Common myrtle (Myrtus communis, L. 1753)

Identita

Myrtus communis (Myrtus communis L., 1753) je vždyzelený ker alebo malý strom rodu Myrtus, pôvodný od Stredomoria po Pakistan. Pošúchaný list ihneď uvoľní výraznú vôňu z drobných žliaz so silicou v čepeli. Tento znak ho odlišuje od susedných krov s podobne lesklými, ale nevoňavými listami. ^{1 2}

Francúzske regionálne pomenovania pripomínajú dve rozdielne tradície. Označenie „myrte juif“ odkazuje na jeho miesto pod menom hadas medzi štyrmi rituálnymi rastlinami židovského sviatku Sukot. Provensalské „herbe du lagui“ sa používa aj v škôlkach na juhu Francúzska popri botanickom mene. ^{7 8}

Poznávacie znaky

Hustý ker rastie v mladosti vzpriamene a vekom sa rozkladá. Vo voľnej prírode dosahuje 5 m, v záhrade zriedka presiahne 2 až 3 m. Protistojné oválne až kopijovité listy merajú 2 až 5 cm, sú tmavozelené a lesklé. Drobné priesvitné žľazy pri pošúchaní uvoľňujú výraznú vôňu. ^{3 2}

Jednotlivé kvety vyrastajú v pazuchách listov. Päť bielych korunných lupienkov obklopuje množstvo žltých tyčiniek; priemer kvetu je asi 2 cm. Kvitnutie od jari do leta podľa podnebia vystriedajú mäsité modročierne až fialovočierne bobule dlhé 8 až 12 mm, pri niektorých formách biele. ^{3 4}

Užitočná taxonómia

V rámci druhu sa uznávajú dva poddruhy: najrozšírenejší Myrtus communis subsp. communis a Myrtus communis subsp. tarentina (L.) Nyman. Druhý je kompaktnejší, má drobné listy a často biele bobule; v záhradníctve sa predáva ako tarentská forma. Výrazne menšie listy sú pri rozlišovaní v teréne rýchlejšou pomôckou než farba bobúľ. ¹

K synonymám patria najmä niekdajšie variety, dnes zaradené k základnému druhu:

• Myrtus communis var. italica L. (historická varieta)
• Myrtus communis var. baetica L. (historická varieta)
• Myrtus communis var. leucocarpa DC. (historická varieta)
• Myrtus communis var. angustifolia L. (historická varieta)

Na starých záhradníckych etiketách sa tieto mená objavujú dodnes. Označujú miestne odchýlky listov alebo plodnosti, nie samostatné taxóny. Spoľahlivým údajom zostáva prijaté dvojčlenné meno Myrtus communis. ¹

Stanovište a rozšírenie

Od Makaronézie a Portugalska sa pôvodný areál tiahne cez celé Stredomorie, severnú Afriku a západnú Áziu po Pakistan. Vo Francúzsku rastie druh voľne v pobrežných makchiách a garrigue Provensalska a Korziky, spravidla pod 400 m nad morom. ^{1 7}

Chudobná, piesčitá či kamenistá pôda tomuto kru vyhovuje, ak dobre odvádza vodu. Znáša aj slaný aerosól, čo je výhodou v pobrežných záhradách. Trvalé premokrenie naopak podporuje hnilobu koreňov, hlavnú pozorovanú príčinu odumierania vo voľnej pôde. Po zakorenení dobre znáša letné sucho a rastie spolu s rozmarínom či levanduľou, ďalšími krami stredomorských makchií. ^{2 5}

Zrelé bobule konzumujú vtáky a rozširujú tým semená po makchiách. IUCN zaraďuje Myrtus communis medzi najmenej ohrozené druhy so stabilnou populáciou v rozsiahlom stredomorskom a makaronézskom areáli. ^{3 6}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Na tohtoročnom dreve sa tvoria kvety opeľované najmä včelami. Bohatá úroda bobúľ prichádza až po viacerých dlhých a teplých letách; táto podmienka obmedzuje plodnosť v chladnejšom miernom podnebí. ^{3 2}

Približne tri mesiace chladovej stratifikácie potrebujú semená pred klíčením. Bez chladu klíčia zriedka alebo vôbec, preto sa domáci výsev často nepodarí. Polovyzreté odrezky z tohtoročného dreva odobraté koncom leta naopak verne zachovajú vlastnosti kultivaru, napríklad 'Compacta'. Geneticky variabilnejšie semenáče to vždy nezaručia. ⁵

Dobre zakorenený jedinec často žije niekoľko desaťročí. Ako vždyzelená rastlina nemá výrazný zimný odpočinok. Po požiari makchií silno obráža z bázy, čo vysvetľuje pretrvávanie v pravidelne vypaľovaných stredomorských porastoch. ³

Využitie a riziká

Čerstvé aj sušené zrelé bobule tradične nahrádzajú čierne korenie vo viacerých stredomorských kuchyniach. Používajú sa aj do mirta, macerovaného likéru typického pre Sardíniu a Korziku. Sušené pomleté aromatické listy ochucujú pečené mäso, čo je dodnes živý starý sardínsky zvyk. ⁵

Silica bohatá na cineol a myrtenol sa využíva v parfumérii a tradičných prípravkoch pre dýchacie cesty. Vysušené drevo poskytuje kvalitné drevné uhlie. Dostupné údaje hodnotia rastlinu ako netoxickú pre mačky, psy a ľudí; pri koňoch však chýba dostatok informácií. ⁵

Antickí Gréci zasvätili túto rastlinu Afrodite, Rimania Venuši. Vence z nej zdobili novomanželov aj víťazov mierových súťaží, na rozdiel od vavrínových vencov vyhradených vojenským úspechom. Tradícia svadobných vencov sa zachovala až po britské kráľovské svadby. ⁸

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Z poddruhu tarentina pochádza viacero kultivarov vrátane nízkeho drobnolistého 'Compacta' a foriem 'Variegata' s bielo či krémovo panašovanými listami. Tieto výbery nemenia biológiu základného druhu. Základný druh aj poddruh tarentina získali ocenenie RHS Award of Garden Merit za spoľahlivé záhradné vlastnosti. ²

Pri určovaní možno tento druh zameniť s inými stredomorskými krami s lesklými vždyzelenými listami, napríklad s rodom Ligustrum alebo niektorými Pittosporum. Najrýchlejšie rozhodne pošúchanie listu: žľazy Myrtus communis uvoľnia výraznú vôňu silice, kým listy uvedených podobných krov zostávajú bez vône. ³

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Myrtus communis L.
• Royal Horticultural Society, Myrtus communis
• NC State Extension, Myrtus communis (Common Myrtle) Plant Toolbox
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Myrtus communis
• Plants For A Future, Myrtus communis
• IUCN Red List, Myrtus communis assessment
• INPN / MNHN, Myrtus communis L., 1753 (cd_nom 109186)
• Smithsonian Libraries and Archives, Myrtle, the provenance and meaning of a plant