Cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis, A.St.-Hil. 1822)

Identita

Cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis A.St.-Hil., 1822), známa aj ako maté alebo yerba maté, je juhoamerická cezmína pestovaná pre listy s obsahom kofeínu. Tento vždyzelený ker alebo malý strom patrí do rodu Ilex a čeľade Aquifoliaceae. Francúzsky botanik Auguste de Saint-Hilaire ho opísal po svojich výpravách do Brazílie a Paraguaja začiatkom 19. storočia. ^{1 2}

Označenie maté pochádza z kečuánskeho slova mati. Pôvodne pomenúvalo kalabasu, nádobu na pitie nálevu, až neskôr samotný nápoj a rastlinu. Sušené a následne pražené listy sa lúhujú vo vydlabanej kalabase. Nápoj sa pije cez filtračnú slamku nazývanú bombilla, ktorá oddeľuje tekutinu od kúskov listov. ^{5 3}

Poznávacie znaky

Hustú oválnu korunu si Ilex paraguariensis zachováva aj vo vyššom veku. Pri udržiavaní nízkeho vzrastu na uľahčenie zberu má strom zvyčajne 4 až 8 m; bez obmedzovania dorastá do 15 m a kmeň dosahuje priemer 30 až 40 cm. Rast zostáva pomalý aj po skončení mladého vývojového štádia. ⁵

Striedavé listy sú kožovité, tmavozelené a lesklé, so zubatým okrajom. Merajú 3 až 11 cm na dĺžku a 3 až 5,5 cm na šírku. Práve tieto listy dávajú po usušení a pražení maté; v surovom stave sa nekonzumujú rovnakým spôsobom ako spracovaný nálev. ^{3 5}

Drobné zelenkastobiele kvety so štyrmi korunnými lupienkami vyrastajú v pazuchách listov a lákajú motýle aj ďalších opeľovačov. Vyvíjajú sa z nich malé červené až purpurové plody. Plod je jedovatejší než olistenie a pre zvedavé zviera predstavuje najvýraznejšie riziko pri kontakte s rastlinou. ⁵

Užitočná taxonómia

POWO a IPNI prijímajú vedecké meno Ilex paraguariensis A.St.-Hil., uverejnené v roku 1822. Na nižšej než druhovej úrovni sa prijímajú tri variety: var. paraguariensis, typová varieta pestovaného maté, var. vestita (Reissek) Loes. z juhovýchodu a juhu Brazílie a var. sincorensis Loes. zo severovýchodu Brazílie. ^{1 2}

K historickým kombináciám a varietám patria tieto štyri mená:

• Historická varieta Ilex paraguariensis var. latifolia Reissek
• Historická varieta Ilex paraguariensis var. angustifolia Reissek
• Historická forma Ilex paraguariensis f. pubescens (Reissek) Loes.
• Historická varieta Ilex paraguariensis var. dentata Miers

V súčasnosti sa tieto mená zaraďujú do synonymiky druhu alebo niektorej z prijímaných variet. Pri kúpe i určovaní zostáva spoľahlivým vodidlom úplné vedecké meno. Iné juhoamerické cezmíny, napríklad Ilex dumosa a Ilex theezans, totiž majú podobné obchodné využitie, hoci nejde o ten istý druh. ¹

Stanovište a rozšírenie

Povodie riek Paraná a Uruguaj tvorí pomerne úzky pôvodný areál cezmíny paraguajskej. Zahŕňa juh a juhovýchod Brazílie, severovýchod Argentíny s provinciou Misiones, Paraguaj a sever Uruguaja. Druh rastie v podraste a na okrajoch vlhkého subtropického atlantického lesa, často pri tokoch, v miernych nadmorských výškach približne do 1 500 m. ^{3 5}

Podľa hodnotenia IUCN je cezmína paraguajská takmer ohrozená. Tento status odráža predovšetkým tlak odlesňovania a premeny atlantického lesa na poľnohospodársku pôdu. Neznamená vzácnosť pestovaného maté, ktoré sa vo veľkom rozmnožuje na obchodnú produkciu listov. ⁴

Pestovanie Ilex paraguariensis sa sústreďuje najmä v pôvodnom areáli a bezprostredne susediacich oblastiach. Na rozdiel od mnohých okrasných cezmín rozšírených po svete sa mimo tohto územia neuvádza zdokumentované invázne splanenie. Rozsah poľnohospodárskeho pestovania preto treba odlišovať od rozšírenia vo voľnej prírode. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Klíčenie semien cezmíny paraguajskej je mimoriadne pomalé. Pred vzchádzaním je potrebná stratifikácia vo vlhkom teplom piesku počas 4 až 7 mesiacov; samotné klíčenie potom často trvá 2 až 3 roky. Mladé rastliny zostávajú približne 10 až 11 mesiacov v škôlke a po vysadení uplynie ešte niekoľko rokov do prvého zberu. ⁵

Pri komerčnom pestovaní nahrádza zber obvyklý udržiavací rez. Odoberá sa časť olistených konárov, spravidla najviac tretina olistenia, aby sa strom pred ďalším rezom obnovil. V južnej pologuli sa tento zber vykonáva na jeseň a v zime, keď sa listy považujú za najbohatšie na žiadané látky. ⁵

Guaraníovia pôvodne zbierali rastlinu predovšetkým v prírode. V 17. storočí ju jezuitské misie v redukciách oblasti Misiones domestikovali a začali vysádzať vo väčšom rozsahu. Z pôvodného miestneho využívania sa tak stala trvalá regionálna poľnohospodárska plodina. ³

Využitie a riziká

Základným využitím listov je príprava kofeínového nálevu. Po usušení a pražení sa lúhujú v kalabase a nápoj sa pije cez kovovú filtračnú slamku bombilla. Pri tradičnom pití si jednu nádobu počas spoločného posedenia často odovzdáva viacero ľudí. ⁵

Podobne ako čaj a káva obsahuje maté kofeín, v minulosti nazývaný aj mateín. U zvierat môže jeho nadbytok narušiť srdcový rytmus, vyvolať nepokoj a tráviace ťažkosti. Plody obsahujú dráždivé saponíny, ktoré pri požití spôsobujú vracanie a hnačku, podobne ako plody ostatných cezmín. ^{6 5}

Zdokumentované riziko pri pití sa týka teploty nápoja, nie zloženia maté. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny hodnotí konzumáciu veľmi horúcich nápojov nad 65 °C ako pravdepodobne karcinogénnu pre pažerák. Prehodnotenie z roku 2016 túto súvislosť potvrdilo a samotné maté zároveň vyradilo zo zoznamu karcinogénnych látok. ^{7 8}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Trojica prijímaných botanických variet, var. paraguariensis, var. vestita a var. sincorensis, nemení základné určovanie v teréne. Ich mená slúžia skôr ako vodidlo pri rozšírení. Bez botanického určovacieho kľúča ich nemožno jednoducho rozlíšiť podľa niekoľkých nápadných vonkajších znakov. ¹

Pri zámenách sa opakujú tri druhy. Ilex dumosa sa niekedy primiešava do komerčnej yerby pod menom „yerba mate compañera“. Občas sa pridáva aj juhoamerická cezmína Ilex theezans s podobnými listami. Čajovník Camellia sinensis má s maté spoločné využitie listov na kofeínový nálev, ale patrí do čeľade Theaceae, nie Aquifoliaceae.

Kožovité vždyzelené listy dlhé 3 až 11 cm spolu s červenými až purpurovými plodmi zostávajú najspoľahlivejšími terénnymi znakmi. Okrasná cezmína bez tejto kombinácie znakov nie je Ilex paraguariensis, ani keď rastie vo voľnej pôde. Samotná príslušnosť k cezmínam na potvrdenie druhu nestačí. ^{5 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Ilex paraguariensis A.St.-Hil.
• International Plant Names Index, Ilex paraguariensis A.St.-Hil.
• GBIF Backbone Taxonomy, Ilex paraguariensis A.St.-Hil.
• IUCN Red List, hodnotenie Ilex paraguariensis
• Useful Tropical Plants Database, Ilex paraguariensis
• ASPCA, záznam o toxicite cezmín (Ilex)
• Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC/WHO), tlačová správa o káve, maté a veľmi horúcich nápojoch
• PMC, porovnanie rizika rakoviny pažeráka pri pití horúcich nápojov (káva, maté, čaj)