Maklura oranžová (Maclura pomifera, (Raf.) C.K.Schneid. 1906)

Identita

Maklura oranžová (Maclura pomifera (Raf.) C.K.Schneid., 1906) je prijatý druh rodu Maclura z čeľade Moraceae, jeho významný zástupca mimo Ázie. Prijaté meno vzniklo neskorším taxonomickým presunom. Constantine Samuel Rafinesque opísal druh v roku 1817 pod bazionymom Ioxylon pomiferum. Do rodu Maclura ho až v roku 1906 preradil Camillo Karl Schneider. ^{1 2}

Francúzske označenie bois d’arc, drevo na luky, pochádza od osadníkov povodia Mississippi. Pozorovali, ako Osagovia z hustého pružného dreva vyrábajú vyhľadávané luky. Anglické bow-wood je priamy preklad. Názov Osage orange odkazuje na hrboľatý zelený až žltozelený plod podobný pomaranču, hoci s citrusom botanicky nesúvisí. ^{3 7}

Poznávacie znaky

Opadavý strom alebo veľký ker vytvára širokú zaoblenú korunu. Záhradnícke zdroje uvádzajú výšku 8 až 18 m a porovnateľnú šírku; výnimočné stromy presahujú 20 m. Oranžovohnedá kôra s vekom hrubne a hlboko sa rozpraskáva, takže starší kmeň sa vzhľadom výrazne líši od mladých výhonkov. ^{4 5}

Mladé výhonky a výmladky nesú pevné prílistkové tŕne, dlhé 0,5 až 2,5 cm, umiestnené v pazuchách listov. Bránia priechodu bylinožravcov. Jednoduché vajcovité listy sú lesklé, zhora tmavozelené a na jeseň výrazne žltnú. Poranenie listu, stonky alebo plodu vyvolá výtok bielej mliečnej šťavy, typickej pre Moraceae. ^{5 6}

Dvojdomosť znamená, že samčie a samičie kvety rastú na oddelených jedincoch. Drobné nenápadné zelenkasté kvety sa objavujú po vypučaní listov koncom jari alebo začiatkom leta. Iba samice vytvárajú veľké hrboľaté súplodie s priemerom 10 až 15 cm. Od septembra do októbra dozrieva zo zelenej na žltozelenú farbu. ⁵

Užitočná taxonómia

Synonymá maklury odrážajú dlhé presuny medzi rôznymi taxonomickými zaradeniami. Na starých škôlkarských štítkoch alebo herbárových položkách sa možno stretnúť najmä s týmito menami:

• Ioxylon pomiferum Raf., bazionym z roku 1817
• Toxylon pomiferum (Raf.) Sarg.
• Toxylon maclura Raf.
• Toxylon aurantiacum (Nutt.) Raf.
• Maclura aurantiaca Nutt.
• Maclura pomifera var. inermis (André) C.K.Schneid., historická beztŕňová varieta

Prívlastok inermis označuje beztŕňovú formu, z ktorej vychádzali viaceré moderné záhradné kultivary vrátane White Shield a Wichita. Spoľahlivým základom určenia zostáva prijaté meno Maclura pomifera. V čeľadi Moraceae stojí vedľa moruší (Morus) a figovníkov (Ficus). ^{1 3}

Stanovište a rozšírenie

Južná časť stredu Spojených štátov tvorí pôvodný areál maklury. POWO/WCVP uvádza juhovýchod Oklahomy, Texas a Arkansas, zatiaľ čo GRIN Global pridáva Louisianu. Na plnom slnku tu osídľuje lesy, polia a húštiny úrodných nížin. ^{1 3}

Od 19. storočia bola maklura vo veľkom zavádzaná do ďalších častí Severnej Ameriky pre živé ploty. Neskôr sa pestovala aj v Číne a Európe. Mimo pôvodného areálu slúži predovšetkým ako zdroj dreva, tieniaci strom alebo vetrolam, skôr než ako plošne naturalizovaná drevina. ^{3 9}

Široká pôdna tolerancia zahŕňa íl, hlinitú aj piesočnatú pôdu a plytké kamenisté stanovištia. Znáša kyslé, neutrálne aj zásadité pH. Táto nenáročnosť na pôdu napomáha rozširovaniu mimo pôvodného areálu všade tam, kde človek založil výsev alebo živý plot. ⁵

Životný cyklus, ekológia a rozmnožovanie

Ťažké hrboľaté súplodie podnietilo známu hypotézu evolučnej ekológie. Jeho veľkosť a farba by mohli byť prispôsobením na šírenie pleistocénnou megafaunou, napríklad mamutmi či obrovskými leňochodmi, ktoré vyhynuli pred vyše desaťtisíc rokmi. Tento scenár sa označuje ako duch evolúcie. ¹⁰

Kritické preskúmanie však spochybnilo experimentálnu oporu tejto hypotézy. Semená neprežívajú prechod črevom dnešného koňa a prechod tráviacim traktom slona klíčivosť znižuje namiesto jej zvýšenia. Prirodzené šírenie je dnes obmedzené: veverice plody obhrýzajú, ale väčšinu semien ničia a účinne ich neroznášajú. ¹⁰

Prakticky sa druh šíri hlavne koreňovými výmladkami, ktoré vznikajú zvlášť hojne po zrezaní hlavnej stonky, a už dve storočia aj ľudskou výsadbou. Silné obrastanie bázy zahusťuje hlboko rezaný živý plot. Čím je rez výraznejší, tým bohatší býva následný obrast. ^{5 7}

Využitie a riziká

Mimoriadne husté drevo prirodzene odoláva hnilobe. Osagovia z neho vyrábali luky, ktoré francúzski osadníci považovali za lepšie než luky z ostatných miestnych drevín. Neskôr slúžilo na plotové stĺpiky a násady náradia. Z kôry a jadrového dreva sa získavalo aj žlté farbivo. ^{7 6}

Pred vynájdením ostnatého drôtu v roku 1874 vznikli na amerických Veľkých prériách tisíce kilometrov živých plotov z maklury. Husté tŕne a silné obrastanie po reze vytvárali takmer nepriechodnú zábranu pre dobytok. Federálny program vetrolamov proti pôdnej erózii počas Dust Bowl v 30. rokoch 20. storočia pridal ďalšie tisíce kilometrov. ⁷

Plod sa neje: tvrdá sťahujúca dužina nemá praktické potravinové využitie. Mliečna šťava z poškodených stoniek a plodov môže niektorým ľuďom podráždiť kožu. Záhradnícke zdroje však neuvádzajú známu systémovú toxicitu pre mačky a psy. Americká ľudová predstava pripisuje plodom odpudzovanie pavúkov a domáceho hmyzu. Chemické rozbory ukazujú, že príslušné látky sú v dužine príliš zriedené na merateľný účinok. ^{6 5 7}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Severoamerickej ponuke dominujú tri samčie beztŕňové kultivary: White Shield, Wichita a Park. Keďže pochádzajú zo samčích rastlín, nerodia. Poskytujú tak stromy do alejí a na zatienenie bez lepkavého opadu plodov samíc a bez rizika poranenia tŕňmi. ⁵

Zavádzajúci môže byť názov Osage orange. Maklura nemá botanické príbuzenstvo s pomarančom rodu Citrus, ktorý patrí do Rutaceae. Maclura pomifera patrí do Moraceae, medzi moruše a figovníky. Mliečna šťava a štruktúra dreva sú preto omnoho bližšie moruši než citrusom. ¹

Pohlavie mladého semenáča sa pred prvým kvitnutím nedá rozlíšiť a čakanie môže trvať niekoľko rokov. Ak má byť strom od výsadby zaručene samčí, bez tŕňov a plodov, vhodnejší je štepený jedinec pomenovaného kultivaru než semenáč neznámeho pôvodu. ⁵

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Maclura pomifera (Raf.) C.K.Schneid.
• International Plant Names Index, Maclura pomifera
• USDA GRIN Global Taxonomy, Maclura pomifera
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Maclura pomifera
• NC State Extension Gardener Plant Toolbox, Maclura pomifera
• Plants For A Future, Maclura pomifera
• Buckeye Yard and Garden onLine / Ohio State University, Osage orange
• USDA NRCS, rastlinný prehľad Maclura pomifera
• USDA PLANTS Database, profil druhu Maclura pomifera
• Guimarães, Sheldon & Cortés-Ramírez, examen critique de l'hypothèse mégafaunique chez Maclura pomifera, PubMed Central