do 3 m. ^{7 6}

Početné striedavé listy sú sediace až krátko stopkaté, úzke, obrátene kopijovité až čiarkovité. Širšie prízemné listy často zavčasu opadávajú, zatiaľ čo horné listy sa postupne zmenšujú. Rozmrvené lístie výrazne živicovo vonia. ⁷

Úbory so šírkou sotva 5 mm sa po stovkách združujú do veľkej voľnej vrcholovej metliny. V každom úbore je 20 až 40 bielych až bledoružových jazykovitých kvetov a uprostred 8 až 30 žltých rúrkovitých kvetov. ⁷

Užitočná taxonómia

Pod prijatým menom Erigeron canadensis L., publikovaným v roku 1753, spája Plants of the World Online početné synonymá uvádzané v rode Conyza. Severoamerické agronomické databázy z nich najčastejšie používajú Conyza canadensis (L.) Cronquist, meno publikované v roku 1943. ^{1 2}

Regionálne flóry používajú aj ďalšie synonymá či vnútrodruhové taxóny, napríklad Erigeron canadensis var. glabratus A.Gray a Conyza canadensis var. pusilla (Nutt.) Cronquist. Líšia sa najmä ochlpením listov. ¹

Presuny medzi rodmi Conyza a Erigeron majú praktický dosah aj mimo herbárov. Severoamerické agronomické databázy naďalej používajú meno Conyza canadensis v návodoch na reguláciu burín, takže obe mená označujú pre agronóma aj botanika tú istú rastlinu. ^{5 6}

Stanovište a rozšírenie

Podľa zoznamu WCVP siaha pôvodný areál turice kanadskej cez mierne pásmo Nového sveta od Kanady cez celé Spojené štáty po Mexiko. ¹

Zo Severnej Ameriky bola turica kanadská zavlečená na väčšinu kontinentov a dnes je zdomácnená v Európe, Ázii a Oceánii. Francúzsky inventár INPN ju eviduje ako široko rozšírenú na území Francúzska. ³

Prednostne osídľuje narušené pôdy na nezastavaných plochách, staveniskách a okrajoch polí či ciest. Darí sa jej aj v porastoch s priamym výsevom alebo bez orby, kde dlhšie obnažená pôda medzi zbermi podporuje klíčenie. ^{5 6}

Životný cyklus, rezistencia a šírenie

Klíčenie prebieha na jeseň alebo na jar. Podľa podnebia a termínu vzchádzania sa rastlina správa ako letná jednoročná alebo prezimujúca dvojročná bylina. Jesenná ružica prezimuje a na nasledujúcu jar vytvorí stonku; uvádzaná úspešnosť prezimovania je 59 až 91 %. ⁵

Jediná rastlina vytvorí 50 000 až 250 000 semien. Drobné semená majú chocholec, ktorý umožňuje šírenie vetrom na veľké vzdialenosti, aj niekoľko stoviek metrov od materskej rastliny. ^{6 5}

Prvá potvrdená rezistencia na glyfosát medzi jednoročnými širokolistými burinami bola v roku 2000 zaznamenaná práve pri tomto druhu. Rezistentný biotyp bol potvrdený na sójovom poli v Delaware po troch sezónach používania jediného herbicídu, čo podporilo výber rezistentných populácií. Od tohto prípadu boli odolné populácie hlásené v desiatkach štátov USA a približne dvanástich krajinách. ⁹

Využitie a riziká

Turica kanadská nemá záhradnícku hodnotu; dôležité je najmä jej rozpoznávanie a regulácia. PFAF opisuje tradičné využitie pôvodnými obyvateľmi Ameriky: celá rastlina slúžila ako sťahujúci a močopudný prostriedok, silica sa kedysi destilovala pre voňavkárstvo a mladé výhonky boli technicky jedlé, no živicové a s nízkou potravinovou hodnotou. ⁴

Zdokumentované zdravotné riziko sa týka najmä koní. Listy aj kvety obsahujú veľa seskviterpénových laktónov, ktoré dráždia kožu a nozdry zvierat. Kazuistika v časopise Acta Veterinaria Hungarica opisuje silnú žihľavku po náhodnom požití. Toxicita pre ďalšie hospodárske zvieratá zostáva málo objasnená a odporúčania jednotlivých poľnohospodárskych poradenských inštitúcií sa rozchádzajú. ^{7 8}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Pri turici kanadskej nie je uznaný žiadny záhradnícky kultivar. Rozdiely pozorované v prírode sa týkajú najmä ochlpenia listov a veľkosti rastlín; odlišujú botanické variety, nie záhradné formy. ¹

K zámenám dochádza predovšetkým s druhmi Erigeron annuus a Erigeron strigosus, ktorých úbory sú výrazne širšie. Turicu kanadskú od nich najspoľahlivejšie odlíšia úbory široké sotva 5 mm a chlpatá stonka, ktorá sa pri báze nerozkonáruje. ⁷

Na okrajoch rovnakých úhorov často rastú aj ambrozia palinolistá a palina obyčajná, ďalšie buriny s príbuzným pôvodom alebo správaním. Úzke celistvé listy turice kanadskej sa výrazne líšia od ich delených listov, takže ich možno rozlíšiť už na prvý pohľad.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Erigeron canadensis L.
• Plants of the World Online / Kew, Conyza canadensis (L.) Cronquist (synonymum)
• INPN / MNHN, Erigeron canadensis L., 1753
• Plants For A Future, Conyza canadensis
• Michigan State University Extension, Marestail (Horseweed)
• University of Tennessee Extension (UT Crops), informačný list o turici kanadskej
• Kansas Wildflowers and Grasses, Conyza canadensis
• PubMed, silná žihľavka u koňa po požití turice kanadskej
• VanGessel 2001, turica kanadská rezistentná na glyfosát v Delaware, Weed Science