Topoľ osikový (Populus tremula, L. 1753)

Identita

Topoľ osikový (Populus tremula L., 1753), známy aj ako osika, patrí do rodu Populus a čeľade Salicaceae. Stopka listu sploštená kolmo na čepeľ premieňa aj slabý vánok na neprestajné chvenie lístia. Tento medzi európskymi stromami nezvyčajný znak vysvetľuje aj Linného voľbu druhového mena tremula. ^{1 5}

Od Islandu a Britských ostrovov sa pôvodný areál rozprestiera cez miernu Euráziu až po Beringovo more, s izolovanými populáciami v severoafrickom Atlase. V Himalájach a Japonsku druh chýba; podobnú ekologickú úlohu tam zastávajú príbuzné osiky. ⁶

Poznávacie znaky

Na plnom slnku dorastá topoľ osikový bežne do výšky 15 až 21 m. Jedince s dostatočne sviežou pôdou počas prvých dvoch rokov môžu presiahnuť 25 m. Mladý kmeň je štíhly a vzpriamený, s hladkou sivozelenou kôrou a tmavými kosoštvorcovými lenticelami. Vekom kôra sivie a pri báze sa rozpraskáva. ^{3 4}

Okrúhle až vajcovité listy majú priemer 3 až 8 cm a hrubo zubatý okraj. Dlhá, sploštená stopka je rozhodujúci poznávací znak: aj slabý prúd vzduchu rozhojdá lístie, čo pri topoli bielom a topoli čiernom takto nevidno. ^{5 3}

Kvety topoľa osikového sú dvojdomé: hnedočervené samčie a zelenkasté samičie jahňady rastú na oddelených jedincoch. Objavujú sa ešte pred listami, koncom zimy alebo celkom na začiatku jari. ^{4 5}

Užitočná taxonómia

POWO/WCVP prijíma meno Populus tremula L. pre tento eurázijský druh. Bolo opísaných viacero variet a regionálnych foriem, ktoré sa dnes zväčša chápu ako synonymá alebo geografické odchýlky:

• Populus tremula var. villosa (Láng) Peterm., historická varieta
• Populus tremula var. pendula Loudon, historická varieta
• Populus tremula f. tomentella C.K.Schneid., opísaná forma
• Populus tremula subsp. davidiana (Dode) Hultén, východoázijský taxón

Posledný uvedený taxón zaujíma východný okraj areálu vo východnej Ázii a často sa oddeľuje ako Populus davidiana. Naproti tomu Populus tremula a Populus tremuloides sú dva samostatné druhy, nie synonymá. Severoamerický druh má úplne oddelený areál západne od Atlantiku. ^{1 2}

Stanovište a rozšírenie

Ako pionierska drevina osídľuje Populus tremula čistiny, spáleniská, riečne brehy a ďalšie narušené miesta s obnaženou pôdou a plným svetlom. Keď porast uzavrú dreviny lepšie znášajúce tieň, napríklad buk, osika lokálne ustupuje: na obnovu jej chýba svetlo. ^{5 4}

Väčšinu miernej Eurázie od Atlantiku po Beringovo more dopĺňa izolovaný výskyt v severoafrickom Atlase, v Alžírsku a Maroku. IUCN hodnotí Populus tremula ako najmenej ohrozený druh, čo zodpovedá rozľahlému kontinentálnemu areálu a celkovo stabilným populáciám. ^{9 8}

Na strom presahujúci 25 m má osika výnimočnú odolnosť voči chladu. Najsevernejšie proveniencie znášajú až −40 °C, vďaka čomu zasahuje hlboko do boreálnych zemepisných šírok. Na juhu areálu, napríklad vo Francúzsku, naopak vystupuje do hôr a na chladnejšie svahy nad najteplejšími nížinami a poľnohospodárskymi plochami. ^{4 9}

Životný cyklus a rozmnožovanie

Kvitnutie vždy predchádza olisteniu a podľa zemepisnej šírky pripadá na február alebo marec. Drobné semená s vatovitým páperím roznáša vietor, klíčivosť však strácajú už za niekoľko dní. Ak v tomto krátkom čase nenájdu holú vlhkú pôdu, nevzídu a hlavným spôsobom rozmnožovania sa stáva tvorba koreňových výmladkov. ^{4 5}

Pozdĺž plazivých koreňov vytvára Populus tremula početné koreňové výmladky, z ktorých vznikajú kolónie geneticky totožných kmeňov. Rovnakú stratégiu využíva severoamerický Populus tremuloides, známy jednými z najväčších klonálnych kolónií. Tento rekord patrí príbuznému americkému druhu, nie eurázijskej osike. ⁵

Využitie a riziká

Biele a ľahké drevo slúži na zápalky, papierovinu a palety; vďaka malej horľavosti sa z neho kedysi vyrábali dreváky. Nízka hustota dreva zároveň vysvetľuje rýchly rozklad odumretých kmeňov. Tie poskytujú cenné stanovište saproxylickému hmyzu a vzácnym drevokazným hubám. ^{4 5}

V kôre sa nachádza salicín, látka chemicky blízka aspirínu, tradične používaná proti horúčke a reumatickým bolestiam. Pri listoch ani kôre nie je doložené toxické riziko pre mačky, psy či ľudí. Pri koňoch zostáva stav neistý pre nedostatok osobitných údajov. ⁴

Odrody, zámeny a príbuzné rastliny

Švédsky stĺpovitý kultivar 'Erecta' predstavuje priestorovo úspornejšiu možnosť pre mestské výsadby a získal Award of Garden Merit od RHS. Zriedkavejšie sa pestujú 'Pendula', štepený na Populus canescens, a 'Purpurea' s jemne purpurovými listami. ^{7 6}

Najčastejšie prichádzajú do úvahy tri zámeny:

• Populus alba, topoľ biely, má na spodnej strane listov belavú plsť, ktorá osike chýba;
• Populus canescens, hybrid predchádzajúcich dvoch druhov, má menej výraznú plsť a prechodné znaky;
• Populus tremuloides, severoamerický druh, sa podobá vzrastom aj chvením listov, má však svetlejšiu mladú kôru a výhradne severoamerický pôvodný areál.

Sploštená stopka spolu s chýbajúcou plsťou na spodnej strane listu postačujú na odlíšenie Populus tremula od topoľa bieleho a jeho hybridu Populus canescens.

Hlavné zdroje

• Plants of the World Online / Kew, Populus tremula L.
• International Plant Names Index, Populus tremula L.
• Missouri Botanical Garden Plant Finder, Populus tremula
• Plants For A Future, Populus tremula
• Woodland Trust, Aspen (Populus tremula)
• Trees and Shrubs Online (Bean), Populus tremula
• Royal Horticultural Society, Populus tremula 'Erecta'
• IUCN Red List, Populus tremula hodnotenie (Barstow et al., 2017)
• Tela Botanica (referenčný zoznam BDTFX), Populus tremula L.
• USDA GRIN Taxonomy, Populus tremula L.