Japanese pittosporum (Pittosporum tobira, (Thunb.) W.T.Aiton 1811)

Identita

Pittosporum tobira (Pittosporum tobira (Thunb.) W.T.Aiton, 1811) je vždyzelený ker rodu Pittosporum z čeľade Pittosporaceae. Husté ružice listov na koncoch konárikov umožňujú jeho rozpoznanie po celý rok, dávno pred niekoľkotýždňovým jarným kvitnutím. Carl Peter Thunberg ho prvý raz opísal v roku 1780 ako Euonymus tobira. William Townsend Aiton ho v roku 1811 preradil do dnešného rodu v diele Hortus Kewensis. ^{1 7}

Vôňa kvetov pripomínajúca pomarančový kvet vysvetľuje cudzojazyčné pomenovania porovnávajúce ker s pomarančovníkom, hoci nepatrí do čeľade Rutaceae. Vedecké meno spája grécke pitta, smola, a sporos, semeno, podľa živicového lepkavého obalu semien. Druhové meno tobira pochádza z japonského tobera. Medzinárodne sa používajú aj názvy Japanese pittosporum, Australian laurel a Japanese cheesewood. ^{8 7}

Poznávacie znaky

Kožovité lesklé vždyzelené listy sa sústreďujú do hustých ružíc na koncoch konárikov. Ide o znak viditeľný celý rok, zatiaľ čo kvety a plody pretrvávajú iba niekoľko týždňov. Obrátene vajcovité až lopatkovité listy merajú 4 až 10 cm, okraje bývajú mierne podvinuté a vrchná strana je tmavšia a lesklejšia. ^{3 7}

Voňavé súkvetia vytvárajú na koncoch konárikov malé kytice. Kvety sa otvárajú biele, neskôr prechádzajú do krémovej a žltej. Každý má päť lupienkov dlhých približne 1 cm. Sladkú vôňu podobnú pomarančovým kvetom možno počas jarného kvitnutia zachytiť zo vzdialenosti niekoľkých metrov. ^{2 3}

Trojhranná tobolka je najskôr zelená, po dozretí hnedne a otvára sa tromi chlopňami. Odkryje pritom lepkavé oranžové až červené semená. V kultúre ker zriedka presiahne 2,5 až 4 m, ale v pôvodných lesoch môže dosiahnuť 10 m a nadobudnúť podobu malého stromu. ^{7 4}

Užitočná taxonómia

Prijaté vedecké meno tohto druhu znie Pittosporum tobira (Thunb.) W.T.Aiton a patrí do čeľade Pittosporaceae. V botanickej synonymike aj záhradníckom obchode sa objavilo viacero mien a variet:

• Euonymus tobira Thunb., bazionym opísaný Thunbergom v roku 1780;
• Pittosporum tobira var. calvescens Ohwi, samostatne prijímaná varieta endemická na severe Taiwanu;
• Pittosporum tobira var. chinense S.Kobay., synonymum priradené k základnej variete;
• Pittosporum tobira var. sukuraii Gowda, synonymum ďalšej vedľajšej populácie.

Viac než 200 druhov rodu Pittosporum zahŕňa aj fylogeneticky blízke Pittosporum japonicum a Pittosporum glabratum. Pri nákupe je spoľahlivým vodidlom úplné vedecké meno Pittosporum tobira, ktoré ho odlíši od väčších príbuzných druhov rovnakého rodu. ^{1 7}

Stanovište a rozšírenie

Juh Kórey a stredná až južná časť Japonska po ostrovy Nansei (Rjúkjú) tvoria úzko vymedzený pôvodný areál podľa Plants of the World Online. Zahŕňa najmä juh Honšú, Kjúšú a Šikoku. Mnohé záhradnícke zdroje pridávajú južnú Čínu, najmä Fu-ťien, a Taiwan. Tamojšie blízke populácie sa však niekedy vyčleňujú ako variety namiesto začlenenia do areálu základného druhu. ^{1 7}

Na prirodzených stanovištiach osídľuje pobrežné lesy, vápencové útesy a výchozy, svahy i piesočné morské pobrežie. Podľa populácie vystupuje až do 1 800 m. Trvalé vystavenie soli na útesoch zasiahnutých morskou triešťou vysvetľuje pestovateľskú toleranciu pobrežného vetra a chudobnej pôdy. ^{5 7}

Mimo pôvodnej oblasti sa vysádza predovšetkým do okrasných živých plotov a pohľadových clôn pri pobreží. Vo Francúzsku, Španielsku či na juhu Spojených štátov sa uvádza pestovanie v zónach USDA 8 až 11. Na niektorých floridských pobrežných miestach zdomácnel na okrajoch lesov, bez štatútu regulovaného invázneho druhu. ^{3 4}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Jarné kvety sa rozvíjajú spravidla v apríli a máji na dreve vytvorenom počas predchádzajúceho roka. Neskorý rez koncom jari alebo v lete odstráni veľkú časť púčikov pre nasledujúcu sezónu. Najmä pri mladých kroch tak znižuje kvitnutie a býva najčastejšou príčinou slabo kvitnúcej rastliny. ^{2 4}

V škôlkach sa druh rozmnožuje predovšetkým polodrevitými odrezkami odobratými v lete z čiastočne zdrevnatených výhonkov. Zakorenenie trvá niekoľko týždňov. Výsev koncom zimy vo vyhrievanom parenisku je tiež možný, ale nezaručuje zachovanie vlastností pomenovaného kultivaru, napríklad Variegatum. ^{5 3}

Väčšina záhradníckych prameňov označuje rast za rýchly, podstatne svižnejší než pri porovnateľných voňavých kroch, ako je osmant. Dospelú siluetu dosiahne spravidla za 5 až 10 rokov. Aj preto sa často používa tam, kde má živý plot čoskoro vytvoriť nepriehľadnú stenu. ³

Využitie a riziká

Okrasné výsadby využívajú Pittosporum tobira ako vetrolam, pohľadovú clonu, súčasť pobrežného záhona či solitér pri terase, kde vynikne vôňa kvetov. Kožovité listy a tolerancia soli vysvetľujú jeho obľubu v prímorských záhradách. Na miestach s morskou triešťou si zachováva listy aj tam, kde ich mnohé iné vždyzelené kry strácajú. ^{2 5}

Americká ASPCA klasifikuje Pittosporum tobira ako netoxický pre mačky, psy a kone. Listy a plody však obsahujú saponíny, ktoré po zjedení veľkého množstva môžu podráždiť trávenie. Táto opatrnosť sa odlišuje od zaradenia medzi skutočne toxické rastliny. ^{6 5}

Rozpučenie listu alebo konárika uvoľní nepríjemný pach pripomínajúci syr. Nejde o chorobu ani škodcu. Práve tento znak súvisí s japonským menom tobera, strom pri dverách, aj s anglickým názvom cheesewood. ^{7 8}

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Krémovobiely okraj listov charakterizuje kultivar Variegatum, ktorý rovnako ako základný druh získal ocenenie Royal Horticultural Society Award of Garden Merit. Nanum, často predávaný ako Wheeler's Dwarf, je trpasličia kompaktná forma na nízke lemy a do nádob. Miss Muffet je novší výber s oblým habitusom vhodný do kvetináčov. ^{2 4}

Pri zámene sa najčastejšie uplatňujú tieto príbuzné alebo podobné dreviny:

• Pittosporum undulatum, väčší druh so zvlnenými okrajmi listov, v niektorých zavlečených oblastiach invázny;
• Pittosporum eugenioides, novozélandský druh s užšími zvlnenými listami;
• Ligustrum vulgare, zob vtáčí, s podobným habitusom živého plota a bielymi súkvetiami, no na rozdiel od pitospóra má toxické listy.

Od zobu ho odlišujú dva jednoznačné znaky: husté koncové ružice listov, ktoré zob netvorí, a syrový pach po rozpučení, typický pre rod Pittosporum. Zob zostáva pre domáce zvieratá toxický. Pri výsadbe živého plota blízko psa alebo mačky obhrýzajúcej rastliny má tento rozdiel rovnakú praktickú váhu ako botanické určovacie znaky. ^{7 3}

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Pittosporum tobira (Thunb.) W.T.Aiton
• Royal Horticultural Society, Pittosporum tobira
• NC State Extension, Pittosporum tobira
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Pittosporum tobira
• Plants For A Future, Pittosporum tobira
• ASPCA, hodnotenie toxicity japonského pitospóra
• Wikipedia, Pittosporum tobira
• Wikipédia, Pittosporum tobira