Plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum, L. 1753)

Identita

Plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum L., 1753), ľudovo aj vlčia noha alebo jelení mach, je trváca výtrusná rastlina rodu Lycopodium z čeľade plavúňovité (Lycopodiaceae). Tradične sa zaraďuje medzi papraďorasty: má cievne zväzky, pravé stonky, listy aj korene, no rozmnožuje sa výtrusmi namiesto semien. ^{1 7}

Rodové meno pochádza z gréckych slov lykos, vlk, a podos, noha. Vzpriamené chlpaté konáriky pripomínali starým botanikom vlčiu labu, čo vyjadruje aj meno vlčia noha. Napriek anglickému označeniu clubmoss nejde o mach. Pravé machy nemajú cievne zväzky ani pravé stonky a korene. ^{5 7}

Poznávacie znaky

Plazivé stonky dosahujú dĺžku až 1 m, bohato sa vetvia a v pravidelných odstupoch vytvárajú vidlicovito rozkonárené korene. Vďaka tomu sa porast môže nepretržite rozrastať po povrchu pôdy. ^{3 2}

Drobučké listy, mikrofyly dlhé 3 až 5 mm, husto špirálovito obrastajú stonku a končia jemným bielym chlpom. V lete vyrastajú plodné stonky 5 až 15 cm nad vegetatívny koberec. Na jednej stopke nesú dva až tri žltozelené klasy dlhé 2 až 3 cm; ich počet je hlavným znakom na odlíšenie od blízkych plavúňovitých rastlín. ^{3 7}

Každý výtrusný list klasu má pri báze obličkovitú výtrusnicu. Po dozretí uvoľňuje jemný bledožltý prach s výtrusmi s priemerom asi 30 µm. Je natoľko hydrofóbny, že pláva na vode bez zmáčania, a slabo vonia po živici. ⁶

Užitočná taxonómia

Plavúň obyčajný je v Plants of the World Online vedený pod prijatým menom Lycopodium clavatum L., publikovaným v roku 1753. Rod zahŕňa niekoľko desiatok druhov miernej severnej pologule a tropických pohorí. Rozlišovali sa aj geografické variety, napríklad aristatum z Mexika, Strednej a Južnej Ameriky a asiaticum z Japonska a severovýchodnej Číny. ^{1 4}

Dlhé zaraďovanie k papradiam pod súhrnným menom papraďorasty zastiera samostatnú líniu plavúňorastov. Tá sa od ostatných cievnatých rastlín oddelila pred niekoľkými stovkami miliónov rokov. Toto dávne oddelenie pomáha vysvetliť množstvo historických synoným uvádzaných pri Lycopodium clavatum v botanickej literatúre. ^{7 1}

Stanovište a rozšírenie

Rozšírenie plavúňa zahŕňa mierne oblasti severnej pologule od Európy po Severnú Ameriku a Áziu. Zasahuje tiež do tropických pohorí Strednej a Južnej Ameriky, Afriky aj Ázie. ^{1 4}

Francúzsky INPN uvádza druh z veľkej časti krajiny, no v nížinách výrazne ustupuje. Kyslé vresoviská a rašeliniská tam boli odvodnené alebo premenené na poľnohospodársku pôdu. Viaceré francúzske regióny a departementy mu preto poskytujú zákonnú ochranu. ^{8 5}

Typickým stanovišťom je kyslé vresovisko, rašelinisko, chudobný pasienok alebo svetlý lesný okraj. Potrebuje kremičitú, chudobnú a priepustnú pôdu s pH 4 až 6. V pôvodnom miernom areáli znáša zimné teploty do −20 °C, zodpovedajúce zónam USDA 5 až 8. Z obrábaných alebo pravidelne vypaľovaných plôch však rýchlo mizne podobne ako iné kyslomilné plavúňovité rastliny. ³

Životný cyklus a rozmnožovanie

Rozmnožovací cyklus výrazne odlišuje tento druh od kvitnúcich rastlín. Výtrus v pôde vyklíči do podzemného prvorastu bez chlorofylu. Živiny získava výlučne v spojení s mykoríznou hubou. Tento gametofyt zostáva pred oplodnením neviditeľný pod povrchom 6 až 15 rokov. ⁷

Po oplodnení vyrastie z prvorastu prvá plazivá zelená stonka. Kým vytvorí prvé výtrusné klasy, uplynie ďalších niekoľko rokov. Od výsevu výtrusov po prvú plodnosť tak kolónia potrebuje šesť až pätnásť rokov. ^{7 3}

Nadzemné vegetatívne šírenie prebieha rýchlejšie: zakorenený úsek plazivej stonky sa môže oddeliť a osídliť nové miesto bez opakovania celého výtrusného cyklu. ³

Využitie a riziká

Výtrusový prášok mal viacero historických použití. Pre svoju hydrofóbnosť slúžil vo farmácii na obaľovanie piluliek, aby sa pri skladovaní nezlepovali. Rýchle vzplanutie vo vzduchu umožnilo jeho využitie ako práškového blesku pri starom fotografovaní a dodnes pri niektorých kúzelníckych číslach. ^{6 7}

Samotná rastlina obsahuje alkaloidy lykopodín a klavatín, jedovaté pri požití. U mnohých cicavcov môžu ochromiť motorické nervy. Výtrusy sú naproti tomu netoxické, čo umožnilo ich dlhodobé farmaceutické využitie. ³

Tradičné liečiteľstvo, najmä vo Fínsku, využívalo plavúň aj ako močopudný prostriedok. V homeopatii sa používajú riedenia rozdrvených výtrusov. ^{7 6}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Uznané záhradnícke kultivary Lycopodium clavatum nie sú známe. Ide o voľne rastúcu rastlinu, nešľachtenú na okrasu, ktorej cielené pestovanie mimo prirodzeného stanovišťa zostáva veľmi náročné. ²

Na rovnakých stanovištiach rastú zameniteľné plavúňovité rastliny, najmä druhy rodu Diphasiastrum a ďalšie plavúne ako Lycopodium annotinum. Rozhoduje počet výtrusných klasov na stopke, pri tomto druhu dva alebo tri, spolu s ihlicovitými listami zakončenými výrazným bielym chlpom. ⁴

Z diaľky sa dajú zameniť aj iné plazivé podrastové rastliny, napríklad Selaginella kraussiana či niektoré pravé machy. Pravé listy s cievnymi zväzkami a vzpriamené výtrusné klasy však plavúň jasne odlišujú od pravých machov, ktoré nemajú pravé listy ani stonky. ⁷

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Lycopodium clavatum L.
• Royal Horticultural Society, Lycopodium clavatum, profil druhu
• Plants For A Future, Lycopodium clavatum
• GBIF, Lycopodium clavatum L.
• Tela Botanica / eFlore bdtfx, Lycopodium clavatum L.
• Boiron, plavúň obyčajný
• Encyclopaedia Britannica, plavúne
• INPN / MNHN, Lycopodium clavatum L., 1753