Parijat (Nyctanthes arbor-tristis, L. 1753)

Identita

Nyctanthes arbor-tristis (Nyctanthes arbor-tristis L., 1753), známy aj ako parijat, je ker alebo malý strom z čeľade Oleaceae a jediný skutočne rozšírený pestovaný druh svojho rodu. Bežne dorastá do 2 až 6 m, vo voľnom raste niekedy až do 10 m. Nápadná oranžovočervená korunná rúrka chýba všetkým jazmínom rodu Jasminum. Latinské druhové meno arbor-tristis znamená „smutný strom“ a opisuje krátky život kvetov, ktoré sa otvoria za súmraku a opadnú pred svitaním. ^{1 2}

Vo francúzskom národnom inventári sa tento druh uvádza aj pod tamojšími menami „nyctanthe arbre-triste“ a „jasmin de nuit“. V metropolitnom Francúzsku zostáva mimo skleníkov vzácny, no udomácnil sa na Réunione, ktorého tropické podnebie mu vyhovuje podstatne lepšie. ⁵

Poznávacie znaky

Pri bežnom pestovaní dosahuje ker 2 až 6 m, kým voľne rastúce jedince môžu vo vhodnom podnebí dorásť takmer do 10 m. Sivá, drsná a šupinatá kôra sa zreteľne líši od hladkých výhonkov mnohých príbuzných jazmínov. ^{4 3}

Jednoduché protistojné listy sú dlhé 6 až 12 cm a široké 2 až 6,5 cm. Drsný povrch hornej strany umožňuje určovanie aj bez kvetov. Biele kvety s 5 až 8 cípmi majú nápadnú oranžovočervenú korunnú rúrku a rastú v skupinách po 2 až 7. ^{3 4}

Jediná noc tvorí celý život kvetu: otvorí sa za súmraku, niekoľko hodín silno vonia a na svitaní zvädnutý opadne. Zem pokryje bielymi a oranžovými kvetmi. Plodom je plochá hnedá srdcovitá tobolka s priemerom asi 2 cm, rozdelená na dve puzdrá, každé s jediným semenom. ³

Užitočná taxonómia

Pre tento druh prijíma POWO/WCVP meno Nyctanthes arbor-tristis L., publikované v roku 1753. Pri botanických revíziách vznikli viaceré synonymá:

• Parilium arbor-tristis (L.) Gaertn. (botanické synonymum)
• Nyctanthes dentata Blume (botanické synonymum)
• Bruschia macrocarpa Bertol. (botanické synonymum)
• Scabrita scabra L. (botanické synonymum)
• Scabrita triflora L. (botanické synonymum)

Staršie klasifikácie ho dlho zaraďovali do čeľade Verbenaceae. Moderná taxonómia ho však radí do Oleaceae, teda k olivovníkom, zobom a jazmínom rodu Jasminum. Samotný rod Nyctanthes zahŕňa iba hŕstku druhov tropickej Ázie; žiadny ďalší nemá porovnateľné záhradnícke využitie. ^{1 8}

Stanovište a rozšírenie

Z východných Himalájí a indického subkontinentu, konkrétne Nepálu a Indie, siaha prirodzený areál do pevninskej juhovýchodnej Ázie: Mjanmarska, Thajska, Kambodže, Laosu a Vietnamu. Populácie rastú aj na Sumatre a Jáve. Druh osídľuje suché opadavé lesy a skalnaté svahy od hladiny mora do výšky 1 500 m. ^{4 1}

Pre kvety a farbivo sa Nyctanthes arbor-tristis hojne rozšíril do trópov. Udomácnil sa v ostrovnej juhovýchodnej Ázii, Karibiku a na francúzskych zámorských územiach vrátane Réunionu. Mimo pôvodného areálu zostáva najmä okrasnou a obradnou rastlinou bez doloženého invázneho statusu. ^{4 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie prebieha podľa podnebia od konca leta do jesene. V južnej Ázii jeho vrchol často súvisí s obdobím dažďov. V Západnom Bengálsku, kde je rastlina štátnym kvetom, tradične ohlasuje sviatok Durga púdža. ^{4 6}

Odrezky z polovyzretých výhonkov zakoreňujú za niekoľko týždňov, podstatne rýchlejšie a spoľahlivejšie než nepravidelne klíčiace semená. Ker ľahko obrastá aj po hlbokom reze, čo uľahčuje údržbu voľne rastúceho živého plota. ⁴

Silná nočná vôňa naznačuje opeľovanie hmyzom aktívnym za súmraku a v noci. Podobný znak majú aj iné silno voňajúce biele kvety vrátane jazmínov. Semená, po jednom v každom puzdre tobolky, predstavujú pomalšiu cestu množenia. Ich nepravidelné klíčenie vysvetľuje, prečo pestovatelia uprednostňujú odrezky. ⁴

Využitie a riziká

Oranžová korunná rúrka obsahuje nyktantín, pigment blízky krocetínu zo šafranu. Používa sa na šafranovožlté farbenie hodvábu a bavlny; v juhovýchodnej Ázii dlho farbil aj budhistické mníšske rúcha. ⁴

Horké listy sa v tradičnom liečiteľstve používajú proti horúčke, reumatickým ťažkostiam a črevným parazitom. Novšie práce im pripisujú antimalarické a protizápalové vlastnosti. Štúdia akútnej toxicity na myšiach stanovila strednú smrteľnú dávku pri vnútrobrušnicovom podaní na 977 mg/kg. Celkovo ide o nízku toxicitu, no osobitné publikované údaje pre mačky, psy či človeka chýbajú. ^{7 4}

Zo semien sa získava svetložltý olej bohatý na sterolové zlúčeniny; kôra obsahuje glykozidy skúmané zatiaľ prevažne v regionálnych laboratóriách. Žiadna západná zdravotnícka autorita nepotvrdila liečebnú dávku Nyctanthes arbor-tristis pre človeka, preto je mimo lekárskeho dohľadu potrebná obozretnosť. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Indická záhradnícka literatúra uvádza okrasné kultivary Karna-phool a Seeya Shrinagar. Ich medzinárodný botanický štandard však dodnes nie je overený. ⁴

Zámena najčastejšie hrozí s jazmínmi rodu Jasminum, ktoré tiež voňajú a niekedy kvitnú v noci. Chýba im však oranžovočervená korunná rúrka a drsné protistojné listy charakteristické pre Nyctanthes arbor-tristis. Vysoko toxický oleander (Nerium oleander) s ním zdieľa iba okrasné využitie v trópoch, nie blízku botanickú príbuznosť.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Nyctanthes arbor-tristis L.
• International Plant Names Index, Nyctanthes arbor-tristis L.
• NParks Singapore FloraFaunaWeb, Nyctanthes arbor-tristis
• PROSEA / Pl@ntUse, Nyctanthes arbor-tristis
• INPN / MNHN, Nyctanthes arbor-tristis L., 1753
• Top Tropicals Plant Encyclopedia, Nyctanthes arbor-tristis (Parijat)
• PMC, Antimalarické vlastnosti listov Nyctanthes arbor-tristis in vivo a akútna toxicita
• GBIF Backbone Taxonomy, Nyctanthes arbor-tristis L.