Peyotl (Lophophora williamsii, )
+26© fotografia
- fotografia 1 — (c) Aidan Campos, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Aidan Campos · cc-by-nc · iNaturalist Taxon
- fotografia 2 — José Francisco Colorado-Dapa · cc-by-sa · iNaturalist
- fotografia 3 — Juan Cruzado Cortés · cc-by-nc-sa · iNaturalist
Lophophora williamsii je malý guľovitý kaktus bez tŕňov z čeľade kaktusovité (Cactaceae), pôvodný v púšťach južného Texasu a severovýchodného Mexika. Rastie mimoriadne pomaly a v stonke obsahuje psychoaktívne alkaloidy vrátane meskalínu, ktoré sú základom tisícročnej rituálnej tradície pôvodných obyvateľov Ameriky. IUCN druh hodnotí ako zraniteľný. Jeho právne postavenie sa medzi krajinami výrazne líši.
Čítať ďalejPeyotl, Peyote, Mescal, Mescal buttons a Dumpling cactus
Doprajte jej veľa rozptýleného svetla bez priameho slnka na listoch.
Polotieň až filtrované svetlo
© fotografia
(c) Aidan Campos, some rights reserved (CC BY-NC), uploaded by Aidan Campos · cc-by-nc
José Francisco Colorado-Dapa · cc-by-sa
Juan Cruzado Cortés · cc-by-nc-sa
Taken Apr 26, 2022 by Fabrice Rubio (cc-by-sa)
Taken Jul 29, 2022 by Fabrice Rubio (cc-by-sa)
© copyright of the Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew.
Celosvetové rozšírenie
Pôvodný areál Lophophora williamsii sa obmedzuje na juhozápadný a južný Texas a severovýchodné Mexiko; podľa POWO siaha na juh až po Jalisco. Mimo tohto areálu sa neuvádza splanenie ani invázny status. Celosvetový výskyt v zbierkach súvisí s regulovaným pestovaním, nie so spontánnym únikom do prírody.
Identita
Lophophora williamsii (Lophophora williamsii (Lem. ex J.F.Cels) J.M.Coult., 1894), medzinárodne známa aj ako Peyotl či Peyote, patrí do rodu Lophophora a čeľade kaktusovité (Cactaceae). V zahraničných názvoch sa objavujú aj Mescal, Mescal buttons a Dumpling cactus. POWO prijíma pre tento druh jediné platné dvojmenné označenie. Pôvodne ho opísal Charles Lemaire, neskôr ho John Merle Coulter v roku 1894 preradil do rodu Lophophora. 1
Pomenovanie peyotl pochádza z nahuatlského slova peyōtl. Jazykovedci ho spájajú s koreňom peyōni, žiariť alebo trblietať sa. Pravdepodobne pripomína hodvábny lesk vlnatých areol, ktoré pokrývajú vrchol stonky, teda znak viditeľný aj na živej rastline. 7
Stonka tohto drobného kaktusu obsahuje niekoľko desiatok fenyletylamínových alkaloidov, predovšetkým meskalín. Práve táto látka vysvetľuje rituálne využitie pôvodnými obyvateľmi Ameriky doložené vyše tritisíc rokov. Archeologické pozostatky sa našli v texaských jaskyniach. 8
Poznávacie znaky
Guľovitá stonka druhu Lophophora williamsii je bez tŕňov a na vrchole sploštená do centrálnej priehlbiny s vlnatými areolami. NC State Extension uvádza bežnú výšku 2 až 3 cm a priemer 7,5 až 13 cm. Botanická literatúra opisuje aj výnimočné jedince blížiace sa výškou k 20 cm. Sfarbenie prechádza od sivastozeleného pri báze k popolavozelenému na vrchole. 3 5
Pod nadzemnou stonkou sa nachádza mäsitý repovitý koreň dlhý 6 až 12 cm. Často má väčší objem než viditeľná časť rastliny nad zemou. Starší jedinec môže vytvárať viac hláv, takže namiesto jednej guľovitej stonky vzniká hustý trs tesne priliehajúcich stoniek. 5
Od mája do septembra sa otvárajú jednotlivé kvety alebo dvojice kvetov, ružové až biele, niekedy žlté. Majú priemer 1,3 až 2,5 cm. Otvárajú sa iba za denného svetla a vydržia dva až tri dni. Drobná ružová až červená bobuľa môže po odkvitnutí dozrievať až jeden rok. Krátke trvanie kvetu preto výrazne kontrastuje s pomalým dozrievaním plodu. 3 4
Užitočná taxonómia
V rode Lophophora POWO všeobecne uznáva dva druhy, Lophophora williamsii a Lophophora diffusa. Druhý z nich má menší areál v Querétare a Hidalgu. Pred súčasnou kombináciou sa pre Lophophora williamsii používalo pôvodné meno Echinocactus williamsii Lem. ex J.F.Cels, neskôr Anhalonium lewinii Henn. a Lophophora lewinii (Henn.) Rusby. Posledné dve mená dlho pretrvávali vo farmakologickej literatúre. V záhradníckom obchode sa pre osobitné formy používali aj Lophophora jourdaniana Haberm. a Lophophora williamsii var. cristata Houghton.
Týchto päť starších mien vysvetľuje rôzne menovky tej istej rastliny v knihách či u predajcov. Stálym orientačným bodom zostáva prijaté meno Lophophora williamsii. Samotné odlišné obchodné označenie preto nie je dôkazom, že ide o samostatný botanický druh. 1
Stanovište a rozšírenie
Texasko-mexický pôvodný areál sa rozprestiera od juhozápadného a južného Texasu po severovýchod Mexika. POWO uvádza južný presah až po Jalisco. Rastlina rastie jednotlivo aj v skupinách v púšti Chihuahua, v nadmorskej výške 100 až 1 900 m. Vyhovuje jej suchá vápenatá pôda s vysokým podielom minerálnych zložiek. Zvyčajne sa ukrýva pod tŕnistými krami, ktoré ju chránia pred priamym slnkom. 1 4
IUCN hodnotí druh od posúdenia v roku 2017 ako zraniteľný. Zber vo voľnej prírode pre rituálne využitie priamo znižuje niektoré miestne populácie, najmä v Texase. Mimo pôvodného areálu sa neuvádza splanenie ani invázny status. Celosvetové rozšírenie sa takmer výlučne viaže na pestovanie v zbierkach v rámci miestnej regulácie. 2
Životný cyklus a rozmnožovanie
Mimoriadne pomalý rast zaraďuje Lophophora williamsii medzi najpomalšie rastúce kaktusy. Vo voľnej prírode potrebuje na prvé kvitnutie často až 30 rokov. Pri pestovaní sa obdobie skracuje na 6 až 10 rokov. Vrúbľovanie na podpník, napríklad Echinopsis pachanoi, známy ako kaktus San Pedro, umožňuje dospelosť približne za 3 roky. Rozdiel v rýchlosti rastu preto súvisí aj so spôsobom pestovania. 3
Po opelení vzniká drobný mäsitý plod, ktorého dozrievanie trvá niekoľko mesiacov. Semená klíčia v teplom a vlhkom substráte na povrchu pôdy, vzchádzanie je však pomalé a nepravidelné. Popri pohlavnom rozmnožovaní sa starý jedinec rozrastá vegetatívne: z jediného koreňa vytvára viacero hláv. 4
Využitie a právny rámec
Rituálna tradícia pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky je archeologicky doložená vyše tritisíc rokov, vrátane nálezov v texaských jaskyniach. Native American Church dodnes považuje požitie za sviatosť a používa rastlinu pri nočných liečebných obradoch. Federálne právo USA a viaceré štáty vyčleňujú toto náboženské využitie zo všeobecného režimu omamných látok. 8
Právne postavenie sa medzi krajinami výrazne líši. Vo Francúzsku bol kaktus v roku 1957 zaradený medzi jedovaté látky, v roku 1966 medzi omamné látky a v roku 1990 opäť legalizovaný. Nariadenie z 18. augusta 2004 ho znova zaradilo medzi omamné látky, pričom zahŕňa rastlinu aj jej účinné alkaloidy nad rámec samotného meskalínu. Francúzsky zdroj uvádza porovnateľný zákaz vo Švajčiarsku a odlišný prístup vo väčšine ostatných európskych krajín. Tieto údaje sa viažu na uvedený právny kontext. 6
Pri pestovaní a držbe rozhoduje právny rámec konkrétnej krajiny. Francúzske zaradenie sa vzťahuje na samotnú rastlinu aj na účinné alkaloidy, preto jej obyčajný vzhľad sukulentu nevypovedá o právnych podmienkach držby. 6
Toxicita a opatrnosť
Pre zvieratá hodnotí NC State Extension tento kaktus ako slabo jedovatý. Požitie čerstvej aj sušenej rastliny môže u mačky či psa vyvolať tráviace ťažkosti, rozšírenie zreníc, zhoršené videnie a niekedy halucinácie. Nízky stupeň toxicity preto neznamená, že je rastlina vhodná na požitie. 3
U človeka pôsobí zmes niekoľkých desiatok fenyletylamínových alkaloidov. Meskalín dominuje psychotropným účinkom, zatiaľ čo lofoforín a anhalonidín pridávajú odlišné tlmivé či cievy rozširujúce vlastnosti. Ich pomer sa medzi jedincami rastliny mení, takže účinky nemožno spoľahlivo odhadovať podľa vzhľadu. Pri náhodnom požití dieťaťom alebo zvieraťom treba kontaktovať toxikologické pracovisko alebo veterinára, bez vlastného odhadovania dávky. 3
Odrody, zámeny a príbuzné druhy
Špecializovaný predaj sukulentov používa meno 'Cristata' pre hrebeňovitú fasciovanú formu zodpovedajúcu starému menu Lophophora williamsii var. cristata, dnes synonymu podľa POWO. Označenie 'Jourdaniana' sa historicky používa pre viacohlavé trsy. Ani jedno z týchto mien neoznačuje samostatný druh alebo botanickú varietu. 1
Najčastejšou zámenou je Lophophora diffusa z Querétara s menej výraznými rebrami. Podobne môžu vyzerať aj mladé rastliny rodov Ariocarpus alebo Astrophytum, ktoré majú guľovitý tvar a málo tŕňov. Spoľahlivejšie než celkový vzhľad stonky zostáva vedecké meno a doložený pôvod konkrétnej rastliny.
Hlavné zdroje
- Plants of the World Online / Kew, Lophophora williamsii (Lem. ex J.F.Cels) J.M.Coult.
- IUCN Red List, Lophophora williamsii, hodnotenie (Terry, 2017)
- North Carolina Extension Gardener Plant Toolbox, Lophophora williamsii
- Native Plant Information Network / Lady Bird Johnson Wildflower Center, Lophophora williamsii
- Flora of North America via eFloras, Lophophora williamsii
- Légifrance, nariadenie z 18. augusta 2004 o zmene zoznamu omamných látok (peyotl)
- Merriam-Webster, peyote (nahuatlská etymológia)
- Frontiers in Psychiatry, peyote and the Native American Church (2017)
Časté otázky
Je pestovanie Lophophora williamsii vo Francúzsku legálne?
Nie. Podľa francúzskeho nariadenia z 18. augusta 2004 patrí tento kaktus medzi omamné látky, čo vo Francúzsku zakazuje pestovanie aj držbu napriek jeho vzhľadu bežného sukulentu. Právne podmienky v iných krajinách sa posudzujú samostatne.
Je Lophophora williamsii jedovatá pre mačky a psy?
Áno. NC State Extension ju pri požití hodnotí ako slabo jedovatú. U vystaveného zvieraťa sa môžu objaviť tráviace ťažkosti, rozšírené zrenice a poruchy videnia.
Prečo Lophophora williamsii rastie tak pomaly?
V prírode trvá dosiahnutie veku kvitnutia často až tridsať rokov. Pri pestovaní sa toto obdobie skracuje na šesť až desať rokov a vrúbľovanie ho môže skrátiť ešte viac.
Ako odlíšiť Lophophora williamsii od Lophophora diffusa?
Príbuzná Lophophora diffusa z Querétara má menej výrazné rebrá a žltozelenejšiu farbu. Najspoľahlivejšou pomôckou zostáva doložený pôvod konkrétnej rastliny.
Je Lophophora williamsii v prírode ohrozená?
Áno. IUCN ju od hodnotenia z roku 2017 zaraďuje medzi zraniteľné druhy pre intenzívny zber vo voľnej prírode a úbytok niektorých populácií, najmä v Texase.
Odkiaľ pochádza meno peyotl?
Pochádza z nahuatlského peyōtl, spájaného s koreňom peyōni, teda žiariť alebo trblietať sa. Pravdepodobne odkazuje na hodvábny vzhľad vlnatých areol na stonke.
Dá sa Lophophora williamsii pestovať vrúbľovaním?
Áno, v záhradníctve ide o bežný postup. Vrúbeľ na podpníku, napríklad Echinopsis pachanoi, dospieva približne za tri roky, kým rastline zo semena to trvá niekoľko rokov.
Podobné rastliny
Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.