Machovka lepkavá (Physalis philadelphica, Lam. 1786)

Machovka lepkavá (Physalis philadelphica), známa pod španielskym názvom tomatillo, je jednoročná bylina z čeľade Solanaceae, pestovaná v Mexiku a Strednej Amerike už v predkolumbovskom období. Zelený alebo fialkastý plod zostáva až do zberu uzavretý v nafúknutom papierovitom kalichu. Na opelenie potrebuje druhú geneticky odlišnú rastlinu.

Čítať ďalej
Vedecký názovPhysalis philadelphica
RodPhysalis
RadSolanales

Machovka lepkavá, Tomatillo, Miltomate a Mexican groundcherry

Identita
Toxicita
Jedovatá okrem zrelého plodu (solanín, solanidín)
Náročnosť údržby
Nízka
Typ rastliny
Bylinná rastlina · Plodová zelenina
Typ listov
Opadavý
Dĺžka života
Letnička
Krajina pôvodu
MexikoGuatemalaKubaHaiti
Biotop
Polia, poľnohospodárske úhory a okraje ciest, často splanené porasty pri zeleninových záhradách
Sezónnosť
Kvitnutie
Leto
Zber
LetoJeseň
Rast
Vegetačný pokoj
Bez obdobia pokoja
Rýchlosť rastu
7/10
Čas dozrievania
Plodí 60 až 75 dní po presadení, až do prvých mrazov
Rozmnožovanie
Výsev
Klíma a voda
Teplota
Mrazuvzdornosť
Odolnosť voči vetru
Nízka, stonky zaťažené plodmi potrebujú oporu
Vlhkosť
40–70 %
Polievanie
Veľmi málo
Málo
Stredne
Veľa
Veľmi veľa
Odolnosť voči suchu
Nie
Pôda
pH pôdy
Typy pôdy
Priepustná pôda, Výživný substrát
Slaná pôda
Netolerovaná
Svetlo a umiestnenie
Svetelná expozícia

Plné slnko

Doprajte jej niekoľko hodín priameho slnka denne, ideálne ráno alebo večer.

Plné slnko, aspoň 6 hodín denne
Exteriér
Zeleninový záhon, Záhon na plnom slnku
Kvetináče
Priepustný kvetináč, Veľká nádoba
Vzhľad
Výška60–150 cmŠírka60–120 cm
Listy
Zelená
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — listy 1
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — listy 2
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — listy 3
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — listy 4
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — listy 5
Kvety
ŽltáHnedá
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kvety 1
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kvety 2
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kvety 3
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kvety 4
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kvety 5
Plody
ZelenáŽltáFialová
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — plody 1
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — plody 2
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — plody 3
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — plody 4
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — plody 5
Habitus
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — habitus 1
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — habitus 2
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — habitus 3
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — habitus 4
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — habitus 5
Kôra
Zelená
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kôra 1
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kôra 2
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kôra 3
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kôra 4
Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): pôvod a využitie — kôra 5

Celosvetové rozšírenie

Podľa POWO/WCVP siaha pôvodný areál Physalis philadelphica od Mexika po Strednú Ameriku s oddelenými výskytmi na Kube a Haiti. Rastlina bola domestikovaná v predkolumbovskej Mezoamerike a u Aztékov aj Mayov mala väčší kulinársky význam než rajčiak. Pestovanie sa neskôr rozšírilo ďaleko za pôvodný areál do Severnej Ameriky, Indie, Austrálie a Afriky.

  • Pôvodná4
  • Introdukovaná3
  • Mexiko
  • Guatemala
  • Kuba
  • Haiti
  • Spojené štáty
  • Južná Afrika
  • Keňa

Šesťuholníky: regióny, kde sa rastlina vyskytuje. Zelené body: pôvodný areál.1

Identita

Machovka lepkavá (Physalis philadelphica Lam., 1786), známa aj pod španielskym názvom tomatillo, je jednoročná bylina z rodu Physalis a čeľade Solanaceae. V teplom podnebí dorastá do výšky 60 cm až 1,5 m. Z každého kvetu sa vyvíja plod s priemerom 2,5 až 6 cm, chránený až do zrelosti nafúknutým papierovitým kalichom, typickým pre tento rod. Zbiera sa zelený alebo fialkastý, ešte uzavretý v kalichu, na slané jedlá. Tým sa odlišuje od machovky peruánskej so sladkým žltooranžovým zrelým plodom. 1 6

V predkolumbovskej Mezoamerike mala domestikovaná rastlina u Aztékov a Mayov väčší kulinársky význam než rajčiak. Názov miltomate vznikol v jazyku nahuatl zo slov milli, pole, a tomatl, okrúhly plod. Je oveľa starší než španielske pomenovanie tomatillo. V angličtine sa používa aj označenie Mexican groundcherry. 5

Poznávacie znaky

Rozkonárený ker machovky lepkavej je čiastočne drevnatejúci a rozložitý, vysoký 60 cm až 1,5 m. Bez opory môžu jeho hranaté stonky pri kontakte so zemou zakoreňovať. Na rozvetvených výhonkoch sa striedajú vajcovité listy s nepravidelne zubatým okrajom. Celá rastlina zaberá do šírky 60 cm až 1,2 m, preto jej rozložitý rast vidno aj pri nižších jedincoch. 6 5

Jednotlivé zvončekovité kvety sú bledožlté s hnedopurpurovými škvrnami pri báze koruny. Tento vzor chýba pri jednofarebných kvetoch rajčiaka a baklažánu. Po opelení sa kalich rýchlo zväčšuje do papierovitého obalu, ktorý zakryje celý plod. Rastúci plod môže napokon tento obal roztrhnúť. 5

Guľovitý, mierne sploštený plod meria 2,5 až 6 cm v priemere. Má lepkavú šupku, podľa odrody zelenú, žltú alebo fialkastú, nikdy však červenú. Červený plod znamená iný druh z čeľade Solanaceae. Svetlá kyslastá dužina obsahuje veľa drobných semien a jej chuť sa s postupujúcou zrelosťou mení od kyslej po sladkú. 5

Užitočná taxonómia

Pod menom Physalis philadelphica Lam. prijíma POWO/WCVP tento druh aj viacero synoným, ktoré vznikli počas revízií rodu. K nim patria:

  • Physalis philadelphica var. minor Dunal, synonymum variety
  • Physalis angulata var. philadelphica (Lam.) A.Gray, staršie varietné meno
  • Physalis philadelphica f. pilosa Waterf., synonymum formy
  • Physalis mexicana Molina ex Colla, druhové synonymum
  • Physalis laevigata M.Martens & Galeotti, synonymum
  • Physalis chenopodiifolia Willd., synonymum

Osobitné postavenie má Physalis ixocarpa Brot. ex Hornem. POWO/WCVP ho vedie ako samostatne prijaté botanické meno, nie ako synonymum Physalis philadelphica. Obchod s osivom tento rozdiel často nedodržiava a pod rovnakým obchodným označením tomatillo používa obe mená, niekedy dokonca na tom istom vrecku semien. 1 4

Stanovište a rozšírenie

Mexiko a Stredná Amerika tvoria podľa POWO pôvodný areál Physalis philadelphica, s oddelenými výskytmi na Kube a Haiti. Rastlina osídľuje obrábané polia, poľnohospodárske úhory a okraje ciest. Častejšie vytvára splanené populácie pri zeleninových záhradách než porasty v nenarušenej prírode. 1 3

Najvýznamnejšie mexické pestovateľské oblasti ležia v štátoch Morelos a Hidalgo. V západnej časti Spojených štátov sa druh naturalizoval už pred rokom 1863. Mimo pôvodného areálu sa dnes vyskytuje aj v Indii, Austrálii, Južnej Afrike a Keni. Nikde tam však nedosiahol obchodný význam porovnateľný s Mexikom. 5

Životný cyklus a rozmnožovanie

Samoneplodnosť výrazne ovplyvňuje úrodu machovky lepkavej. Osamelá rastlina kvitne normálne, ale takmer nevytvorí plody, ani keď sa jej vlastné kvety ručne opelia vlastným peľom. Na pravidelnú úrodu treba vedľa seba pestovať aspoň dve geneticky odlišné rastliny, medzi ktorými prebehne krížové opelenie. 5

V miernom podnebí kvitnutie trvá od júla do septembra a semená dozrievajú od augusta do októbra. Plody sa tvoria 60 až 75 dní po presadení. Ako plod rastie, postupne vypĺňa kalich. Pri úplnej zrelosti kalich hnedne a vysychá, čím sa mení aj jeho pôvodne zelený vzhľad. 7 6

Využitie a riziká

Na konzumáciu slúži iba plod dorastený do plnej veľkosti. Zbiera sa zelený, ešte v uzavretom kalichu, a používa sa surový aj varený do salsa verde, polievok, dusených jedál a šalátov. Papierovitý kalich nie je jedlý a pred každou prípravou sa musí odstrániť. 5

Ostatné časti rastliny sú jedovaté. Listy, stonky, kalich a nezrelý plod obsahujú glykoalkaloidy typu solanínu a solanidínu. Po požití môžu vyvolať bolesti hlavy, tráviace bolesti, vracanie a hnačku. Jedlé využitie sa vzťahuje len na plod v plnej veľkosti, zbavený kalicha, nie na zelené časti rastliny. 6

Medzi hlavné škodce v záhrade patria húsenice môr vrátane oseníc a molice. Molice môžu v zavlažovaných porastoch prenášať vírusové ochorenia na susedné ľuľkovité rastliny. V porovnaní s rajčiakom je však machovka lepkavá pomerne málo náchylná na choroby. 5 6

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

V ponuke osiva sa rozlišuje viacero selekcií. 'Toma Verde' je štandard so zelenými plodmi, 'Rendidora' má vzpriamenejší rast a vyššiu úrodnosť než divé populácie, 'Purple de Milpa' tvorí fialkasté plody. 'Pineapple' s malým zlatožltým a sladkým plodom sa predáva skôr na priamu konzumáciu než do omáčky. 5

Najčastejšie zámeny sa týkajú týchto príbuzných druhov:

  • Physalis ixocarpa, podľa POWO/WCVP samostatný druh, v predaji však s rovnakým obchodným menom tomatillo;
  • Physalis peruviana, machovka peruánska, zbieraná oranžová a sladká, nie zelená a kyslastá;
  • Physalis pruinosa, severoamerická machovka s malým zlatým plodom, v angličtine niekedy zamieňaná pre nejasné odlíšenie spôsobov využitia.

Pri odlíšení podobných plodov pomáha ich farba a kuchynské využitie. Zelené alebo fialkasté plody smerujú do omáčok, kým oranžové a sladké slúžia na priamu konzumáciu ako ovocie. 4

Hlavné zdroje

Časté otázky

Je tomatillo jedovaté?

Listy, stonky, kalich a nezrelý plod obsahujú glykoalkaloidy typu solanínu a solanidínu. Na konzumáciu je určený iba plod dorastený do plnej veľkosti a zbavený zeleného obalu. Kalich sa pred prípravou odstráni.

Prečo moje tomatillo netvorí plody?

Physalis philadelphica je výrazne samoneplodná. Osamelá rastlina normálne kvitne, ale takmer netvorí plody. Na úrodu treba aspoň dve geneticky odlišné rastliny vysadené blízko seba.

Treba pred konzumáciou odstrániť kalich?

Áno. Papierovitý kalich okolo plodu nie je jedlý a pred prípravou sa odstraňuje, aj pred varením omáčky salsa verde.

Sú Physalis philadelphica a Physalis ixocarpa tá istá rastlina?

POWO/WCVP prijíma meno Physalis philadelphica a Physalis ixocarpa považuje za samostatné botanické meno. Obchod s osivom a mnohé záhradnícke zdroje však používajú obe mená zameniteľne pre tomatillo.

Je tomatillo jednoročná alebo trváca rastlina?

Pri pestovaní ide o jednoročnú rastlinu, ktorú zničí prvý mráz. V teplom bezmrazovom podnebí môže žiť ako krátkoveká trvalka, zvyčajne sa však pestuje každý rok zo semien.

Ako spoznám zrelé tomatillo?

Plod vyplní a často roztrhne kalich, ktorý podľa odrody zostáva zelený alebo začína hnednúť. Zelená, žltá či fialkastá farba šupky zosilnie a povrch je na dotyk mierne lepkavý.

Ako sa tomatillo líši od machovky peruánskej?

Tomatillo, Physalis philadelphica, sa zbiera zelené alebo fialkasté na slané jedlá. Machovka peruánska, Physalis peruviana, sa zbiera úplne zrelá a oranžová na sladké využitie. Obe majú papierovitý kalich, ale rozdielne kuchynské využitie.

Podobné rastliny

Ak si nie ste istí toxicitou rastliny, poraďte sa s botanikom alebo veterinárom.