Jaboticaba (Plinia cauliflora, (Mart.) Kausel 1956)

Identita

Plinia cauliflora (Plinia cauliflora (Mart.) Kausel, 1956), známa aj ako jaboticaba, je vždyzelený ovocný strom rodu Plinia z čeľade Myrtaceae. Kým väčšina ovocných stromov kvitne a rodí na mladých výhonkoch, tento druh vytvára kvety aj plody priamo na kmeni a hrubých konároch. Tento botanický jav sa nazýva kauliflória. ^{1 4}

Prvý opis vypracoval Carl Friedrich von Martius v roku 1823 pod menom Myrtus cauliflora. Druh potom viackrát zmenil rod, až ho Kausel v roku 1956 zaradil do Plinia. Ľudové meno pochádza z tupijského îaboti (korytnačka) a kaba, ktoré slovníky vykladajú aj ako „korytnačí tuk“, podľa bielej dužiny plodu. ²

Poznávacie znaky

Pomaly rastúci strom bez rezu bežne dosahuje 10 až 12 m a podobnú šírku koruny; starý jedinec môže mať rozpätie až 14 m. V nádobe alebo ako bonsaj zostáva oveľa menší. Takéto pestovanie je rozšírené na Taiwane a v Antilách. ⁴

Žltobiele kvety vyrastajú v malých zhlukoch priamo z kôry kmeňa a konárov. Nahrádzajú ich okrúhle plody s hrubou purpurovou až čiernou šupkou, s priemerom približne 2,5 až 4 cm. Biela až ružovkastá rôsolovitá dužina obklopuje jedno až štyri veľké tvrdé semená. ^{4 3}

Kompaktný habitus a plodenie priamo na dreve odlišujú tento strom od väčšiny ovocných drevín pestovaných v miernom podnebí, ktorých kvety a plody nesú mladé výhonky. ⁵

Užitočná taxonómia

K prijatému menu Plinia cauliflora patrí viacero synoným. Niektoré sa dlho používali ako mená samostatných druhov, až neskôr boli priradené k tomuto taxónu:

• Myrtus cauliflora Mart., bazionym z roku 1823
• Eugenia cauliflora (Mart.) DC., vedecké synonymum
• Myrciaria cauliflora (Mart.) O.Berg, vedecké synonymum
• Eugenia jaboticaba (Vell.) Kiaersk., vedecké synonymum
• Myrciaria jaboticaba (Vell.) O.Berg, vedecké synonymum
• Plinia jaboticaba (Vell.) Kausel, vedecké synonymum

Obchodné označenie jaboticaba zahŕňa aj niekoľko susedných druhov rodu Plinia, napríklad Plinia trunciflora, niekedy odlišovanú ako jaboticaba-café. Spoľahlivým vodidlom zostáva prijaté vedecké meno Plinia cauliflora. IUCN tento taxón v roku 2019 hodnotila ako najmenej ohrozený. ^{1 7}

Stanovište a rozšírenie

Vymedzenie pôvodného areálu tohto ovocného stromu nie je jednotné. Plants of the World Online uvádza oblasť od východnej Bolívie po Brazíliu, od Pernambuca po Paraná. Anglickojazyčné záhradnícke zdroje ho zužujú skôr na štáty Rio de Janeiro, Minas Gerais, Goiás a São Paulo pri atlantickom lese. ^{1 3}

V Brazílii sa pestuje už od predkolumbovských čias, predovšetkým v záhradách a malých sadoch. Dužina sa rýchlo kazí a začína kvasiť už tri až štyri dni po zbere. To prakticky vylučuje výraznejšie zastúpenie na medzinárodnom trhu. ⁴

Mimo Brazílie slúži najmä ako okrasná drevina. Bol introdukovaný na Floridu, kde znáša krátke mrazy; v Kalifornii sa o pestovanie neúspešne pokúšali už v roku 1904. Na Taiwane sa rozšíril ako bonsaj, na Réunione a Guadeloupe sa pestuje v nádobách. Invázne zdomácnenie mimo pôvodného areálu nie je doložené. ^{4 5}

Životný cyklus a rozmnožovanie

V brazílskej voľnej pôde môže za celoročne teplého a vlhkého počasia kvitnúť a rodiť až päť- až šesťkrát ročne. Polyembryonické semená často vytvárajú 4 až 6 rastliniek z jediného semena. Klíčia však pomaly a po vyschnutí rýchlo strácajú klíčivosť. ^{6 4}

Zo semena vypestovaný jedinec prináša prvú úrodu za osem až pätnásť rokov, štepený alebo získaný potápaním približne za sedem rokov. Prikájanie, očkovanie a vzdušné potápanie zostávajú spoľahlivými spôsobmi zachovania vlastností vybraného kultivaru. ⁴

Využitie a riziká

Najväčší význam má zber ovocia. Čerstvá dužina sa vytláča z plodu priamo do úst alebo spracúva na želé, šťavu, likér a víno z jaboticaby. Výroba vína je tradičná v Brazílii aj v komunitách talianskeho pôvodu, ktoré ním nahrádzali víno z miestne nedostupného viniča. ⁴

Pri zrelom ovocí nie je doložená toxicita pre ľudí, mačky ani psy; údaje o znášanlivosti u koní chýbajú. Pozornosť si zaslúži šupka plodu bohatá na sťahujúce triesloviny. Tradične sa z nej pripravuje odvar proti hnačke či zápalom, no častá a dlhodobá konzumácia samotnej šupky sa neodporúča. ⁴

Pestovanie obmedzuje predovšetkým podnebie. Teploty pod −3 °C poškodzujú mladé výhonky; dlhší mráz ani slaný morský aerosól druh neznáša. V chladnom miernom podnebí preto potrebuje nádobu a zimovanie pod ochranou. ^{3 5}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Brazílske selekcie sa líšia veľkosťou a chuťou plodov: Paulista má veľké mierne trpké plody, Ponhema je veľmi úrodná a vhodná skôr na želé, Précoce často rodí, ale má krehkú tenkú šupku, a nízka Vermelha vytvára vínovočervené plody. ⁴

Časté zámeny sa týkajú sabará, predávanej ako najpestovanejšia brazílska odroda. Zodpovedá Plinia jaboticaba, ktorú niektorí autori radia do synonymie Plinia cauliflora. Iní brazílski botanici ju uznávajú ako samostatný druh Myrciaria jaboticaba. Preto môžu dve podobné jaboticabeiry niesť v rôznych príručkách odlišné vedecké mená. ¹

Zamieňajú sa aj traja blízki príbuzní: Plinia trunciflora, jaboticaba-café, má menšie plody; Plinia peruviana, jaboticaba cabinho, má tenšiu stonku; Myrciaria glazioviana, žltá jaboticaba, vytvára jantárové namiesto purpurových plodov.

Prijaté vedecké meno, priame pozorovanie kauliflórie a plod s priemerom približne 2,5 až 4 cm poskytujú najspoľahlivejšie znaky na odlíšenie Plinia cauliflora od početných podobne nazývaných príbuzných.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Plinia cauliflora (Mart.) Kausel
• International Plant Names Index, Plinia cauliflora (Mart.) Kausel
• Missouri Botanical Garden, PlantFinder, Plinia cauliflora
• Julia F. Morton, Fruits of Warm Climates, jaboticabas (Purdue University New Crop Resource Online Program)
• NC State Extension, Plant Toolbox, Plinia cauliflora
• University of Hawaiʻi at Mānoa CTAHR, Jaboticaba (F&N-20)
• IUCN Red List, Plinia cauliflora hodnotenie 2019
• GBIF Backbone Taxonomy, Plinia cauliflora (Mart.) Kausel