Borovica horská (Pinus mugo, Turra 1764)

Identita

Borovica horská (Pinus mugo Turra, 1764), nazývaná aj kosodrevina, je ihličnan rodu Pinus z čeľade Pinaceae. V angličtine sa označuje aj ako Mountain pine. POWO/WCVP prijíma toto meno pre druh z hôr strednej a juhovýchodnej Európy: východného Francúzska, Álp, Karpát, stredného Talianska a severného Balkánu. ^{1 4}

Epiteton mugo pochádza z talianskeho ľudového pomenovania tejto borovice. Neodkazuje na botanika ani miesto objavu. Povesť trpasličej borovice však môže pri nákupe zavádzať: typický druh v prirodzenom poraste presahuje 3 m, skutočne malé zostávajú len kultivary ako Mops či Gnom. ^{6 2}

Poznávacie znaky

Pre borovicu horskú je určujúci najmä vzrast, ešte pred ihlicami a šiškami. Na rozdiel od ostatných európskych borovíc tvorí rozložitý ker s poliehavými pokrútenými kmeňmi, ktoré sa vetvia už od bázy. Nízke prepletené porasty, označované aj ako krummholz, prevládajú na vetrom ošľahaných vrcholoch. Vzpriamený stromový jedinec je možný, ale vzácny; v takmer celom pôvodnom areáli prevažuje krovitá forma. ^{6 2}

Pri pestovaní dosahuje bežne výšku 1 až 3 m a šírku 4 až 8 m, najväčšie jedince až 5 m na výšku. Jasnozelené až tmavozelené ihlice rastú po dvoch, merajú 2,5 až 7,5 cm a pretrvávajú 5 až 10 rokov. Žijú teda podstatne dlhšie než ihlice borovice lesnej. ^{2 5 6}

Vajcovité šišky borovice horskej merajú 2 až 5 cm a v zrelosti sú lesklé hnedé. Na štítku každej šupiny je zreteľný stredový hrbolček, pri niektorých varietách posunutý nadol. Tým sa líšia od borovice lesnej s plochým štítkom bez výrazného hrbolčeka. ^{6 4}

Užitočná taxonómia

Vymedzenie komplexu Pinus mugo dlho pôsobilo ťažkosti. Pre miestne formy bolo uverejnených vyše sto mien, od vysokohorských poliehavých krov po vzpriamenejšie populácie. ⁶

V rámci blízkych taxónov treba rozlišovať:

• Pinus mugo subsp. pumilio (Haenke) Franco, meno zahrnuté do synonymiky druhu, ale aj obchodné označenie najpoliehavejších foriem;
• Pinus uncinata Ramond ex DC., dlho považovaná za poddruh Pinus mugo, dnes samostatný druh Pyrenejí a západných Álp s výrazne háčikovitými šupinami šišiek;
• Pinus mugo subsp. rotundata (Link) Janch. & H.Neumayer, forma rašelinísk stredných horských polôh, hodnotená IUCN samostatne.

Pri mene pumilio vzniká podobná nejasnosť ako pri borsigiana u monstery. Vyskytuje sa v botanickej synonymike aj v záhradníckom obchode, kde označuje kompaktnejšie rastliny. Pevným východiskom zostáva prijaté meno Pinus mugo Turra. ¹

Stanovište a rozšírenie

Horské masívy od východného Francúzska cez Alpy a Karpaty po stredné Taliansko a sever Balkánu tvoria pôvodný areál druhu. Významné populácie sa nachádzajú v Rakúsku, Švajčiarsku a Rumunsku. ^{1 4}

Subalpínske stanovištia pri hornej hranici lesa zahŕňajú skalnaté hole, sutiny a strmé svahy. Málo iných drevín tu vzdoruje vetru a chladu. Niektoré populácie poddruhu rotundata osídľujú aj rašeliniská stredných polôh, citlivejšie na odvodňovanie. ^{4 5}

Medzinárodná únia na ochranu prírody hodnotí Pinus mugo ako málo dotknutý druh, pretože má rozsiahly areál a celkovo stabilnú populáciu. Poddruh rotundata je však ohrozený. Odvodňovanie a zalesňovanie rašelinísk zmenšili jeho obsadenú plochu, tento miestny úbytok však nemení celkové hodnotenie druhu. ⁸

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jednodomosť borovice horskej znamená, že každý jedinec nesie oddelené samčie a samičie šišky. Samičie sa tvoria koncom sezóny a dozrievajú nasledujúci rok, keď zo zelených prejdú na lesklé hnedé a uvoľnia krídlaté semená šírené vetrom. V pestovaní vo voľnej pôde vznikajú prvé šišky približne vo veku 10 až 15 rokov, dávno pred dosiahnutím konečného objemu. ⁴

Rast borovice horskej zostáva pomalý. Táto vlastnosť vysvetľuje obľubu zakrpatených kultivarov v sadových úpravách. Vysadená rastlina potrebuje na dosiahnutie dospelého objemu niekoľko desaťročí. ^{7 2}

Záhradníci rozmnožujú typický druh výsevom, ktorý nevyžaduje zložitú stratifikáciu. Vlastnosti konkrétneho kultivaru, napríklad Mops či Gnom, spoľahlivo zachová iba vrúbľovanie. ^{3 5}

Využitie a riziká

Husté horské porasty kosodreviny chránia svahovité pôdy pred eróziou a znižujú vznik lavín na najviac exponovaných svahoch. ⁵

Z ihlíc a mladých výhonkov sa získava silica používaná v balzamických prípravkoch. Tradične sa jej pripisujú antiseptické a vykašliavacie účinky pri miernych ochoreniach dýchacích ciest. Pridáva sa aj do mastí proti svalovým bolestiam. ⁵

Pre mačky a psy borovica horská nie je klasifikovaná ako toxická. Ihlice a živica však pri požití dráždia ústa, podobne ako u väčšiny borovíc. Na pestovaných rastlinách spôsobujú štítničky a piliarky menšie škody. Závažnejšie odumieranie výhonkov vyžaduje odstrihnúť napadnuté drevo a odstrániť ohnisko skôr, než sa rozšíri na zvyšok rastliny. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Zaoblený kompaktný kultivar Mops získal Award of Garden Merit od Royal Horticultural Society. Za 20 až 50 rokov sotva presiahne 1 m. Na skalke či v nádobe vytvára Gnom širšiu kupolu približne 1,8 m pri rovnako pomalom raste. Výbery ako Carsten's Wintergold farbia ihlice v zime do zlatožlta. ^{3 6}

Pri určovaní sa najčastejšie zamieňajú tieto druhy:

• Pinus sylvestris, vždy vzpriamený jednokmenný strom s oranžovou kôrou vo vyššej časti a štítkami šišiek bez výrazného hrbolčeka;
• Pinus uncinata, najbližší príbuzný s výraznejším stromovým vzrastom a šupinami šišiek ohnutými do háčika;
• Pinus nigra, strom s dlhšími a tuhšími ihlicami.

V teréne stačí nízky, viackmenný a rozložitý vzrast borovice horskej na vylúčenie väčšiny uvedených zámen, často aj bez skúmania šišiek.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pinus mugo Turra
• Royal Horticultural Society, Pinus mugo, borovica horská
• Royal Horticultural Society, Pinus mugo 'Mops'
• NC State Extension, Pinus mugo (Mugo Pine)
• Plants For A Future, Pinus mugo
• Trees and Shrubs Online, Pinus mugo
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Pinus mugo
• IUCN Red List, Pinus mugo, hodnotenie (Farjon, 2017)