Mastic tree (Pistacia lentiscus, L. 1753)

Identita

Pistacia lentiscus (Pistacia lentiscus L., 1753) je ker rodu Pistacia z čeľade Anacardiaceae. Na typických chudobných pôdach zväčša nepresahuje 4 m, na chránenom stanovišti niekedy dorastá do 5 m. Plants of the World Online prijíma toto meno druhu opísaného Linném v roku 1753 z materiálu pochádzajúceho zo Stredomoria a z Kanárskych ostrovov. ¹

Dvojdomosť znamená, že samčie a samičie kvety rastú na rôznych jedincoch. Samčie sú červenkasté a zoskupené do hustých súkvetí, samičie redšie a zelenohnedé. Osamotená rastlina môže každoročne kvitnúť bez jediného čierneho plodu, pretože v jej blízkosti chýba jedinec opačného pohlavia. ²

Názov mastix súvisí s gréckym mastikhan, teda žuť, a odkazuje na staroveké žuvanie živice na osvieženie dychu, dávno pred jej použitím v cukrovinkách a kozmetike. Latinské lentiscus odkazuje na ohybnosť dreva a kôry, ktorú možno ľahko narezať a zachytiť živicovú šťavu. Medzinárodné názvy rastliny zahŕňajú Mastic tree, Lentisco a Mastixstrauch. ⁸

Poznávacie znaky

Hustý vždyzelený ker podľa RHS bežne meria 1 až 4 m, pri veľmi priaznivých podmienkach až 5 m. Na exponovaných miestach s malým množstvom pôdy zostávajú niektoré populácie kompaktnejšie, približne dvojmetrové. Samotná výška preto pri určovaní nestačí a treba ju posudzovať spolu s listami a plodmi. ^{2 6}

Kožovité lesklé zložené listy nesú až 7 párov tmavozelených lístkov. Koncový lístok chýba, vreteno sa končí bez neho. Táto párna perovitosť pomáha odlíšiť rastlinu od blízkeho Pistacia terebinthus. Po pomliaždení list výrazne vonia po živici, no tento pach nie je výlučným znakom druhu. ²

Nenápadné drobné súkvetia sa objavujú koncom jari a začiatkom leta. Plodom je kôstkovica veľká približne 4 až 5 mm, ktorá pri dozrievaní prechádza z červenej do čiernej. Práve zmena farby plodov umožňuje spozorovať ker z diaľky ľahšie než jeho málo výrazné kvety. ²

Užitočná taxonómia

Približne 10 druhov rodu Pistacia patrí do čeľade Anacardiaceae. Zahŕňajú aj Pistacia vera L. a Pistacia terebinthus L., s ktorými sa tento druh v teréne zamieňa. Botanická sekcia Lentiscus spája vždyzelené kry s párno perovitými listami a malými semenami. Sekcia Terebinthus naopak na zimu zhadzuje nepárno perovité listy. ¹

V záhradníckej a botanickej literatúre sa naďalej objavujú historické synonymá a variety:

• Pistacia lentiscus var. chia Poir., varieta z Chiosu pestovaná pre mastix
• Pistacia lentiscus var. massiliensis (Mill.) Poir., historická varieta
• Pistacia lentiscus var. latifolia Coss., historická varieta
• Pistacia massiliensis Mill., historické synonymum

Prijaté vedecké meno Pistacia lentiscus pokrýva celú túto variabilitu a zostáva spoľahlivým vodidlom. Označenie chia je forma uznávaná predovšetkým podľa tradičného využitia, nie samostatný botanický taxón oddelený od druhu. ^{1 4}

Stanovište a rozšírenie

Celé Stredomorie a Kanárske ostrovy patria do pôvodného areálu. Ten zahŕňa Pyrenejský polostrov, južné Francúzsko, Taliansko a Grécko a siaha po Turecko aj Maroko. Široké rozšírenie druhu však neznamená, že všade má rovnakú úlohu pri získavaní potravinárskej živice. ^{1 5}

Pobrežné kroviny garrigue a makchia osídľuje na vápenatých, chudobných či slaných pôdach, ktorých pH niekedy dosahuje 8,5. Pôda musí byť dobre priepustná. Vysoká tolerancia sucha a salinity z neho robí významný druh pri obnove drevinových porastov na degradovaných pôdach severnej Afriky. ⁶

Na pobreží francúzskeho Provensalska a Korziky je pôvodný a bežný. Vo svojom prirodzenom francúzskom areáli sa nepovažuje za ohrozený ani invázny druh. Toto hodnotenie sa vzťahuje na uvedené územie a nemožno ho automaticky preniesť na každú oblasť pestovania. ⁵

Životný cyklus a rozmnožovanie

Dospelú veľkosť a plné kvitnutie dosahuje vysadený ker za 5 až 10 rokov. Opeľuje ho vietor, ale na tvorbu plodov potrebuje blízky samčí aj samičí jedinec. Bez prítomnosti opačného pohlavia zostáva kvitnutie rok čo rok bez nasadenia plodov. ²

Výsev vyžaduje dlhšie predmáčanie a studenú stratifikáciu, ktoré urýchľujú inak pomalé a nepravidelné klíčenie. Ďalšou možnosťou sú letné polodrevnaté odrezky alebo potápanie konárikov. Odrezky a potápanie zachovávajú pohlavie materskej rastliny, pri semenáči sa ukáže až po niekoľkých rokoch rastu. Rozdiel je podstatný, ak je cieľom budúca tvorba plodov. ³

Na Chiose sa živica začína zberať približne v 5. roku života. Maximum, asi kilogram na rastlinu, dosahuje po 12. roku. Produkcia pokračuje celé desaťročia až do úplnej zrelosti stromu vo veku 40 až 50 rokov. Ide o dlhodobé využívanie dospelej dreviny, nie o skorú úrodu mladého semenáča. ⁸

Využitie a riziká

Najlepšie zdokumentovaným produktom zostáva živica mastix, výraznejšie než olej zo semien alebo drevo. Každé leto sa získava narezaním kôry na gréckom ostrove Chios, jedinom uznávanom mieste výroby potravinárskeho mastixu napriek širokému areálu druhu. Kvapky približne dva týždne tvrdnú na zemi a potom sa ručne zbierajú. ⁸

Žuvanie mastixu tradične slúži na osvieženie dychu a spevnenie ďasien. Živica sa pridáva do cukroviniek, zmrzliny a niektorých stredomorských nápojov. Olej zo semien obsahuje veľa kyseliny olejovej a beta-sitosterolu. V Tunisku má potravinárske využitie a skúmajú sa jeho antioxidačné vlastnosti. Jednotlivé produkty z tej istej rastliny tak majú odlišné zloženie aj spôsob použitia. ^{3 7}

Pre celú rastlinu nie je zdokumentovaná toxicita u zvierat. PFAF uvádza malé riziko hnačky pri požití veľkého množstva malými deťmi. Zároveň neodporúča priamo prehĺtať koncentrovanú silicu, ktorá dráždi viac než živica či olej zo semien. Neprítomnosť zdokumentovanej toxicity celej rastliny preto nie je dôvodom na zamieňanie týchto odlišných prípravkov. ³

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Iba varieta chia pestovaná výlučne na juhu Chiosu poskytuje obchodne využívaný mastix. Ostatné populácie vytvárajú podobnú živicu, ktorá sa však využíva málo. Botanicky nejde o samostatný druh, skôr o formu uznanú pestovateľskou tradíciou než stálym morfologickým znakom. ¹

Najčastejšie zámeny sa týkajú týchto drevín:

• Pistacia terebinthus, opadavý druh s nepárno perovitými listami s koncovým lístkom a väčšími červenkastými plodmi;
• Pistacia vera, druh pestovaný pre jedlé semená, s opadavými listami a škrupinatým plodom;
• niektoré druhy rodov Rhus a Schinus, ďalšie Anacardiaceae s povrchne podobnými zloženými listami.

Spoľahlivejšia než živicová vôňa spoločná celému rodu je kombinácia vždyzelených párno perovitých listov a malých plodov prechádzajúcich z červenej do čiernej. Žiadny z uvedených príbuzných druhov nezdieľa všetky tieto znaky naraz. Pri určovaní preto treba sledovať celú kombináciu, nie iba jeden voňavý list. ²

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pistacia lentiscus L.
• Royal Horticultural Society, Pistacia lentiscus
• Plants For A Future, Pistacia lentiscus
• GBIF, Pistacia lentiscus L.
• Tela Botanica / eFlore, Pistacia lentiscus L.
• PMC, medzipopulačná variabilita terpenoidov v listoch Pistacia lentiscus z Alžírska
• PMC, cytoprotektívne a antioxidačné vlastnosti oleja zo semien Pistacia lentiscus
• Wikipedia EN, mastix, rastlinná živica